reklama

Kuchynské spomienky

Pridal/a dasa_ dňa 12. 11. 2020 - 09:28

reklama

Milujem, keď sa spomína, ako sa kedysi varievalo. Čo sa jedávalo. Spomienky staršie aj čerstvejšie. Veľmi ma poteší (a verím, že nielen mňa), keď si pospomínate, čo sa doma varievalo, ako sa jedávalo.

Pred nedávnom som mala dlhšiu cestu s mojou známou. Bolo ich doma 10 detí, dnes sú už až na posledné 2 všetci dôchodcovia. Tak ma zaujímalo, čo sa u nich varievalo, ako to mama zvládala.

Spomínala, že si pamätá najmä na to, ako mama furt piekla záviny. Aj 4 plechy, nečudo, 7 najstaršíich detí boli chalani a tak isto potrebovali dosť na zasýtenie. Orechové, makové, jablkové. No a že keď mama urobila praženicu, tak každý dostal len tenučkú vrstvu na chlebík. Že by si bola veľmi želala, keby raz dostala normálnu porciu na tanier. Často sa varievali  polievky. V podstate denne. Myslím, že na túto tému sa s ňou ešte niekedy porozprávam.

Mama často spomína, že keď sa vydala a prišla do rodiny, kde bola hlava moja babka Úsmev, tak v sobotu sa vždy zabila sliepka, taká, čo už neniesla, dostatočne stará. V nedeľu na obed sa uvarila z nej polievka, potom sa vytiahla a zapiekla na plechu. Všetko sa rozdelilo medzi rodinu. A bolo na každom, či zje všetko už na obed, alebo si nechá niekde aj na večeru. A ako dezert bývali vždy parené buchty, ale také špecialne, od poly smažené, od poly varené. Dali sa na panvicu asi aj s tukom a ked boli od spodu trochu zapečené, priliala sa vriaca voda, pekač sa prikryl a buchty sa doparili. Samozrejme vždy boli plnené slivkovým lekvárom. Ten sa varieval dotuha, tak, že sa musel sekať sekerou. Zato vydržal aj roky ÚsmevÚsmev

Tajne dúfam, že pridáte aj nejaké svoje rodinné historky. Rada to čítam, tak vopred všetkým ďakujem.


reklama

reklama

Kamila, Št, 12. 11. 2020 - 10:39

Asi viac spomienok takých iných ma manžel, je zo siedmych detí najmladší ....., ale sú jeho takže nerozvádzam. ÚsmevNeviem si predstavit robit pirohy pre tak velku rodinu, ale deti postupne odchádzali z  domu, záviny sa tiež piekli pravidelne a jedávala sa mačanka tuším v nedeľu ráno  ....

dasa_, Št, 12. 11. 2020 - 10:48

Ja vlastne neviem, čo je mačanka Úsmev

Babka, ktorú som už spomínala, keď sa vydala, tak v rodine sa na raňajky robili rezance so slivkovým lekvárom. Vždy spomínala, jak ich nemala rada, Lebo v tehotenstvách ju po takomto jedle velmi pálila záha.

Si spomínam, že pár rokov dozadu som bola na návšteve v rodine so 6 deťmi. Teda vtedy to najmladšie bolo kojené, ale veru tiež sa práve piekli záviny na obed.

Kamila, Št, 12. 11. 2020 - 11:09

Mačanka - kaša zo šťavy z kyslej kapusty(jucha, juška ) ešte som nejedla Úsmev

balalajka, Št, 12. 11. 2020 - 11:51

Joj keď ja také spomienky nemám asik.

To čo už nepijeme, nejeme - biela melta. To bolo jak na Otčenáši Amen vždy v zimnom období. A po Martinovi, keď husi a kačky išli pod nôž, starká nám vždy balila domov tuk s pečienkou. Tú pečienku sme sa snažili vždy vydolovať z pohára a dopadlo to, že bola rozmrvená po celom pohári. A keď si ten tukový pohár ráno nespratala do chladničky, tak ťa čakal poobede roztopený a k tomu krik - ak ho našla mama. Chichocem sa

No a také "tradičné" boli parené buchty na 1.mája.

Záviny sa robili, ale tak normálne mne sa zdá, neviem, nejak dramaticky to nevidím, sladké muselo byť napečené každý víkend však.

Hmmm - a začiatkom leta sa robila šalátová omáčka do aleluja. Úsmev

Som hladná. Váľam sa od smiechu po podlahe

dasa_, Št, 12. 11. 2020 - 14:48

U nás tradične 9. mája bývali zemiakové pagáče. Na oslavu.

Šalátovú omáčku milujem. Problém je, že z našich potomkov ani partnerov ju nikto moc nemusí. Takže si nostalgicky uvaríme s mamou a pozývame sa na obed ÚsmevÚsmev

dan-cula, Št, 12. 11. 2020 - 13:23

s čím začať?

u nás doma,u starkej alebo detstva mojej mamy?

možno ako spomínala mama-chovali kravu ale len jednu.smotanu a maslo chodili starká po vojne predávať pešo 12km do mesta.za to kupili cukor,muku..med im dával horár ale len 2poháre a to bolo ako liek a na vianoce.väčšinou varili strukoviny,kapustu,zemiaky..doma ich bolo spolu 7ľudí,prasa nechovali len kozlence a jahniatka vychovali cez leto a v jeseni zabili.pár husí vychovali až 1si nechali z ostatných doma ostalo len perie(očistené predali).lepšie za začali mať až potom v 60-tich rokoch.

stará mama z otcovej strany patrili medzi najchudobnejšiu vrstvu-tomu zodpovedala strava.varili jednoducho ale ked sme išli zo školy vždy stáli pri bránke a kričali "poď si dať...."ked sme odvetili že sme boli na obede v jedálni -odpoved bola"len aby-určite ti mať zakázala".nie nemysleli to zle-ale bolo nás 12vnúčat ako schody a keby sme každý niečo tam zjedli tak im nič neostane..rodičia nám nezakazovali ale mali sme to akosi v sebe..a ked som už chodila na internát( ale aj druhé sesternice) už čakali pri bránke (vedeli kedy mi ide bus)a v ruke sáčok z muky a v ňom lekvárové buchty! "to máš do vlaku" a pohladenie po hlave..-kurńa normálne ma to rozplakalo.

záviny tie pekávali len v nedelu.zákusky ako také to asi ani nevedeli piecť-neviem.ale taký krehký jablkový koláč to robili-sezona jablk, a fánky a šišky-toto len 2x do roka.

no a doma sa tiež varilo z dnešného pohladu jednoducho.Ako si spominala preženica a lečo sa jedlo len na chlebe,mäso z vývaru sa pondelok  urobilo na paprike+zemiaky,saláma sa kupovala len občas a len suchá,na chlieb sme natierali maslo,bravč.mast,lekvár..a ked bola z toho desiata zjedli sme ale bolo to také no lekvár vsiakol do chleba..ale nosili sme si v ťapke z rumu čaj alebo meltu tak sa to dalo zjesť.a ked bol výlet tak pečeńová paštika a paprika-v lete čerstvá v zime taká sterilizovaná a do termosky meltu!!každý jeden výlet!

polievky sme varli také sýte a vždy sa zajedali chlebom.inak sezona húb-istilo to rizoto a hubové polievky,v lete šalátová polievka dosť často a samozrejme zeleninové..

ale ak bola napr.fazuĺová polievka s klobáskou+chlieb druhý chod už mama nevarila.tak isto ked bola mäsová kapustnnica+chlieb,pripadne hrach s kúskom udeniny+chlieb..

buchty na pare alebo halušky to bol výsostne sobotný obed.a kura na nedelu len s plnkou!napchať do kurčaťa a ešte aj do pokáča k nemu.A pernamentne sme mali na kredenci džbán s kyslým mliekom-kto sa potreboval dotlačiť tak k nemu bud len chlieb alebo zemiaky.

Ale kysnuté sa vždy pieklo.ked sme povyrástli tak už aj akože zákusky(to sa doma mama učila či sa jej podaria alebo ako budú chutiť)-ale to už vtedy začala  pekávať aj na svadby,oslavy..

a ked som prišla k tete tam vždy mávali v sobotu v pohároch vtáčie mlieko!!

a ako dieťa si vôbec nepamätám,že by si naši posedeli len tak pri káve-to len ked prišla návšteva.kávičkovať začali ked sme boli už všetci preč z domu..

toto nie je sťažnosť..tak sme žili,varili..

 

dasa_, Št, 12. 11. 2020 - 14:46

u nás sa fazuľa nikdy nevarila s mäsom, vždy som sa tomu čudovala. Iba so sušenými slivkami a zemiakmi.

Dodnes si spomínam, ako som vo štvrtok prišla k spolužiačke a oni piekli na večeru kurča!!! To bolo pre mňa niečo neslýchané, kurča v prostred týždňa a ešte na večeru. Nepochopiteľné. Jej otec bol baník, takže to bolo vysvetlenie.

To kyslé mlieko bývalo aj u nás - kýška sme volali. Už som x krát skúšala, ale ani z mlieka priamo z družstva sa nepodarila. Zato jogurty len výnimočne, vozili sa len raz do týždňa a moc sa u nás nekupovali. Saláma len suchá, šunka bola pochúťka na výnimočné chvíle.

Sranda, moja druhá babka nám vnukom pri pravidelnej nedeľnej návšteve robievala šodó. Normálne víno s vajíčkami vyšľahané, podávalo sa s piškótami. Dnes by to bol veľký problém.

Kamila, Št, 12. 11. 2020 - 14:47

Krásne spomienky, voňavé, verím, že pri niektorých aj slza vyskočila Mrkám

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama