Oblečenie do truhly

Ja viem, to je téma, o ktorej sa neradi bavíme. Odsúvame to na potom, veď je ešte čas

Moja babka to mala vyriešené už za života. V kasni mala nachystané, čo jej potom treba obliecť. A keď prišla jej dcéra, vždy jej to rozhádzala. Babka zas nachystala. Dcéra rozhádzala. Až to prišlo naozaj a my sme nevedeli, čo to vlastne tá babka chcela mať oblečené.

Nejaký týždeň dozadu vyšlo na nás, že musíme nachystať veci vzdialenej príbuznej do Domova sociálnych služieb. Dostala som zoznam a úplne na konci bolo uvedené - pri nástupe prineste aj oblečenie do truhly. Zamrazilo ma. Pýtať sa už nedalo, musela som si poradiť sama.

Tak sme v  byte vzali veci, čo sa mi ako tak zdali vhodné. Čierne nohavice a ružovobielu blúzku. Takú elastickú, lebo v posledných mesiacoch prišlo k dramatickému úbytku hmotnosti. Spolu s inými vecami som to pripravila a čakali na deň, kedy to všetko presunieme do nového domova.

No a miesto toho prišiel telefonát. Koniec. A ja som narýchlo zisťovala, čo všetko to vlastne má byť.

Dozvedela som sa, že je zvykom, aby oblečenie bolo kompletné, vrátane spodného. Ideálne také, v akom sa cítili dobre. Takže narýchlo som zháňala tielko, nohavičky, ponožky. Topánky som kúpila, lebo žiadne vhodné som nenašla. Ku tomu sme prikladali nejaké drobnosti, ktoré mala daná osoba rada. Možno sa to bude niekomu zdať divné, ale priložili sme aj cigarety a zápalky. A pár drobných mincí. Ak sa bojíte, že je oblečenie veľké alebo malé, v pohrebnej službe si vedia s tým pomôcť. Nebojte sa. Dôležité je, aby to bolo aspoň ako tak čisté.

Keď zomrela babka, ktorú som v úvode spomínala, tak sme jej do kabelky dali aj knihu Mastičkár. Bola vášnivá čitateľka a toto bola jej najobľúbenejšia. A keď zomrel pradedo, zabudli mu do truhly dať jeho obľúbený klobúk. Niekoľko týždňov nemala prababka pokoj, až nakoniec išla a ten klobúk zahrabala do hrobu len tak Úsmev

 

 

Komentáre

Také som veru neriešila. Popravde ani netúžim riešiť, ale tomu sa človek nevyhne, lebo smrť patrí do života rovnako ako život.

Veru, nepamätám si vôbec, kto mal čo na sebe, keď sme ho pochovávali, ale pamätám si na bratranca, ktorý zomrel ako 15 ročný. Ja som mala 10. Pochovali ho v obleku. V živote som ho v ňom nevidela, tak preto si to pamätám.

A ja chcem moje najkrajšie šaty. Kľudne aj spoločenské Úsmev. Mám ich v skrini dosť. Veľký úsmev

Ja to beriem z inej strany - tým, že si to človek pripraví sám, tak potom ušetrí starosti tým, čo to musia pripraviť. A nevedia, kde a čo. Jasne, nie extrémne, ale aspon ako tak by to asi mohol mať človek pripravené.

už ked si pred tým sem dal ,že bude táto debata som spomenula,že kolko ľudí ma nachystané veci+odobierku na poslednú cestu..ako mi roky pribudájú schvaľujem to...

ale tak naozaj som sa s "poslednou cestou"stretla pred vlani a poučilo ma to-no raz musí byť všetko prvý krát..

obliecť hlavne všetko čisté..áno to čo mal človek za života rád priložiť(pozor pri kremácií na náboje u poľovníkov!) a staršie ženy ma poučili,že vreckovka+smidka chleba a štipka soli a stačí jedna minca.vraj na toto sa nesmie zabudnúť!

inak mali sme v rodine úmrtie v DSS-ke večer,rodine dali vedieť až ráno! a obliekli do cudzích šiat!a telo už bolo preč-prišli na to ked doviezli truhlu 1hod.pred pohrebom!je to už pár rokov ale dcéry to stále nevedia predýchať-(lebo tie veci mala nachystané ked ju tam umiestňovali.)nejde im o veci ale o to,že mama išla na poslednú cestu doslova v handrách bez osobných vecí...

 

Táto dss mala vyslovene v pokynoch uvedené, že prinisť aj oblečenie do truhly a oznámiť, ktoru pohrebnu službu volať. Len už sa to nerealizovalao.

Vidíš, vreckovka, štipka soli a krajček chleba som nevedela. Nakoniec to dopíšem do článku, nech to je pohromade.

Čo sa týka kremácie, tak nemôže byť ani zapaľovač, baterka.... Čokolvek, čo by mohlo hroziť výbuchom

áno aj táto to mala v pokynoch-ved ked ju tam umiestnovali dali tašku aj s týmto oblečením na poslednú cestu.pohr.službu to naozaj netuším.

pri návšrevách cez týžden ich to ani nenapadlo kontrolovať či tú tašku majú v dss niekde v sklade-lebo - na vikendy si ju brávali domov..ono niekto im v DSS zomrel a nemali čo dať tak použili tetine veci..a ju potom chuderu ako bezdomovca-no hrôza..

No to fakt hroza, hlavne pre ten pocit pozostalých. Lebo vlastne o tom je to, celá tá rozlúčka. Aby mali pozostalí pocit, že je všetko tak, ako malo byť. Preto aj moja prababka ošla svojmu mužovi zahrabať ten klobúk. Aby bolo všetko tak, ako malo byť

 

Naša babi ( manželova mama) má šaty pripravené a zavesené na ramienku zvonka na skrini, kuká na ne rovno z postele Prekvapenie, pripadá nám to kapánek morbídne, zvlášť keď je stále samostatná a sebestačná. Musím sa jej ešte popýtať na spodné prádlo a topánky, to zatiaľ neriešila...

Oj, až tak? Hambím saNesadá na ne prach, či sú v igelite? 

no, v igelite nie sú, my deti ich schováme do skrine, ona ich po čase zas vytiahne, a tak pendlujú šaty hore-dole Chichocem sa. Nedávno som bola svedkom humornej príhody; babi má vnuka downíka, ten ju donútil predviesť ako bude v tej truhle ležať, tak sa chvíľu hrali na pohreb. Treba ten život brať z humorom, aj tak z neho nevyviazneme žíví - ktosi múdry povedal Úsmev

Úžasné, tak tu ozaj len humor a nadhľad pomôže. Úsmev

ci pana..ma napadlo teraz,že ked som sa tu privydala (kedysi dávno) žil tu jeden starý manželský pár v takom tom dome že predná izba,kuchyna,zadná izba..no a mali na tu dobu celkom dosť peňazí lebo hodne prispievali na kostol,zvony..a oni mali v tej zadnej izbe nachystané2 truhly urobené z poctivého dreva u majstra stolára..a na cintoríne taktiež nachystané hroby s platňou ale ten hrob bol vybetonovaný a tam uskladńovali jablká..ku jari im to vždy niekto potom vykradol..a tie truhly tiež kadečo skrývali..oni sa s tým ani netajili lebo ked prišiel niekto k nim oni vždy volali aby to išli pozrieť-potrebovali počuť,že pekná stolárska robota apod...ale inak boli normálny amali sa do hlbokej staroba radi..pamätám sa,že on kým vládal tak na takom tom starom bicykli vzadu na nosiči vozil manželku do obchodu-kurnik a nikdy jej nechytilo sukne do kolesa...

Krásny príbeh

jéééj , truhly v obývačke to znie ozaj zaujímavo Mrkám

Dobrý deň, mám otázku, ktorá ma zaujíma a stretla som sa s rôznymi názormi a postojmi. Ako je to so šperkami, retiazkou, prstienkom, náušnicami? Nechať zomretému, nenechať? Niekto to berie ako samozrejmosť, že nechať, ale ako vravím, stretla som sa s rôznymi názormi. Ja sama neviem.

 

U nás sa nedáva. Keď sme išli vyberať obrúčky na našu svadbu, tak obaja sme dostali obrúčky po našich otcoch, ktorí už nežili.

Pri kremácii si vlastne ani neviem predstaviť, či takéto niečo može ísť.

Na druhej strane viem, že sú komunity, kde mŕtveho vybavia poriadne. Z môjho detstva si pamätám, že hrob manželky vajdu dokonca z toho dôvodu aj niekto vykradol.

Ďakujem za vyjadrenie, pomohlo, táto otázka je prinajmenšom veľmi zaujímavá a to nehovorím o tom, že každého z nás sa to aj týka, nie je tak?

trochu čierneho humoru

teta so všetkou vážnosťou  ukázala mojej dcere, že ma dva "autfity" do truhly, keď bude teplo a keď bude zima

Veľký úsmevVeľký úsmev

Juj veruže všetko ide na človeka, aj spodné prádlo, opasok do gatí alebo traky...podľa toho čo človek naozaj nosil.Je úplne jedno že rokmi sa človek zmenší alebo smrťou nafúkne, oblečenie je vzadu rozstrihnuté.Tak sa oblieka.

Čo sa týka čo do truhly áno a čo nie...čo som si všimla väčšinou sa dávajú šperky ak ich osoba rada nosila a určite obrúčku.Dávajú sa karty, cigarety, ťapka... Ale netreba mať obavy čo áno a čo nie - pred kremáciou si celú truhlu skontrolujú a všetko nespáliteľné vyhodia.Nik si nedá pokaziť pec už len obyčajnými okuliarmi.Takže všetko čo sa do truhly dáva je len divadlo pre pozostalých, ale ja som za, nech si uľaví každý ako vie a môže...

Čo mňa šokovalo je mlynček...o tom som dlho netušila.Spália ako sa dá ale potom to mlynček ešte musí pomleť na prach...

fúha, tak ten mlynček ma šokoval. Radšej o tom nejdem ani rozmýšľať

Oneeee...nebolí to Slnko

Váľam sa od smiechu po podlahe

O mlynčeku som veru nepočula doteraz.Prekvapenie

A tiež trošku toho čierneho...Chichocem sa

- dáte ma spáliť a pôjdem do urny...

- dáme ťa spáliť ale pôjdeš pekne do presýpacích hodín a budeš makať!

 

Chichocem sa

Veľký úsmevVeľký úsmev

 Tiež som postrehla, že niekde si z popola dávajú robiť šperky, aby mali dotyčnú osobu takpovediac stále pri sebe. Prípadne ako základ pre zasadenie stromu.

Nuž, téma zo života - či sa o nej verejne hovorí, alebo nie.

Ako cca 30 ročná som mala kolegyňu, ktorá bola o čosi staršia , mala pre seba aj pre mamu (ako posledné slobodné dieťa ostala u nej bývať a starať sa o ňu) nachystané v poličke všetky takéto veci: od spodného prádla až po vrchné vrstvy. Vtedy ma to veru prekvapilo.... Hovorila, že raz do roka to  "aktualizujú" - prádlo zoberú na používanie a vymenia za novšie...

Má to čosi do seba , ušetriť pozostalým vyberanie ... keď majú vtedy určite veľa iných povinností.

Niektorí si okrem vecí na seba pripravia ja playlist na poslednú rozlúčku. Aj to môže

ušetriť veľa času.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok