Mám sa báť života na dedine?

Zuzana

Apolienka,
presne také isté myšlienky som mala aj ja, riešila som kde čo, kam a kedy sa odsťahovať a veru, jedným z riešení bol práve dom pri Senci ...Teraz už viem, že deti buduú väčšie a kamoši odtiaľ, kde práve teraz bývame by podľa mladšieho-je šiestak-mu veľmi chýbali, ale myslím si, že by si vedel nájsť aj nových...deti sú neskutočne variabilné,...ja som mala skôr problém so sebou...
Dnes sa na to pozerám asi tak, že ak život niečo podobné prinesie mne, tak bude pre mňa asi najdôležitejšie, s kým tam budem-teda moja rodina a možnosti komunikácie sú veľmi široké a ...divadlo, kino...všetko podľa mňa ide, ak chceš...Len ja by som asi riešila dedinu blízko mesta-kultúra...na kopanice by som určite nešla - a to nielen ja ale aj moja polovička...
Ťažké rozhodnutie, ale myslím, že príde a rozhodneš sa správne....držím päste.

Nuž tak ja som vyrastala v dome v podstate na okraji malého mesta. Po skončení školy som sa zabývala v garsónke v značne väčšom meste vo vežiaku, skrátim, potom prišlo manželsvo, prvé dieťa na ceste a my sme riešili čo s bývaním a rozhodli sme sa pre dom, zháňali sme pozemok a cenovo prijateľný bol od centra mesta 19km v malej dedine, kde nie je ani kostol. Už sme v dome 7 rokov pribudli deti, ja do práce, druhé auto, máme super susedov, posilku a saunu v pivnici, ihrisko vonku a sme spokojný.
Deti lietajú po dedine na bicykloch, netvrdím, že si tu našli najlepších kamarátov, ale nie sú izolovaný, vozia sa na traktore, pomáhajú kde tu. Inak prácu, školu, škôlku máme všetko v meste.
Zvyšok je vecou chcenia a organizácie(kiná, divadlá, akcie, krúžky). Nie je problém z domu vypadnúť, tak ako z bytu, akurát keď chcem opekať stačí vybehnúť na záhradu.
Nákup robíme týždenný v piatok a keď náhodou niečo chýba, tak sú tu predsa susedia.
Inak samozrejme, že okolo domu je viac práce, a tu veľa závisí od pováh a vzťahu k práci zúčastnených, pokiaľ by vás to otravovalo, tak to by nebolo fajn. Ja by som nemenila a deti teraz riešia kto si kde postaví dom :-}.

tazke rozhodovanie, vsetko ma svoje plusy aj minusy, sama musis vediet, kam ta viac taha, kde by si ty sama videla viac tych plusov ako minusov. (som objavila teplu vodu, co?)
jasom vyrastla v byte, v kosiciach, a bola som v maturitnom rocniku, ked sme sa stahovali na dedinu 7 km do kosic. az kym som k nam nenastahovala terajsieho manzela, auto sme nemali a dochadzala som do skoly busom alebo vlakom. inak samotna cesta mi trvala kratsie, ako niektorym spoluziakom, ktori chodili do skoly, kt. je v centre, z roznych sidlisk. ale zas po veceroch a cez vikendy boli spoje redsie, a sem tam som to riesila taxikom alebo som prespavala u babky v meste.
dostat sa do mesta kvoli kulturnemu zivotu podla mna nebudes mat problem, zvlast, ked budes mat tak blizko rodicov, ktori ti postrazia dieta / deti.
inak zivot v dome je 1000x lepsi ako v byte (podla mna) ale islo mi na nervy, ked ma mama 'nutila' robit v zahrade. mna to nebavi, nemam k tomu vztah a ani sa velmi neoplati zeleninu pestovat, lebo z nasich skusenosti, vela veci treba aj doma striekat, takze to nie zdravsie ako z obchodu, akurat je z tym kopec roboty.
momentalne sa stahujeme do domu v meste, co je podla mna idealne riesenie, budem mat vsetko po ruke, a vyhody domu tiez. a konecne budem zahradu, kde bude len trava, stromy a nejake maliny.

Pre osmimi rokmi som riesila podobny problem. Deti aj manzel neboli moc nadseni. Ale dnes by urcite nemenili. Nasli si priatelov, poznaju lepsie celu dedinu ako ja. Objavili zakutia, kde si v lete s kamaratmi postavia stany, opekaju a vecer sa spolocne boja.(dnes uz nie ale zo zaciatku ano, bola tu vsade desiva tma oproti mestu) Objavili kopec noveho, hviezdy na oblohe, zelenu luku, dedinske ihrisko.....
Ale priprav sa na to zivot v dome je o ovela vacsej praci ako v meste v byte. Ved kolko prace da skalka a kvietky v oknach. Moje muskaty polievam pol hodinu. Nemusis vsak byt taky nadsenec ako som ja staci asi menej, mne to vsak neda mam to rada. Dnes mame dokonca jazierko v zahrade a maly bazen..... a nemenila by som za nic na svete :-}
Priatelia k nam velmi casto chodia na gulas a grilovacku a do divadla chodime pravidelne dnes to predsa nie je vobec problem. Sadnes do auta a ides kde chces.

No ja som byvala s rodicmi v bytovke a teraz ked som sa vydala byvam s muzom v dome. Nebyvame na dedine ale je to taka primeska cast, ale da sa tam dostat iba autobusom alebo autom. Je to blizko ale peso sa neda lebo by som musela ist po dost frekventovanej hlavnej ceste. Som strasne rada ze byvam v dome je to uzasne len mne velmi vadi poloha nasho domu. Myslim ze ked je to v nejakej peknej dedinke tak urcite nie je problem dochadzat do divadla, na kavu alebo do kina. U nas nemame ani obchod a vobec to nevidim ako problem. Nakupovat chodime tiez tak raz za tyzden autom a este aj usetrim, lebo nekupujem blbosti kazdy den. Na zahrade mame iba tri stromi a zavesnen kvety ktore sme si kupili trocha vyschli lebo som bud nemala cas na polievanie alebo som na nich zabudla.
Ale pre detcka to musi byt super, ked sa mozu vyblaznit na zahrade, mi ich sice nemame ale ked pridu synovci tak maju pocit ze zrazu maju vela priestoru.

Apolienka, ja ti asi veľmi neporadím.
Som bytovkové decko, dodnes bývam v bytovke. Nikdy som nikoho nemala v rodinnom dome, tak ani neviem čo od toho čakať. Určite je v dome aj oveľa viac fyzickej práce, čo niekedy nieje na škodu. Lákalo by ma to mať veľa kvetov, no asi by som ani nestíhala. Som vo našom bytíku spokojná!

Ja iba, vyrástla som v dome, po svadbe sme išli do bytu, ale nikdy viac, mali sme byt malý a ja som zavelila, že keď sťahovať tak jedine do domu a tak sme stavali, dnes si vyčítame, že keby sme nestavali, že možno by sme neostali v Snine, ale to je iba v rovine špekulovania, ja bývam v malom meste tak mne to nepripadalo nejako zvlášť inač v dome a bytovke lebo aj v bytovke aj v dome mám len tie isté výhody a nevýhody čo sa týka kultúry a spoločenského života, ale bývanie ako také je v dome fantastické, záhrada, dvor a snáď aj terasa/tú ešte len rátame na jar/ to je na nezaplatenie, nemusíš ísť na chatu ani na víkend, lebo praktický víkenduješ celý rok, káva na dvore od jari do neskorej jeseme, na záhrade bazén a opaľovanie odpadá chodenie na kúpaliska a si hnedá ako od mora. Deti máš pod kontrolou, psa samozrejme tiež a manžel sa môže realizovať v domacích prácach. A keď chceš nejakú zeleninu tak môžeš, alebo nemusíš, robíš len to čo Ťa baví a v dome budeš stále niečo zlepšovať a vynovovať ,takže nikdy sa nebudeš nudiť. No a keď máš auto žiadna vzdialenosť nie je neprekonateľná, čiže keď bývanie tak jedine v rodinnom dome.Trošku som sa odviazala, ale ja zbožňujem náš dom, mám rada zdobenie cez Vianoce, Veľkú noc,jesenné farby, tekvice, letné slnenie, a neviem čo ešte Ti mám povedať, bývanie v dome si obľúbiš.Dokonca mám aj záhon kvetov a trošku aj zeleniny, aby som mohla vybehnúť a natrháť si čerstvej. Ale to záleži na Tebe, čo budeš robiť na svojej záhrade.

Ja bývam veru na Table, hneď za mostom vpravo dvojdom.Aký je ten svet malý.Ja musím povedať, že keď som bývala v tej našej l l/5 bytíku stále som mala dojem, že spím na chodbe, ináč som si užila samostatnosť po svadbe, to sa mi páčilo.

Ja som tiež detstvo prežila v dome na dedine ,po svadbe sme bývali
v 3-izb.byte ,bolo mi tam dobre ale víkendy sme trávili na dedine v
rodič.dome. Potom po rozvode sme bývali v 1-izb.byte aj s deťmi a
víkendy znova na dedine. Teraz bývam konečne vo svojom dome na dedine. A je mi fain.
Rozdiely : Panelák - bez starosti o kúrenie a dvor - výhoda
- usedia z každej strany -nevýhoda
- potopa v kúpelni - nevýhoda , ja ešte dnes z
mám z toho hrúzu.

Dom : Ak nie je plyn.prípojka musíš sa postarať o kúrenie
postarať sa o dvor a záhradu,v zime večný boj so snehom v lete s kosačkou ale to je hračka ,keď máš na to ľudí. Njlepšie šikovného mužíčka alebo synov puberťákov, aby sa mali kde vybiť.Ostatné záleží na tebe čo budeš robiť a na susedoch ako sa budeš cítiť. Ja by som to zhrnula asi tak,že v byte je pohoda a v dome je voľnosť ale zároveň aj povinnosti. Moji chlapci najskôr nechceli ísť z bytu a potom sa zabaváli na tom ,že ako sme tam vlasne vydržali 10 rokov.

No nič mi to nehovorí, ale potom sa ozvite, budem rada.

Apolienka,života na dedine sa báť nemusíš.Ja som sa po niekoľkých rokoch vrátila do rodnej dediny,ale musím povedať,že v dedine s nikým zvlášť neudržujem kontakty.Mám tu síce dve kamošky,ale obe zaneprázdnené.Môžeš sa smelo pustiť do stavby domu.V podstate.keď máš svoj okruh priateľov,rodiny a známych ,tak Ti ,ani chýbať nebude,ak by si sa aj s nikým nespriatelila.Ale podľa toho,čo som o Tebe čítala,myslím ,že to nebude problém.Čo sa týka kultúrneho života,dedina je na tom horšie,ale keď nemáš ďaleko mesto a si pojazdná,tak žiadny problém.Deti sú v rannom veku veľmi prispôsobivé a určite si v dedine nájdu množstvo kamarátov.Len chodením do škôlky,školy budú mať spolužiakov a kamarátov.Život v rodinnom dome má množstvo výhod,z nich najhlavnejšie sú : mať dvor,terasu na relaxáciu a oddych,nejaký ten stromček na odtrhnutie čerstvého ovocia nabitého neskonalou energiou.Z nevýhod by som vyzdvihla hlavne viac upratovania a práce okolo domu,ale dá sa to zvládnuť.Potom sú dôležitý aj susedia.My máme jednych,čo nás poriadne vydymujú,či už v lete ,alebo zime,nič príjemné.Takže aj to sedenie na dvore nie je vždy O.K.Ešte si to prever,lebo potom budeš mať nervy,ako aj ja,keď mám napr.zadymené prádlo,alebo chcem dať malú spať von a tam samý dym.Ozaj ,aby som nezabudla ,deti sa majú,kde vyšantiť,čo v paneláku je obtiažne.Tak držím palce a hor sa na stavanie domčeka.

Ja nemám čo riešiť. Ak by mi niekto byt, príp. dom v meste aj zadarmo núkal - NIKDY! Ja na bývanie na dedine nedám dopustiť! Možno si poviete, nikdy v meste nebývala tak čo sa ozýva, ale počas strednej, keď sme s kamoškou vyrážali na žúry či diskotéky a "musela" som u nej prespať - to boli galeje! Smrad vo vchode, o výťahu nehovorím. Vliezli sme do tej škatuľky. Na hajzli si dávaj pozor, aby ti neušiel dáky nechutný zvuk - a ak vyšiel nejakému susedovi nad alebo pod nimi, bolo mi to vyslovene trápne. Z každej strany počuješ furt čosi. No nemalo obdobu! Len jedinký krát som mala v byte u nich zostať 3 dni, no po dvoch som s plačom ušla.

Nevyjsť na dvor, neprebehnúť bosá po tráve k poštovej schránke na druhom konci dvora, nenaoberať si jahody, neopaľovať sa pri vyplievaní zeleniny, nepočuť na obed zvonenie kostolných zvonov alebo ten úžasný bzukot ohromného množstva hávede v povetrí a spev vtákov! Veď ja tým, že nepočujem vyspevovať vtáky počas zimy, trpím!
Na jar milujem vôňu všetkého toho napučaného, ešte len tušeného nového života, v lete sená, kvety, vôňa obilia, na jeseň opadaného lístia, jabĺk, hnoja na poli a spáleného dreva, ktorým ľudia kúria... A v zime - keby počas nej bol len jeden jedinký jasný deň s oblohou modrou akou vie byť len obloha a s trblietavým snehom až ťa bolia oči, oplatí sa tu žiť.

Že má v obchode len základné potraviny a otvorené furt inak, že si viazaná na spoje, ak nemáš auto - fakt detaily. A pre deti - no neviem, aký zarytí odporcovia dediny by museli byť, aby im to tam nevyhovovalo.
Po ulici neprejdeš, aby si skýmkoľvek, koho stretneš neprehodila slovo. Deti tu lietajú na kárach, čo si doma spravili zo starých kočíkov. Keď niekto vyliezie v originál kolieskových korčuliach, je na smiech. Tu sú deti akési kreatívnejšie, životaschopnejšie. Vozia sa na kombajnoch a traktoroch a starých pionierkách, stavajú si bunkre zo slamy a v lese na stromoch. Po večeroch sa preháňajú z recesie aj po cintoríne (to mám z vlastnej skúsenosti - stavila som sa, že sa po ňom prejdem o polnoci). A opekačky - to by som vedela písať o zážitkoch z opekačiek celé hodiny. Teraz sme modernejší a starší - máme podomácky vyrobený gril na dvore a každý piatok, sobotu a v nedeľu si na dvore grilujeme superné veci - slaninku, klobásky, krídelká, stehienka, steaky, tekvice, cibuľu, zemiaky - tzv. beľuše, chlieb....

Bože, sedím tu za PC a som spokojná. Keď toto všetko píšem - a ver, že by som vedela ešte viac, som naozaj spokojná. Je tu fakt kopa roboty, ale mne to prichádza také akési prirodzené. Samozrejmé. Okolo domu je roboty, že sa nebudeš stačiť diviť, ale o tom je aj to, že ak zapojíš deti, nemajú čas behať mysľou po somarinách; povedala by som, že potom majú "zoradené priority" v živote. Vyselektuješ naozaj dôležité a hlúposťami sa nezaoberáš.

Tak asi tak odo mňa.

baby, ja som tu nova, ale v takom dome, to musi byt super... snivame o tom s muzom v nasom 1-i kazdy den :-} ake by to bolo krasne. zvlast ked nam doma uz beha nasa dcerka. muz je architekt, krasne to mame uz davno vysnivane.... aaaaach jaaaaaj. zelena strecha, drevena terasa, povysadzane najroznejsie kvety. na dedine sme mali chalupu kedysi, bola to parada, opekacky, hviezdy, luky, lesy aj tie bezne dedinske poulicne rozhovory v dobrom. Apolienka, dufam, ze budete spokojni. Vierik, pekne si to opisala.

Vyťahujem túto diskusiu, lebo ma zaujali vaše takmer čisto pozitívne reakcie na bývanie na dedine. Boli ste však niektorá v situácii, ked ste ostali s malým dieťaťom/deťmi sama, pracovali na smeny, alebo mali nejako ináč netypickú pracovnú dobu? A ako ste neskôr riešili školu u detí, ked mama odchádza z domu už o 5-tej ráno a nemá malého prváčika kto odprevadiť do školy, poprípade odchádza do práce večer a príde až ráno ? Myslím ak nemá v dedine príbuzných.