Mne sa to páči, nápad fantastický, taký upokojujúci, že sa človek na tie dni aj bude tešiť, ale reálne, keď na to pozerám, napríklad u nás neuskutočniteľný.
Jednak z toho dôvodu, že chlapi, keď nám pobehujú po dielni, tak nám je jedno, v akom stave je dielňa, porobia, čo treba (u nás, teda okrem poriadku, poriadok sme si zatiaľ robili vždy sami), posedia, pokecajú, poriešia, pozvú-prizvú ďalších, čím väčšia tlupa, tým viac názorov...tým krajší deň...
Upratovaciu čatu v dome si ešte tak viem predstaviť, posedíme, pokecáme, posmejeme, každá čosi porobí s úsmevom na tvári... V byte, veru neviem...a úplnú pravdu poviem, aby som nezahovárala, že o tomto našom bordeli, radšej nech viem iba ja. Síce sa nasťažujem, poplačem, zdepkarim, potrasie ma...![]()
...ale sen je to dobrý...a som teda skôr za, aby nás spájali činnosti, ktoré nás vzájomne bavia, aspoň tak, ako tých našich chlapov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa dávno hryzie takáto myšlienka pri sledovaní vlastnej nemohúcnosti pohnúť horou. To vlastnou. U iného sa mi hory presúvajú náramne ľahko.
Už ako deťom sa nám u kamošov pomáhalo s upratovaním ľahšie ako vo svojej vlastnej detskej izbe. Doma to už človek pozná, to je nuda prekladať jedny a tie isté haraburdy. Inde - to je zábava!
A keď vidím ako Tigrošovi pri jeho práci pomáhajú aspoň dvaja - traja obetavci a ako šikovne im to ide od ruky... Pri práci sa človek necíti osamelo, všetko to kmitá, ešte aj poklebetiť sa dá, zasmiať.
Keď sa boríme doma samé a všetko sa vlečie, deti sa pletú pod nohy, jednu časť upracete a oni zatiaľ inú rozhádžu, lebo sa nedá byť všade... Koľká nechuť pri tejto predstave ma chytá. Začínať znova a znova boj s veternými mlynmi. Jasné, že si uvedomujem, že takto sa pechorí každá z nás. Že práca v domácnosti je tou najnevďačnejšou, lebo vypraté sa ufúľa, navarené zje, umyté zapadne prachom...
Ale dať tak dokopy veselú partiu, vyglandžiť dom, poklebetiť, večer posedieť pri dobrom vínku a chlebíčkoch a cítiť sa DOKONALO SPOKOJNE... no nie je to pekná predstava? A dohodnúť sa, že kto ďalší je na rade... a zasa prežiť pekný deň keď sa dá neporiadku nakladačka s dobrým pocitom a náladičkou.
JE TO LEN SEN??? ALEBO SA DOKÁŽU NANIČ MAMY TAKTO ZGRUPIŤ DO SKUPINIEK A POMôCŤ SI NAVZÁJOM?