Mne sa to páči, nápad fantastický, taký upokojujúci, že sa človek na tie dni aj bude tešiť, ale reálne, keď na to pozerám, napríklad u nás neuskutočniteľný.
Jednak z toho dôvodu, že chlapi, keď nám pobehujú po dielni, tak nám je jedno, v akom stave je dielňa, porobia, čo treba (u nás, teda okrem poriadku, poriadok sme si zatiaľ robili vždy sami), posedia, pokecajú, poriešia, pozvú-prizvú ďalších, čím väčšia tlupa, tým viac názorov...tým krajší deň...
Upratovaciu čatu v dome si ešte tak viem predstaviť, posedíme, pokecáme, posmejeme, každá čosi porobí s úsmevom na tvári... V byte, veru neviem...a úplnú pravdu poviem, aby som nezahovárala, že o tomto našom bordeli, radšej nech viem iba ja. Síce sa nasťažujem, poplačem, zdepkarim, potrasie ma...
...ale sen je to dobrý...a som teda skôr za, aby nás spájali činnosti, ktoré nás vzájomne bavia, aspoň tak, ako tých našich chlapov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mňa dávno hryzie takáto myšlienka pri sledovaní vlastnej nemohúcnosti pohnúť horou. To vlastnou. U iného sa mi hory presúvajú náramne ľahko.
Už ako deťom sa nám u kamošov pomáhalo s upratovaním ľahšie ako vo svojej vlastnej detskej izbe. Doma to už človek pozná, to je nuda prekladať jedny a tie isté haraburdy. Inde - to je zábava!
A keď vidím ako Tigrošovi pri jeho práci pomáhajú aspoň dvaja - traja obetavci a ako šikovne im to ide od ruky... Pri práci sa človek necíti osamelo, všetko to kmitá, ešte aj poklebetiť sa dá, zasmiať.
Keď sa boríme doma samé a všetko sa vlečie, deti sa pletú pod nohy, jednu časť upracete a oni zatiaľ inú rozhádžu, lebo sa nedá byť všade... Koľká nechuť pri tejto predstave ma chytá. Začínať znova a znova boj s veternými mlynmi. Jasné, že si uvedomujem, že takto sa pechorí každá z nás. Že práca v domácnosti je tou najnevďačnejšou, lebo vypraté sa ufúľa, navarené zje, umyté zapadne prachom...
Ale dať tak dokopy veselú partiu, vyglandžiť dom, poklebetiť, večer posedieť pri dobrom vínku a chlebíčkoch a cítiť sa DOKONALO SPOKOJNE... no nie je to pekná predstava? A dohodnúť sa, že kto ďalší je na rade... a zasa prežiť pekný deň keď sa dá neporiadku nakladačka s dobrým pocitom a náladičkou.
JE TO LEN SEN??? ALEBO SA DOKÁŽU NANIČ MAMY TAKTO ZGRUPIŤ DO SKUPINIEK A POMôCŤ SI NAVZÁJOM?