No hádajte čo to je 🤣.
Neni to ani politika.
Nie sú to ani platy.
Dokonca ani dovolenkové obdobie či prázdniny.
Už to šípite?
U si tipujete?
ÁNOOOOO!
Je to tak.
Je to cuketa.
Cuketa.
Cukina.
Tekvica.
A za chvíľu sa na nás vyvalí oranžové hokaido.
Trúfam si povedať, že táto zelenina je nesmrteľná.
Prežila minuloročné nájazdy slimákov ( a že ich minulý rok bolo teda neúrekom), prežila dokonca moje šľachtiteľské pokusy a na našej záhrade sa klohní a do ozrutných rozmerov dorastá špagetová tekvica zo semienka z tekvice kúpenej v obchode minulú jeseň. A to mi mama neverila, že sa mi to podarí! Ja som verila nezmarnej náture tejto byliny.
Cukiny mám najradšej v decembri. 😅 To ich je poriedko a sú pekelne drahé a vtedy mi vyskočí najviac receptov, ktoré chcem skúšať. A neni z čoho. Takto v sezóne ma to nebaví. Preto som hneď zo začiatku sabotovala mamin záhon s cukinou a ošklabal kvety pod zámienkou vysmažiť ich. No chcelo by sa mi! Skončili v placke a časť surových v šaláte. Už som robila omáčku - niekde tu mám low carb kulajdu s cuketou, keby niekto chcel. To je forma, ktorá mi doma prejde a ľúbime ju aj nastudeno. Už som robila koláč. Dusila som. Piekla. Dneska zákerne zamaskovala medzi živánsku na plechu. A keď som v nedeľu večer kukla do chladničky a vzdychla nad 3 kusmi cukety od mamy a manžel mi víťazoslávne položil na stôl ďalšie 3 kusy o veľkosti melóna už som len prevrátila oči. Dneska ju mám nasurovo v šaláte s jablkom, uhorkami,, rajčinou a zálievkou.
No neviem neviem. Už mi neostane nič iné, len chlapov ju naučiť jesť.😆
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte