Dobrý deň, nikdy som nebola na týchto stránkach až včera, keď som zistila, že môj manžel má milenku a potrebovala som pomoc.som 25 rokov vydatá, máme 2 dospelé deti, naše manželstvo bolo ako každé iné, plné lásky, porozumenia ale aj starostí. všetko sme zvládli.Postupne sme postavili dom, kúpili auto, manžel robil na smeny, ja som šila a obracal každú korunu, aby sme mali to čo máme teraz. teraz keď nám nič nechýba ( asi len láska z jeho strany)postúpil v práci, má veľa peňazí, vždy bielu košeľu a vplyv. posledné 3 roky máme starosti s deťmi aj keď to vyzerá nepochopiteľné s dospelými. jedna má anorexiu, ktorá trvá tri roky a je pravda, že sme absolvovali peklo a teraz je to na najlepšej ceste , s druhou dcérou máme starosti, že je veľmi uzatvorená, nekomunikuje s nami, neviem či ukončila prvý ročník VŠ, pred mesiacom som zistila ,že mi ukradla zlato a predala,lebo potrebovala peniaze. Manžel namiesto , aby problém riešil spolu so mnou ma obvinoval, že ja som na vine, že máme takéto starosti s deťmi, ostával veľa v práci, hladal si akékoľvek záľuby len aby nebol doma. stále som to ospravedlňovala tým, že mám veľa práce, preto chodí po nociach, po 2 rokoch som videla, že uteká od riešenia problému, ale nakoľko sa staršej polepšilo, myslela som si, že to zvládnem všetko a potom som si nechtiac prečítala sms a zistila, že on skončil v náručí inej. Najhoršie je to , že ja ho veľmi ľúbim,neviem si predstaviť život bez neho a myslím si, že len spolu môžeme tieto problémy s detmi zvládnuť. On hovorí, že on už neche žiť tak ako doteraz. boli sme u psychologičky ako ďalej s mladšou dcérou, boli sme tam spolu. povedal, že mi pomôže, ale to by musel byť častejšie doma. Ale Ke´d sa to s ňou vyrieši určite odíde. čo mám robiť, poslať ho preč a riešiť starosti s dcérami sama, má byť doma s tým, že viem, že má milenku a raz aj tak odíde.
prečo niekto dokáže zahodiť 25 rokov za hlavu a nie je schopný riešiť problémy. útekom nič nezmení. vraví, že dievčence miluje ale ku mne nič necíti. Ako sa to dá po toľkých rokoch?
aj takí sú chlapi...bohužiaľ
občas nad tým premýšľam aj ja ,prečo tým chlapom len tak prepne v hlave,a potrebujú si niečo dokazovať.
Píšeš že uteká od problémov s dcérami.Na problémy s deťmi by mali byť rodičia dvaja.Dvaja ste boli pri ich vzniku,počas ich života a vyhovárať sa na to že má veľa práce je úbohé.Úplne najjednoduchšie je zvaliť vinu pri problémoch na niekoho iného.
Nikdy som sa neocitla v takejto pozícii ale viem že to musíš mať ťažké.
Človek ktorému si venovala toľko času si absolútne neuvedomuje že bez tvojej pomoci by nebol nič.Keď nechce žiť s tebou,myslím že by si ho mala nechať ísť.Ja viem,ľahko sa to hovorí,ale som zvedavá dokedy bude jeho milenku baviť behať mu okolo zadku,žehliť mu tie košele a starať sa o neho.Teraz to má veľmi jednoduché.Predpokladám že ty mu robíš servis a on to pekne využíva.A keby ho niekedy napadlo vrátiť,verila by si človeku,ktorý ťa dokázal bez mihnutia oka podraziť?
Píšeš že dcéry majú problémy.Netuším čo môže byť za takou vážnou diagnózou ako je anorexia.Druhá dcéra s Vami nekomunikuje.Niečo veľmi vážne sa muselo stať,keď obe dcéry majú problémy.Nemôžu súvisieť tieto problémy práve aj s manželom?Keby ste boli samé nemyslíš si že by sa ti veľa vecí začalo riešiť? Skús sa o tom porozprávať aj s nimi...
nielen chlapi su taki, ked vyhasne krb, nie je to zo dna na den, trva to niekedy niekolko rokov. Kto je vinny? vacsinou obaja, nehovorim teraz o alkoholikoch a basmanoch.....Zenaopustena, ci ohrdnuta je sklamana a dava si otazku, ako to mohol urobit? nie je to ta spravna otazka, mala by zniet, ako som to mohla dopustit, byt slepa a nevsimat si aj jeho potreby. Kto chce mat problemy v rodine? nikto, ale musi vela preto spravit, vela rozpravat. Ja som tiez 25 rokov vydata, mali sme bojovu pubertu, a so synom si davam bacha,aby som neurobila tie iste chyby ako u dcerky. Vyrastla v uzasnu zenu, nastastie, vela sme sa rozpravalio, tie problemy v rodine sa nas bytostne tykaju, ale hlavne tim, dvojica musi byt v pohode, aby sa to dalo zvladnut. Ak ta uz nechce nenanutis, vyhasol a ani nemoze asi, nezahodil nic... uz nemoze.....je to smutne, ale stava sa to. Ak by moj odisiel bude mi smutno, nikto nemoze povedat, ze nieco je naveky. Nebudem sa ale ani obvinovat, nehlad dozadu, kracaj vpred, vzdy je pree nieco zit, hlavne ked mas deti.....smutok, vycitky nic neriesia. Bud rozumna zena, oplati sa, zvladnes to neboj, mozno lahsie ako ked si budes lamat si hlavu,a ako sa tak mohol zachovat. Rozmyslaj......stretol niekoho, kto mu dava istotu, nehu a pocit dolezitosti...trochu ine ako to domace problematicke. Nezastavam sa ho, len sa snazim pochopit. Mysli nato pekne co bolo a ostatne aj tak zato nestoji, aby si sa tym trapila. Zelam ti vela sily a optimizmu, nedaj si ho vziat, mas deti, bud pri nich, to je jedine co je dolezite.
Vela stastia
Súhlasím Noemi. Prvé, čo ma napadlo v súvislosti s dcérami bolo, že problém musel byť v rodine už dávnejšie, keď obe dcéry reagujú psychickými problémami.
Almava, pripadá mi, že Tvoj manžel Ti vôbec nie je oporou. Práve v kritických sytuáciách sa ukáže charakter človeka.
Neviem Ti poradiť v sytuácii, v ktorej som sa neocitla, ale tak ako písali NM Laure 21, treba si uvedomiť svoju hodnotu. Nedaj sa pošliapať niekým, komu na Tebe a Tvojich deťoch nezáleží.
ahoj nemas to lahke no ale chlapi su uz raz taky ja si mislim ze vasen po rokoch odchadza a to je koren problemu pametate sa na tie casi ked plne ocakavania sme boly ze ich uvidime a budeme spolu ,, a tak to bolo milovanie az v srdci to bolo citit no aspon ja som to tak citila a tak sa to straca aj u muzov takze sa zmen mislim vyzor a spravanie moja mama to prezila ja si to pametam vsetko ale nakoniec ostal z mamau ale mama sa stim zmierila az po rokoch ustavicne boli vycitky a hadky bolo to strasne viem co citis ja som mala 18 tak uz som to chapala musis bojovat a ukazat ze este je v tebe to vsetko co bolo a preco sa do teba zamiloval pred 25 rokmy caww
ahoj jani, moc ti ďakujemza tvoj mail aj moje deti majú 22 a 19 a on si našiel 24 ročnú, verím v to, že mu to neodpustia len tak lahko. ja nemožem s nou súperiť postavou a sexom ale láskou a hodnotami a všetkým čo sme spolu prežili, ale to môže lenn vtedy ked bude aj on chcieť, zatiaľ nechcelebo je zamilovaný. ja munič nevyčítam, chcem ho späť. je super, že mamine sa to podarilo, ako na to išla, potrebujem poradiť.
Ja by som mu OKAMŽITE prestala robiť servis, žiadna biela košeľa,ak tomu dobre rozumiem, dcéry majú vážne problémy - tak začni ich s nimi a odborníkmi riešiť, vybav rodičovskú dohodu na výživné - pre vás tri /roky si mu robila ten servis a je aj za Teba zodpovedný, predpokladám, že si jeho kariéru podporovala/. Pribudne Ti energia, ktorú venuješ dcéram. Nech vidia hrdú, silnú ženu, ktorá so sebou nedá zametať /žiadne slzy pre ním, nezaslúži si ani jednu vidieť/. Silu venuj dcéram, ony Ťa teraz podľa všetkého veľmi potrebujú. Keď Ťa uvidia krásnu, pokojnú a silnú - pribudne im síl tiež. Viem, že sa to ľahko píše, no hrošia koža Ti teraz najviac pomôže - voči manželovej zrade ! lebo je to zrada.Akási som múdra, no skús nad tým porozmýšľať,mama je len jedna jediná a nech je usmiata, úsmev pre dcéry a získať si ich dôveru, trpezlivo a manzel? Slušná dohoda o peniazoch a žiadny servis.Posielam Ti slniečko lásky
Niečo ešte predsa: Ty nezraď dcéry...objímam ich hoci len tak bez slov A napíš, či Ťa z toho môjho príspevku niečo oslovilo. Bolí to, viem, veľmi...
precital som si tvoje 2 prispevky a tento komentar a este tvoje predstavy o tvoreni v teplom prostredi a zacinam trochu rozumiet preco tvoj syn prespal u tej dievciny
moc ti dakujem za všetky slová, ja viem že dievčence sú pre mna najdolezitejšie,ale ja ho milujem a chcem preziť život s ním a s našimi dievčencami. tá jeho žubrienka má 24 a robí s ním v práci, ja jej nemôžem konkurovať takto
Prečo?
Prečo? Dá sa na to odpovedať ?
neber to zle ,ale mozno ,ze doma bolo vela napatia a potreboval trosku pritulit,tak si vytvoril utulok ,a mozno sa zdoveril matke svojej pionierky a ta mu sucitne vysla v ustrety.v tomto pribehu nepozname druhu stranu a ty tiez nevies o nich vsetko,ale principialne suhlasim s tebou,ze mas strach o syna.lebo dobry rodic mysli aj na mozne problemy,a v tejto situacii je to na mieste.skus r e l a x ,len skus ,zatvor oci a mysli na krasnu zelenu luku ,kde letny vetrik ticho povieva a ty tam lezis a odpocivas.
Presne tak to bolo - a ešte horšie, strašné napatie,skoro vždy bol opitý...vyzeralo to, že niet východiska - dve malé deti, chorá mama...zle spommínať. No deti mali u mňa vždy náruč otvorenú a robila som priam záraky, aby som to zlé vyvažovala...to sa nedá opísať, veď to trvalo neskutočne dlho. Aj teraz sa ku mne pritúlia veľmi rady, hoci sú veĺké..ja viem asi robiť dobru masáž, viem, kedy sú napätí a to im pomáha,pohladkaj ma, mami...Dcéra mi pri každom telefónáte povie"lubim Ťa", syn zriedkavejšie, no viem, že ma má rád, aj to občas tiež povie a pomáha mi a veľa so mnou zniesol, bol veľmi statočný....namiesto otca akoby...Jeho otec teraz však platí výživné, nie bohviečo, ale je to iné, asi má nejaký vzťah, neviem, žije v inom meste.Chcela by som si k svojim profesiám pridať ešte kurz masáže, robím ju občas aj kolegyniam a pochvaľujú si, no zatiaľ iba tak, z lásky....Len ja som napätá ako struna a dnes hlavne. Takže budem skúšať, Karol, čo mi radíš.Keď sa synátor zobudí alebo zajtra - tak budem tým diplomatom,ktorý ale musí určiť pravidlá a hranice , aj keď ma 19, celé roky som bola viac-menej za mamu i otca zároveň,musela som,no i teraz vyžadujem rešpekt, minimálne rešpekt,nie som otrokár,no to čo píšeš má hlavu i pätu,ďakujem.
Almava, ťažko tu radiť, čo ďalej, skús počúvať svoje srdce....ja môžem iba dať navrch príbeh mojej kamošky . Roky vedela, že ten "jej" je roky neverný, stále v kruhu kamarátiek tvrdila, že ho aj tak ľúbi, že nevie bez neho žiť, až zrazu z manželstva zdupkal on, utekal za šťastím. To jeho šťastíčko trvalo pol roka, ona zatiaľ "prezrela " , videla že aj bez toho jej zbabelca to ide, dokonca ľahšie ako s ním.....po dvoch rokoch sa zoznámila s mužom, ktorý "stál zato" , vzali sa a ona dnes hovorí, že darmo stratila s bývalým dlhé roky života a tým aj trpeli deti....podľa mňa netreba umelo udržiavať vzťah, manželstvo.....ale každá sme iná....každá si musí uvedomiť aj svoje hodnoty....A kto raz sklame- sklame zakaždým.....mne je ľahko teoretizovať, nikdy som nič také nezažila, tu je každá rada dobrá....a tak "bábo raď ".....
A kto raz sklame - sklame zakaždým...
Ako vieš? Nie každý opakuje svoje chyby stále dookola. Niektorí ľudia sa dokážu poučiť aj z tej prvej...
moc vám dakujem za všetky vaše myšlienky, prišla som na to, že to dievča má 24 rokv, robí s ním vo firma, je to fiflena a namyslená a je mi jasné po čom ide. neviem čo robiť či ísť za nou, jej rodičmi, jeho šéfom, som zúfala. ved deti nepotrebujú rodičov len ked majú 5 rokov ale ich potrebujú stále.moc ho ľúbim a budem robiť všetko preto aby som ho získala späť, aj ked neviem ako a spoň na teraz.keď bude mat doma všetko naprané nažehlené, všetkopripravené nie je to jednoduchčie ako začat niekde on nuly od znova?
almava, precitaj si blog nevera od laury....najdes tam aj radu, ze za milenkou NIE a ako to dopadlo, ked za nou laura bola...ponizenie, vysmech....takto to nejde...je tam naozaj vela dobrych rad, ako to prezit s uctou a v pohode...
Fakt, almava, nechoď za ňou. Moja mama sa snažila, OK, vyšlo to, vykľul sa z toho "len" úlet, ale vo mne ti to zanechalo strašné stopy. Ja... ja som sa šla prepadnúť pod čiernu zem aj za ňu, z toho, čo robila v zúfalstve.
Almava, ak si "na knižky", táto by ti mohla dať mnohé odpovede na tvoje otázky: http://knihy.abz.cz/prodej/nevera-1
Mila Almava, uz som pisala aj Laure, mozte si pozriet moj pribeh pod nazvom temy Nevera. Ja to ako dcera poznam, mala som to doma. Myslim, ze ste trosku iny pripad ako Laura a aj ked egoizmus je typicky obidvom Vasim chlapom, myslim, ze tomu Vasmu este viac. Myslim, ze by ste mali zvolit rovnaku taktiku ako som pisala aj Laure. Aj napriek tomu, ze velmi lubite, mali by ste sa na manzela kompletne vykaslat a sustredit sa na seba. Bud si uvedomi, ze nie vy stracate, ale on, zlakne sa a vrati sa a to mu svojim sebavedomim- ktore prave ta zubrienka v mojom veku ma date najavo, alebo sa od neho aspon odputate a zacnete zit iny zivot, na ktory si sice budete musiet dlhsie zvyknut, no moze sa ukazat este krajsi a inym sposobom plnohodnotnejsi. Doteraz ste boli v etape vychovy svojich deti. Ta pomaly konci. Odteraz nastupi Vas zivot a to je ina etapa. MOzte sa viac venovat seba a svojim zalubam. Teraz zacne ten cas. A vy ho bud budete travit spolu s nim, ak budete mat stastie ze on vytriezvie, alebo sama ci s inym. To bude len na Vas. No verte tomu, ze ak sa aj manzel nevrati, vy budete v buducnosti daleko stastnejsia. Vy ste zrela zena. On uz dozrel tiez- aj ked teraz to tak nevyzera. Casom mu ten rozdiel zacne prekazat, lebo sa bude musiet velmi snazit ( a to chlapy casom neradi- ved to poznate 
)alebo ju to omrzi a najde si seberovneho a vas muz skonci ako taka troska- No len mu to neskuste prosim povedat! Urcite neproste, pred nim neplacte ani nic, ale robte presne vsetko to co robi ona. Bud Vam ho to vrati, alebo nanho lahsie zabudnete. Kazdopadne drzim palce, aby ste boli v zivote stastna. A dajte pozor na psychiku Vasich zien. Vase trapenie je ine ako ich. Vas to casom preboli, ale ich to moze poznacit. Mimochodom, otca potrebuju, ale nie na silu. Ak sa s muzom nelubite, nema vyznam, aby ste boli spolu len kvoli nim- tym im nepomozete- nie su slepe a nestalo by im to za to. Ved sa ich spytajte...
milá aida,
ak máš okolo 24 rokov ako milenka môjho manžela, klobúk dole pred tebou a tvojimi radami a myšlienkami. nepísala som tak dlho lebo som sa medzitým ocitla v nemocnici na konci svojich síl. ale ani toto nezmenilo postavenie môjho muža. teraz som už doma, chodím do práce a začínam pracovať na sebe.
ked som bola v nemocnici som mu povedala, že ked nechce svoj vztah ukoncit, tak nech odíde, kým sa vrátim. zostal ale nič sa nezmenilo.
uvedomila som si ale, že aj ja mám svoju hodnotu a musím žiť pre seba a svoje dievčence. je to veľmi ťažké, lebo niekedy ked som sama ma pochytí zúfalstvo ale aj keď sa vyplačem, potom zas príde ráno. musím byť trpezlivá a uvidíme.
neriešim čo bude zajtra riešim čo je dnes. a snažímm sa žiť najlepšie ako sa dá.vo štvrtok budeme mať 26 výročie sobáša. asi nie je čo oslavovať, ale či si aspo)n spomenie.
dakujem,
Som rada, ze si sa ozvala, myslela som na teba.Dufam, ze sa ti dari lepsie, aspon z tvojho prispevku je to citit.Drzim palce.
Ahoj, Almawa, ako je s dievčencami ? Anorexia je asi dlhodobá liečba...ide to ? Spravila druhá dcéra ročnúk na VŠ? Ak nie,može dokončiť v septembri, nie? Ako Ti je ?
asi sa do da(brokenheart)