Ako sme pokročili, resp. nepokročili

Som tu znova po trošku dlhšej odmlke, aj keď málo prispievam do iných blogov, NANIČMAMU čítam každý deň. Možno ani dnes by som sa neozvala, ale dnes som si prečítala jednu SMS od manželovej ex-milenky a chcem sa trošku vyrozprávať. Náš život pokračuje tak dobre, ako sa za daných okolností dá, na to všetko, čo máme za sebou a ešte pred sebou je to celkom dobré. Manžel sa fakt snaží, trávi s nami viac času ako kedykoľvek predtým, je pozorný, milý a už pomaly začínam aj veriť, keď hovorí, že ma ľúbi. Niekedy sa síce pochytíme, ale zväčša to končí slovami: "Už sa s Tebou nechcem hádať." ja odpoviem, že ani ja a je pokoj. Jediné čo stále nie je doriešené je jeho nemanželská dcéra. Stále to nie je ujasnené, či sa bude zapájať do jej výchovy, ak áno tak v akej miere a pod. Niekedy mám pocit, že to ani nechce mať ujasnené. Máme takú dohodu, že mi ukazuje všetky SMS, ktoré si s dotyčnou vymieňa, je ich podstatne menej a všetky sa točia okolo toho, aby sa už konečne vyjadril ohľadom malej. On stále odpovedá, že to ešte nemá ujasnené, alebo neodpovedá vôbec. Chápem jej nervozitu, malá ma už rok aj pár mesiacov, ale čo vlastne čakala. Ja sa už k tomu nevyjadrujem, je to predsa jeho vec. Naposledy sme sa o tom bavili, pre tromi týždňami kedy som mu ja povedala, že môj názor na vec pozná a ja ho meniť nemienim. T.z., že tú malú môže nosiť k nám domov, kedy bude chcieť, s návštevami u nej doma nesúhlasím, tiež som mu povedala, že mu ju predsa môže dať tak na dve hodinky, aspoň na začiatok kým si na nás zvykne a potom na pol dňa a tak, ona s tým ale nesúhlasí, pretože ja jej vadím, naposledy keď tam bol tak ma skoro vyrútilo, pretože prišiel s tým, že milá zlatá sa vracia k ockovi do kancelárie a malá ide do jaslí a že od neho chce, že keď nebude po ňu stíhať má po ňu chodiť on a že potom ju majú čakať u nej doma. Skoro ma trafilo, keď mi to vravel, pred očami sa mi premietli časy keď som ja malého celá upachtená vláčila do jaslí a tiež po neho chodila, chodili sme pešo, teda s kočíkom, pretože vtedy som ešte nemala auto, cez pol mesta, bola som taká zničená, že už o siedmej večer som bola tvrdá, teraz je malý prvák a to koľko krát ho jeho otec niesol do škôlky alebo školy by som mohla zrátať na dvoch rukách. Nechcem tým povedať, že je zlý otec jednoducho nemá na to čas, máme to podelené on nosí peniažky a ja mám na starosti domácnosť a malého, no a samozrejme chodím aj do práce, ale to čo zarobím ja je asi tak štvrtina jeho príjmu, preto som to nikdy nebrala tragicky, že mi s malým až tak nepomáha, mám auto a tak som v týchto veciach úplne sebestačná. Preto keď mi to hovoril tak som mu jasne povedala, aby si s ňou dohodol kedy ju bude vídať a nie že ona o štvrtej zavolá, že nemôže tak aby išiel on. U nás to takto nikdy nefungovalo, vždy som si všetko zariadila tak, aby som také veci stíhala. Tak jej navrhol, že si bude malú brávať raz týždenne domov a ona samozrejme, že nie. Nebol tam už asi dva mesiace. Dostáva samé vyčítavé SMS, apelujúce na jeho slušnosť a zodpovednosť. Aj dnes dostal jednu takú, ktorá v skratke hovorila o tom, že by sa nemal skrývať mal by byť slušný a zodpovedný. Nechápem ako môže od neho chcieť, aby bol voči nej slušný a zodpovedný, veď predsa keď si s ním začala bol ženatý, vedela že má dieťa, keby bol slušný a zodpovedný, tak by predsa nepodvádzal polroka svoju ženu a keby bola slušná alebo aspoň zodpovedná ona tak tá malá vôbec nie je na svete /tým myslím, že existuje množstvo antikoncepcie/. Ďalšia vec je, že to že čaká jeho dieťa mu oznámila s tehotenskou knižkou v ruke a so slovami, že ona si to dieťa nechá, či on chce alebo nie. Potom už bola malá na svete a on jej jasne povedal, že ostáva s nami, prišla SMS, že to či sa chce s malou stýkať necháva na neho. Ja si myslím, že celé je to o tom, že ani tak nejde o tú malú, ale o ňu samostnú, pretože takmer každá SMS, začína slovami, čo s malou ..... a končí slovami, čo sa týka mojich citov k Tebe, to je len môj problém. Ešte stále ju to neprešlo. Čo sa týka financií, žiadnu materiálnu pomoc nechce, veď načo aj, peňazí má dosť, manžel nikde nie je uvedený ako otec, pretože ona to tak nechcela. Iróniou je, že ona ako právnička sa špecializuje na rodinné právo - rozvody, vymáhanie výživného, úprava styku s deťmi a určovanie otcovstva. Tak mám niekedy pocit, že jej už dochádza dych, pretože ona ho vlastne nemá ako prinútiť, aby za tou malou chodil, keby to dala na súd jej právnický rodičia, by to v našom malom meste asi nerozdýchali, tak jej ostávajú len tie SMS a veriť, že môjho drahého raz zlomí. Viem, že to čo tu píšem je strašne hnusné voči tej malej, ale vtedy keď si slečna právnička užívala s mojím mužom sa jej všetko zdalo v poriadku a teraz keď sa to otáča už to v poriadku nie je.