Ako zabiť stereotyp????

Betty ste spolu este prikratko, nevzdavaj to..skus nejaky kompromis, nejak ho motivuj...aj vasa dcerka si na to zvykne,,,a o par chvil, budete len hliviet doma. neviem ake su u vas možnosti, ale urcite snahu o zmenu stereotypu nevzdavaj!!!!!hos len prechadky, divadlo, hrady v okolí, múzeum so zaujímavou výstavou, bicykle...hlavne robte niečo spolu a MAJTE Z TOHO RADOSŤ!!

a čo keby si mu povedala, že si si našla kamaráta s deťmi, ktorý tiež rád cestuje a že budeš s ním chodiť na výlety, že deti sa zahrajú a vy pokecáte...a tak...
netrkne ho vtedy, že to má byť on, čo s vami má ísť?

betty, ako by si hovorila o mojom mužičkovi tiež by sa len prevaľoval doma ale /našťastie/ v poslednom čase sa dal na poľovníctvo, takže trošku sa prejde - hore a dolu posedom . ale zas ja zabijanie zvierat nemusim, tak s nim nechodim... hmmm, a čo robiť? prechádzať sa mu chce raz za rok, von na večeru - to radšej navarím doma aaa výlety...tak k rodičom na zahradu a opravy na byte .
neeboj, dačo vymyslíte. tvojho bude možno rozčuľovať že čo tak často chodíš von a pridá sa a uvidí že svet je krásny

hmmm, tak na zahradke by som si to užila. aj koniky bude z teba veľká pestovateľka?

No betty toto sme aj my mali doma, manžel mal stále argumenty prečo nie...a mňa ten stereotyp zabíjal...Teraz je to pohoda, ja sa vyberiem na výlet aj sama napríklad so synom,tento rok idem len s kolegyňou na týždennú dovolenku- deti nechávame chlapom doma...a budúci rok si vravím, že už pôjdem s chalanmi aj sama k moru ak muž nebude chcieť ísť...A manžel sa naučil tiež si trošku s kamošmi povyraziť- nejaké to offroadové jazdenie, či splavovanie rieky, niekedy si zas on pribalí našich chalanov, niekedy zas ideme na výlet spolu a potom máme každý rôzne zážitky, ktoré si vzájomne rozprávame a je to také pekné obohacujúce...Už by som to ani nechcela tak aby sme všade chodili len spolu...som strašne rada, že mám takú super kolegyňu ktorá sa dala napríklad nahovoriť na spoločnú dovolenku obohatenú o kurz keramiky- straaaaašne sa tešíme....a straaaašne sa teším ako budem potom doma manželovi rozprávať zážitky a posielať mu mailom fotky...

Bety,ja som pred pár rokmi vyslala manžela s deťmi samých na dovolenku,nakoľko naša fenka mala každú chvíľu rodiť.Ja som vtedy mala úžasnú dovolenku keď som bola sama doma,že ju odvtedy praktizujem skoro každý rok.Deti síce frflú že chodia s tatinom na dovolenky ako keby sme boli rozvedení,ale ja si výborne oddýchnem.Je to preto že s malými prestávkami som 17 rokov doma a s manželom spolu doma pracujemeTakže keď odídu dovolenkovať,ja si omalujem napr.spálňu alebo obývačku.Síce sa narobím,ale aj zrelaxujem.A hlavne nevarím!!!

Ja som vydatá už 10 rokov, máme 6 ročnú dcérku a môj muž je presne taký istý, ako tvoj, tiež by najradšej len sedel doma,čítal i-net, noviny a pozeral telku. A spal. Jedovať som sa na to prestala už po dvoch rokoch, ja sama mám rušný spoločenský život aj bez neho. Skoro každý deň sa stretávam s kamarátkami a ich deťmi, na výlety chodím s bratom, švagrinou a synovcom, prípadne idem autobusom na kúpalisko s dcérou a manžela do toho zbytočne nezaťahujem. Občas mi to lezie síce na nervy, vyčítam manželovi, že vyzerám ako taká rozvedená alebo slobodná mamička, ale zvykla som si. Sem tam na mňa mrkne nejaký schopný chlap, padne dobre, nie? A muž sa občas prekoná a ide s nami Dovolenku som tento rok naplánovala ja, jeho som postavila pred hotovú vec, peniaze som si našetrila a zaplatila. Frfľal síce, ale tuším sa začína tešiť.... uvídíme

betty,
som vydata 20 rokov, po par rokoch manzelstva mi tiez zacalo riadne liezt na nervy, ze ja by som rada podchvilou nieco, manzel tak sadnut k telke, videu (era pc a netu este len mala prist )...
...skusila som kadeco, zena dokaze muza doviest, kam len si zmysli, prostriedky si vzdy najde... aj sme teda chodili, aj to stale nebolo ono... no a po case mi doslo, v com je chyba: manzel je spokojny, tam kde je, nespokojna som ja, ale trvam na tom, ze to on ma cosi robit, ze to on sa ma zmenit, lebo ja chcem...
...docvaklo mi to vo chvili, ked som sa o tom rozpravala s kamoskou, proste som pocula, aku sprostost hovorim...
...tak som sa do toho pustila z ineho konca - zacala som robit vselico pre to, aby som sa ja citila dobre (napr. chodit do kina, na koncerty, na prechadzky, do cajovne, ucit sa kreslit...)... manzela som sa snazila otravovat tym co najmenej - niekedy bolo treba niekam ma zaviezt, alebo niekam pre mna prist...
...no a teraz ma podchvilou manzel taha niekam, je to skor on, kto sa pyta, kam zajtra (cez vikend, v lete...) pojdeme...
...prosto si uzil telky a videa dosyta, ked som mu ich prestala vycitat, prestali ho zaujimat a asi mu bolo samemu otupno...

...a ja viem, ze ked som s niekym nespokojna, som to ja, kto sa musi zmenit...

bettty,
to myslis vazne? v case, ked konecne budes mat 24 hodin denne pre seba, ked z toho casu nebudes musiet odvadzat viac nez tretinu statu, len preto, aby si mohla zit...
...ked len mozes, ak chces, cast z neho darovat svojim blizkym...
...ked uz budes dost velke dievca na to, aby ta nezaujimalo, co kto o tebe povedal, alebo co si bude mysliet, ak...,
...ked nebudes riesit, ci ta ruzova bluza, co mas tak rada, este je alebo uz nie je v mode...
...ked nebudes musiet rozmyslat, ci si deti vzali ciapku a rukavice a ci nebudu hladne, ak im veceru nenaservirujes ty...

...tak ty mas v plane sediet doma na zadku????

stereotyp? Ak mám pocit, že sa mi nechce sedieť doma, zavolám kamarátke. Ak je navôkol môj chlap, vymyslím program podľa toho, čo má rád a čo nemôže odmietnuť
Ale nie, vždy to nie je tak- už sa stalo aj, že chlap na mňa nemal čas, obvolala som všetky možné aj nemožné čísla, dostala košom a keď odchádzal za svojim programom /pomáhal otcovi maľovať/, rozrevala som sa ako malé decko. Čo dodať? A on chudák nevedel kam z konopeA keď začal "láska, čo je s tebou" "tak ja nikam nejdem"... viete si predstaviť tú záplavu sĺz Ešte si nezvykol, že keď ma poľutuje, už ma neutíši

Betty, druhý deň premýšľam, ako ti to mám napísať... Dva krát som už vymazala, čo som naťukala... Stále mi to tak tvrdo vyznelo. No, neviem to inak asi napísať, tak dopredu sorry.

Pozri sa na začiatok svojho blogu: Včera som sa povadila s manželom, že ten stereotyp, ktorý prežívame každý deň už viac ako 5 rokov by som chcela zmeniť....
Prečo sa vadíš?
Vieš, ja si ťa predstavujem ako veľmi ráznu žienku - naozaj taký generál v sukniach - ja to chcem takto, toto bude inak, hento treba inak vyriešiť, a tamto mi už dávno lezie na nervy!

Aby si chápala - nevravím, že je to tak zle. Si akčná, plná elánu a chuti niečo robiť, niečo organizovať, proste škatule, škatule, hýbte sa!
Ale tvoj muž, podľa tvojho opisu je iný. Má rád svoje pokojné miesta, svoje pokojné činnosti, svoj stereotyp. (Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú.)

Tebe pokoj nevyhovuje, jemu áno. Čo myslíš, kto z vás dvoch má hlavný problém? No asi ty. Ty stále chceš, aby niečo robil, aby sa hýbal, samozrejme tak, ako si to ty želáš. A on nechce. A ani to nerobí. Teba ide uchytiť od jedu a tvoj muž (zdá sa) už tiež začína mať toho plné zuby. (Napísala si, že súhlasil s tým, aby si šla sama na dovolenku, lebo chce mať asi aspoň chvíľu pokoj....) Jeho problém vyplýva z tvojho problému. Keď ty zrušíš svoj problém - bude mať po probléme aj on.

Keď sa doma nudíš, keď nevieš, čo so sebou, keď chceš vyskúšať nové veci a nové činnosti - tak choď a rob to! Manželovi pekne, pokojným hlasom povedz, že si sa dozvedela, že v meste je nový kurz keramiky, alebo brušných tancov, alebo že sa ti žiada ísť sa poprechádzať, ideš na plaváreň.... Máš toľko možností, čo môžeš robiť aj sama, alebo s malou! A manžela nechaj, nech sa rýpe v záhradke, alebo v aute - keď ho to baví. Kde je napísané, že všetko musíte robiť spolu? Nikde! Prečo by sa on mal sústavne premáhať a siliť, len aby vyhovel tvojej túžbe po činnosti?

Netlač na pílu, Betty! Skús to tak, ako som ti už raz písala: pozri sa na to jeho očami. A pokús sa zmeniť seba - je to omnoho ťažšie, ako sa pokúšať zmeniť partnera.

(Keby si vedela, koľko mne trvalo, kým som toto pochopila! )

Betty,človeka ťažko prerobíš. Aj ja sa veľmi často premáham niekam ísť. Lebo tiež som lenivá. Ale môj muž potrebuje spoločnosť, tak sa snažím Mohla by si aj manželovi povedať, že občas by sa kvôli tebe a dieťaťu mohol prispôsobiť a niekam by ste vypadli. veď pre dieťa je to tiež super. Možno sa mu to aj zapáči (ale určite neprizná ja som tiež vždy nakoniec rada, že ideme niekam, aj keď predtým frflem... ale snažím sa. minule sme nemali dieťa doma po dlhom čase,tak som si povedala,že pôjdeme do kina.(síce som si hovorila,jááj,mohli sme oddychovať) Ja by som svojho muža určite nevydierala niečím takým, akože urobím si žúr,pôjdem sama na dovolenku - pretože ak je taký lenivý, tak mu to vadiť nebude a zvykne si na to. a myslím, že nechceš tráviť voľný čas s kamarátkami ale s manželom. Držím palce. Treba ísť na neho jemne a klásť dôraz na dcéru a na váš vzťah. a jednoducho nech sa snaží premôcť sám seba.

betty tiež som bola zo stereotypu už na prášky a keď to partner nechápe treba to riešiť aj bez neho...Keď sa niekam vyberieš, stráviš príjemne čas, obohatí to teba, tak to obohatí aj váš spoločný život...a bude vám spolu dobre...ak to neporiešiš tebe bude blbo a manželovi tiež a on ale nebude na vine, on to nebude chápať, že prečo si ty bola nespokojná keď on nebol...Keď bude teba bolieť zub, on to akože trošku môže pochopiť,ale ty musíš ísť s boľavým zubom k lekárovi a nie tvoj manžel, ba ani doprovod ti tam asi robiť nebude...