Bájka o manželskom trojuholníku

Milé naničmamičky, ja som tiež hrda naničmama čo si robí všetko sama. Prvýkrát píšm blog, tak prosím ospravedlňte moje nedostatky, nemám prax. Nikoho tým nechcem zaťažovať, ale možno pobaviť, možno primäť k zamysleniu. Dnešnú tému som nazvala bájka, pretože ráno ma napadla bájka ohľadom môjho života. Už som uverejnila v diskusii bájku môjho manžela http://www.nanicmama.sk/dennik-nanicmamy/posledna-sanca ...ktorý to vidí inak a už konečne viem prečo...ked sa dozviete toho viac, dá sa poskladať skladačka uplne dokonale...a potom sa už len rozhodnúť čo s ňou. Samotna bajka teda znie-
Bájka o aute: Keď Ti raz niekde na "konci sveta" dojde benzin, si z toho najprv sklamaný a nešťastný, ale časom sa rozhodneš isť hľadať pumpu. Stretneš niekoho, kto ti poskytne aj benzím, aj nové auto a nič za to nechce...a kedže máš teraz všetko čo potrebuješ, zabúdaš na svoje staré auto. Ale možno raz, časom, ( možno ked sa ti nové auto rozbije ) si spomenieš, čo sa asi stalo s tvojím starým dobrým autom, ktorému chýbal len benzín aby mohlo ísť dalej. Možno sa to už nikdy nedozvieš, lebo ked sa tam vyberieš, už tam nebude...

Na vysvetlenie: teraz som v 34 tt a manžel ma odmieta stále, ale už viem prečo...má inú, momentálne tehotnú priateľku (aj ked ona nevie či je dieťa jeho alebo nie, ale jemu to nevadi). Nerozumela som odmietaniu, nerozumela som ničomu až kým som sa nedozvedela ako to v skutočnosti je, svitlo mi. Moja najlepšia kamarátka môj manžel...a ja som im verila, ved prečo nie? Snažila sa mi pomáhať...asi aby mohli byť pri sebe a ja slepa naivka som nič nevidela, aj ked sa mi to niekedy zdalo moc...ona tvrdila že ženatí sú pre ňu tabu a on že má nás a miluje nás... Riešili by ste niečo? A po tej bájke o koni sa mi čosi nezdalo, no kedže som bola na rizikovom, čo som mohla?.. on stále odchádzal ...aj ked mi bolo zle...a doma 2 malé deti, to nevadí, zvládla som doteraz, zvládnem aj odteraz... a potom sa priznali že sa stretávali, milovali a ...ani nejdem dalej písať...proste týranie tehotnej ženy. Prosla som manžela nech mi aspon takto neubližuje a od nedele mi už neubližuje, už aj telefonovať bol mimo...ale to ako sa dohovárajú že sa stretnú o 2 týždne ma bolelo...to že bola v južnej amerike a jej dieťa môže byť potenciálne potmavšie- je tu ešte riziko nakazenia sa HIV...ja nie, ale on. Ja už dobre dávno neviem čo je sex a teraz už ani nechcem...ale čo deti?
Viete, najhoršie je že ja ho stále ľúbim aj po tom všetkom čo mi spravil, povedal, po nociach plačem,...ale na malinku sa strašne teším. Snažím sa na to sústrediť, ale v hlave lieta kadečo...myšlienky, predsavy, výčitky...že keby som mu dokázala dať čo potreboval tak to takto nemuselo skončiť.
Ale on si myslí že má na to právo...a ja si uvedomujem že je blb...ale láska všetko prekoná, všetko odpustí...ako sa jej ale zbaviť? Inak boli sme aj v manželskej poradni, ale nepomohla, lebo vtedy s nou už spával.
Keď som si to teda pospájala, najprv som prosila, plakala, vyhrážala sa, ale nič nepomohlo, odkedy sme počali malú mi vravel že ma neľúbi a nechce so mnou žiť... nakoniec som mu povedala že ak je to tak, tak odchádzam do KE z Tatier, kde teraz bývame už 3 roky (predtým KE) a zapísala som malého do školy tam...neveril mi do dňa zápisu, išiel s nami lebo ja nešoférujem a nechcel aby sme šli vlakom. Skúsili sme sa dohodnúť na rozdelení majetku, pripadne že ma vyplatí, lebo se si prerobili za tie roky domček...pôvodne bolo že ked odídem že sem príde ona, ale to som zatrhla. Ak chcú začať, tak nech začnú od začiatku...ona bola vždy taká tolerantná a milá...a ked som jej vravela že tu zdochol pes a s detmi niet čo, ked mali rok a 2, ani chodník ani nič...ona stále obhajovala mnažela že ved sa stará o nás,je to jeho práca a ešte tak vela neodchádza ako by potreboval (ona chodila s ním)...viem, bola som blba, len dúfam že ňou neostanem. V Košiciach mám super kamošky, rodinu (nie rodičov) ale uvedomujem si že mať mimino, škôlkara a školáka 24 hod. denne nebude sranda...ale budem bojovať do posledných síl.... do augusta tu ostávame spolu s tým že mi pomôže s deťmi ale oni sa budú dalej stretávať...škoda len že som tak finančne závislá, už by som tu nebola.
Dakujem žienky za váš čas ... poučte sa, neverte ani kamarátkam a chodte za svojím snom...
Jeho bájka na koniec-
Indiánska bájka o koni: Náš vzťah je ako ten kôň. Sedeli sme na spoločnom koni a každý chcel ísť iným smerom. Štvali sme ho raz na jednu, raz na druhú stranu až ten kôň zdochol. Ja som z neho zosadol a vybral sa peši, lebo už nedokážem ďalej trúchliť a trápiť sa nad tým, že kôň umiera. Ty ma voláš späť, poďme toho koňa oživiť, už ho nebudem hnať iným smerom ako Ty. Kôň zdochol a ja nevidím zmysel v tom ani ho oživovať, ani meditovať nad tým koho to bola vina. Jedno ktorým smerom by sme ho štvali, skôr či neskôr by bol zdochol. Lepšie je mať koňa, ktorého štvať netreba, ktorý kráča aj sám od seba. Hlavne keď je to jediný spoločný kôň, ktorého máme. Vyber sa peši svojim smerom a možno nájdeš nového koňa, nový vzťah. Možno ho nájdeme spolu, keď k nemu prídeme každý z opačnej strany. A keď nie, tak sa nič nestane. To sa stáva. Máloktorý kôň Ťa ponesie až do smrti. Čo chceš teraz urobiť? "Počkaj, ja chcem ísť za Tebou, ja toho koňa za nás dvoch ponesiem?" Uvedom si čo to bude stáť. A či to stojí za to. Nemáš pocit, že nosiť za mnou mŕtveho koňa a čakať kedy ožije, aby sme naň mohli nasadnúť, je podstatne horšie, ako ísť pešo?
Aj tak sa na to dá pozrieť.
Je toho oveľa viac čo by som chcela napísať...že chce chodiť za nami na víkendy a žiť s ňou...ale to možno v diskusií.