Deti nikdy nestratis. Na tie sa nevyhovaraj. nemyslis ze vsetko je lepsie ako toto? Nechat sa ponizovat, urazat, nadavat si.....? Budes konecne sama a KONECNE budes zit NORMALNE. Ci s detmi alebo bez.
clare
Clare, tuším keby ti niekto dal hrudu zlata, tak by si ju nevzala, lebo by si sa bála, že ťa popáli, ušpiní, zničí, poškriabe, alebo ja neviem čo...
Vážne na všetkom, čo ťa postretne, vidíš len to, ako sa to nutne nakoniec obráti na zlé?
tes sa dievca, budes mat mooore casu na seba
no clare tak už konečne vykroč
-nemusíš deti odtrhnúť od otca
-môžu s ním byť koľko budú chcieť, kedy budú chcieť
-môžu sa hrávať so svojimi zvieratkami, ktoré milujú
-môžu byť v kontakte so starými rodičmi
-a každé ráno budú vstávať a prebúdzať sa v pokojnom byte
-a každý večer si budú líhať do postele v pokojnom byte
Čo ešte potrebuješ?
Hmm.... Rob co citis
ja viem, že by to možno nebolo zlé riešenie, možno až príliš ideálne...deti by žili blízko otca, starích rodičov, nemenili by školu, ja prácu,...:) No stále ma jedno máta...ktorá si ste to tu aj naznačili...Ja tiež nie som ktovie aké neviniatko, ktoré keď mu nadávajú, tak čuší v kúte. Veľakrát s stalo, že hádku som začala ja, vyrypovala som... Ale len preto, že sa mi niečo nepáčilo...Zase si myslím, že právo na názor má každý. Nikdy som nenabehla s tým, že Ty k... . No lenže reakcia bola taká, hneď som bola pi..,...a zase len hádky...škoda rečí už. No len som tým chcela povedať, že veľ viny na tom ako e skončili mám púoédľa mňa aj ja. A to ma mrzí a brzdí v odchode. Lebo ak by chyba bola iba vo mne ako mi tvrdí muž a rodičia mi tiež hovoria " Keby si aj Ty ináč robila, aj on by bol iný" - nechcela by som, aby deti kvôli mne prišli o otca, rodinu,.. preto som ešte neodišla lebo aj ja mám vinu!
Takže, aby si sa "potrestala", tak zostaneš tam, kde si? Aj deti? Aj tvoja dcéra, ktorá už potrebuje pomoc psychiatra?
Milá Clare,
som tu nová, ale tvoje blogy čítam, nakoľko mám podobný problém, len s tým , že mám len jedno dieťa, ktoré má tri roky. Ale mám manžela, ktorý ma problém s komunikáciou, je zakomplexovaný, bez práce a veľmi rád si dokazuje, alebo chcel by si dokazovať svoju mužnosť tým, že by ma chcel ovládať, dirigovať , taktiež mi nadávať a ponižovať.... Ja mám vysokú školu, on nie, aj to je problém, ale JEHO, nie môj. Ale o tom som nechcela...
Clare v prvom rade musíš dať seba do poriadku, navštív odborníka - psychológa a znova nadobudni stratené sebavedomie, lásku sama k s sebe - jednoducho odborne povedané "zhrubla si" - tento termín používajú odborníci na týrané ženy - vedia o probléme, týka sa ich to, ale neveria si, naučili sa s tým žiť a uverili, že to, čo im tí druhí hovoria je pravda. Každý máme svoj život a osud vo svojich rukách, vo svojich hlavách, túžbach.... je na nás, ako si ho my spravíme - ale ak sa raz staneme rodičmi - tu už nejde len o nás, ale my rozhodujeme, čo z našich detí vychováme, čo im dáme - nemyslím len hmotné statky, ale hlavne ako ich vyzbrojíme do života - či ho budú vedieť prežiť tak, aby si ich ľudia vážili, aby si oni hlavne vážili same seba, aby boli zdravo sebavedomé, cieľavedomé, aby len prázdno nesnívali, ale vedeli aj niečo spraviť - dosiahnuť sen.... skrátka my rodičia ich v prvom rade tvarujeme, motivujeme, učíme, ...dávame im lásku - aby ju vedeli prijímať ale aj dávať...
To aký máš život, ako sa k tebe správa manžel - TY si mu to dovolila, TY mu to dovoluješ - a toto vidia tvoje dcéry - a žiaľ - je to veľmi pravdepodobné - takýto vzor správania dávaš svojim deťom - budúcim ženám - buď sa nechajú týrať alebo budú oni týrať - viem, znie to kruto, ale je to pravda.
V živote rodiča platí - ak sú rodičia šťastní, aj deti sú šťastné, ak ja ako žena a matka nebudem šťastná, spokojná, vyrovnaná - nebude ani moje dieťa. Viem, že je to ťažké, ale v živote sú oveľa horšie veci - a nie si jediná, a ani posledná, čo máš takýto život, ale len ty jediná ho môžeš zmeniť, ale nie slovami, ľutovním sa a ospravedlňovaním manžela - tento tvoj alibizmus škodí tebe a hlavne tvojim deťom. Pretože detská duša je veľmi krehká, následky takéhoto života detí v čase formovania sa osobnosti bývajú veľmi zlé a vyplávajú napovrch oveľa neskôr, v puberte, dospelosti - a veľmi dlho trvá, kým sa tie rany na duši zahoja.
Tak sa už vzchop a začni žiť život - svoj a dopraj deťom detstvo také, aké si zalúžia. Nerieš to len slovami, ale činmi - zvládneš to, ale najprv musíš mať rada sama seba - nie sme dokonalé, naozaj vyhladaj odbornú pomoc, a zmen svoj život k lepšiemu, to môžeš urobiť len a len TY!!!!
A apropo, ja sa o to pokúšam tiež, bude a je to ťažké, ale konečný výsledok - kľud a pohoda určite za to stoja!!!!!!!!!!!!!!!!!
a to sa trestáš za svoj podiel viny, ktorý máš na stave vášho vzťahu?
čo tak pokúsiť sa sama sebe odpustiť a dať sebe a svojim deťom šancu na spokojnejší život?
dokedy chceš trestať samú seba?
Georgina, možno ano, je to tak ako hovoriš. Ale prave ona chce aby sme žili "ako šťastná rodina" - to stále opakuje, je to jej sen. A ja budem tá , ktorá jej to definitívne zničí? A neskutočne ma na duhej strane štve, že jej to v tejto rodine asi ani za 100 rokov nedokážem splniť. Mám aj veľký strach ako to zvládnem - bez jedného príjmu naviac, bez mužskej pomoci, ako mzvládnem to, že deti mi asi budú utekať tam, kde sa narodili azvykli si - za otcom,...
A popravde, bojím sa ostať sama.Ja som sa nikdy s nikým ešte nerozišla, môj muž bol môj prvý muž - aj keď on ma má stále za k... .
Clare, nic v zlom, ale tebe sibe. To co pises za chujoviny? nemas vazne ani stipku hrdosti a pud sebazachovy?
No prepáč Lydusha, ale píšem len to, čo cítim. A ak to znamená, že mi šibe, tak možno po tom všetkom asi ano!
Keby si si takto vedela otvorit usta tam kde treba.
Virtualne to ide, pojde to aj nazivo.
Len sa konecne rozhyb a prestan sa lutovat.
No ja nemám problém si otvoriť ústa tam, kde treba - a asi z toho mi plynú aj tie moje ďalšie problémy! Ja sa vždy ozvem a je to tu!
Otvorit si usta neznamena kricat a nadavat vsetkym okolo.
Len vidis kam si sa tym svojim postojom dostala. Co das za to, ked skusis nieco ine? Nic. Tak preco to neskusis? Tie byty este ani nestoja a uz mas problem sa tam odstahovat. Ribisska vravieva- preco sa bojite v lete snehuliaka? tak aj ty....dopredu mas odpoved na vsetko...na kazdu jednu radu...obhajujes muza co si ta nevazi...plnis sny detom, co uz maju dodrbane detstvo aj vdaka tebe....ked odides , budes kopat sama za seba...ako si navaris tak budes mat...ked budes mat bordel, bude bordel, ked budes chciet upraces si...uz nebudu nijake urazky a ponizovanie...a deti nie su blbe...same uvidia aky zivot je pre ne lepsi.
Raz dospeju a co myslis, podakuju ti za to, ze si dovolila aby zili tak ako ziju teraz?
Clare, vieš, koľko mojich detských snov mi moji rodičia nesplnili?
A tu som.
Clare, aj mňa naši naštvali . Ked som mala 12, strašne som túžila po pume, takej živej. Mama mi ju sľúbila za dobré vysvedčenie. Šprtala som jak šišino a čo myslíš, dostala som ju? Figu borovú
.
najomne byty? to by bola vyhoda. takze po polroku kludne mozes zistit, ze zvladnes zit aj dalej a bez manzela, alebo situaciu vyriesite spolu s manzelom. ved nejdes predsa prerezat jediny povrazovy rebrik cez priepast. drzim palce
clare začiatok tažký bude...ale to je normalne...ale potom...niečo neopisatelneee....
a na deti sa fakt nevyhovaraj...bud chvilu "sebec" a hlad len sama na seba!!!
Ja sa ti čudujem nad čím stale polemizuješ?dievčatá ti radili aj pred tým aby si odišla.Výhovorky -práca ,deti škola ,nový začiatok, strach.Teraz strach zo samoty.Tak nebuď sama a radšej trp aj s deťmi.Ja som stará škola neuznávam rozvody ,(aby ste ma nebrali doslova)ale veď tu ide o zdravý vývoj tvojích detí a tvoj pokoj.Urob ako uznáš za vhodné.Ale ja by som sa nedala ponižovať a nenechala by som deti trpieť.
Aby ste ma dobre chápali - ja nie som totálny dement. Viem, čo je dobré a čo je zlé. Len sa neviem rozhúpať a neviem, či to vôbec niekedy dokážem. Teraz žijem život svojej mamy pred rokmi - vidím ju, mňa a brata a otca ... Oni sa nerozviedli, doteraz žijú spolu, ale veľa zaplatili za to - život svojho dieťaťa aj kedˇ oni za to nemohli. Ale až neskoro si to všetko uvedomili. No na mne to zanechalo stopy. A teraz si uvedomujem, že robím svojim deťom to isté.No ja nechcem, len si neviem pomôcť. Mám to akosi pod kožou a neviem sa z tejto zaužívanej cesty dostať von.Nechcem čakať, aby sme si aj my s mužom uvedomili, kde sme robili chybu a ako žiť - až keď bude neskoro! Ako v prípade brata. Asi som to napísala nezrozumiteľne...
Tvoja dcéra je na najlepšej ceste, aby si niečo vykonala. A potom sa môžeš chytať za hlavu - ako tvoji rodičia.
presne tak!
suhlas
napísala si to veľmi zrozumiteľne, už si to tu niekedy písala, vždy sa mi to vynorí keď čítam tvoje príspevky...
ale potrebuješ niečo urobiť, potrebuješ dať do pohybu energiu ktorá sa kdesi zasekla a nemôže prúdiť a keď nemôže tá energia v tvojom živote prúdiť nemôžu sa diať ani pozitívne zmeny...Proste ak prešľapuješ na mieste brzdíš si energiu ktorá môže byť liečivá a posunúť váš vzťah, vašu rodinu vpred,tá energia ktorá sa rozprúdi ak čokoľvek urobíš, ak sa akokoľvek pohneš z miesta bude liečivá aj pre tvoju dcérku...
clare odporúčala by som ti prípravok No-degen...daj si do vyhľadávača
mne skvele pomohol nájsť psychickú rovnováhu, niekedy to proste nejde len tým, že človek vôľou niečo chce zmeniť...
keď mi ho predpísala liečiteľka upozornila ma, že budem po ňom asi dva týždne plačlivá, ale že to je normálne...no ja som už asi mala za posledné roky vyrevané všetky svoje slzy a tieto kvapky mali na mňa taký účinok, že som bola schopná utriedť si myšlienky, prestala som sa báť rozvodu, dokonca som sa naň začala tešiť ako na míľnik svojho života, ktorý ma posunie ďalej...
urob proste čokoľvek, len sa konečne rozhýb....
Clare,už si niekedy rozmýšľala,čo chceš ty sama?Veď keď niekto číta tvoje riadky,to musí mať dojem,že ako keby sme tu všetky hrach hádzali na stenu.Ako sa môžeš báť niečoho,čo si nikdy neskúsila?Čo mali robiť vdovy po baníkoch v Novákoch,keď im chlapi neprišli domov z roboty?Aj oni mali sedieť v kúte a plakať,že sa boja nového začiatku?Vieš koľko je takých žien na svete,aj tu na NM?
Ja som už v priebehu 10 rokov od muža odišla asi 3-krát. Aj ako tehotná, potom aj s dvoma deťmi, no a vždy som sa vrátila. Viem, že som urobila chybu. No ja to si ani ináč nedokážem. Čo som nejako chorobne na ňom naviazaná, či čo?!
No fakt z ohľadu niekoho iného tu teda píšem dobré sprostosti. No bohužiaľ som to zažila a zažívam. Ja si asi neviem pomôcť, či čo?! Asi čakám na poriadny kopanec od života...
Ked si este aj povies, ze nedokazes, tak veru nedokazes... hmmm
Vsetko dobre
Máš pocit, že ešte nie si "dokopaná" životom?
ja som sa tiez bala ,ze syn pojde za otcom ale bolo to take hrozne ,ze som musela jednoducho odist.Bola by som asi umrela ak vtom byte este ostanem este tyzden.Malemu, mal 7,som vysvetlila ako ho lubime ale ja neviem zit s ockom bolo to hrozne tazke ale sme to vyriesili.Stale je nejake riesenie deti vedia vsetko oni citia co je dobre a co nie.Vobec im neveris?ked im nebudes branit stretavat sa s otcom a psikom a ....tak sa budu citit doma aj u Teba aj u ocka.Tak budu happy a aj Ty ,lebo aj Tebe dobre padne ked budes mat chvilku len pre seba.
Bože dobrý, ja si naozaj uvedomujem, že to, čo mi tu radíte, je dobré. A tiež viem, čo má robiť a nerobím to...ja nie som normálna!!!
Asi po tisíci raz - nikto to nevyrieši za teba.
clare a možno keď sa jedného rána zobudíš a nebudeš vedieť ako sa voláš a kde si, a keď si pozrieš na ruky a na prsteníku budeš mať obrúčku spomenieš si, že si vydatá a spomenieš si na tvár svojho manžela a odrazu len tak si spomenieš aj na to, že máš deti...pochopíš a odídeš...
clare, co prosim ta ocakavas od tejto diskusie?
nemas nejaku kamratku, s kt. by si to mohla prebrat osobne ?
to podla mna vazne masochizmus ... to tu v tomto style zase cele preberat
proste to urob, ako prechodne riesenie, nemysli, prijmi tu pomoc a odstahuj sa. zvysok budes riesit potom.
Nie, Svetlana, nemám žiadnu kamarátku...a nevieš si predstaviť aké to je hrozné, nemať si o tom s kým pokecať, poradiť sa. A preto tu otravujem. Tak prosim ťa, nečítaj...
mna neotravujes, ja len, ze ti to asi nepridava na pokoji citat furt to iste
proste urob, co vies, priznaj pre sebou, ze viac nedokazes a pros pre seba o silu urobit dalsi krok ... pride nieco, niekto, ... co ti pomoze zvladnut dlasi krok. a tak dalej.
clare, neboj sa, zvladnes to, potrebujes cas pre seba, pokoj. deti mozes kludne poslat k muzovi a starym rodicom, kolko len budu chciet. ty sa zatial venuj sebe, chod sa poprechadzat, cvic, najdi si nejaky kurz, nenuj sa svojim konickom - mas na to vsetko pravo.
neuvazuj, co bude za 5, 10 rokov ... daj si ciel prezit sama s detmi v tom byte mesiac. ked budu deti s tebou, urobte si zaujimavy program, chod s nimi na plavaren, do kina, ... ked budu s manzelom, rob sama cosi pre seba.
a po mesiaci uvazuj, co urobis dalej. a tak dalej ...
Vločka - ja dobre viem, že mám deti! Aj to ako trpia, aj to čo si prajú, milujem ich z celého srdca - tak mi tu nepíš také sprosti, že si kedˇsa zobudím spomeniem na deti. Viem, že je to myslené obrazne, ale to je MIMO! Skutočne, toto nie!
ale drahá ja som tu nepísala nič obrazne, to by som si nedovolila, TOTO sa mi skutočne stalo je to môj vlastný zážitok..hneď potom som sa osprchovala zbalila synovi zopár plienok a zo štyrmi deťmi som odišla....
No neviem, ci vlocka pise sprostosti....si sebec jak hovado a posrata az za usami nieco spravit so svojim vlastnym zivotm...milujes deti a dovolis aby trpeli, to je priam hovadska laska.
Lydusha mala som o tebe aj ja iný názor, aj keď si sa vždy ostro vyjadrovala nielen na moju adresu. Vždy som si z toho niečo dobré vzala. Ale toto mi pripadá ako keby si v sebe mala aspoň 2 promile! To sa ako vyjadruješ? takto normálne diskutuješ aj doma? No ďakujem pekne. Priala by som Ti k tej diskusii môjho muža...
A co je? Aky mas problem? Ved ty si zvyknuta aj na horsie, preco sa mam k tebe JA spravat slusne, ked ty si sama seba nevazis?
No možno aj preto, že sa ja slušne správam k tebe! Ja s tebou žiadny problém nemám... Ale asi Ty máš nejaký, keď tu o pol noci vyskakuješ na cudziu osobu! Preboha, čo si potom dovolíš doma...no sa nečudujem, že i už rozvedená...raz, dva? Nie je problém sa rozviesť, vysr... sa na všetko a všetkých, ale asi hľadať aj cestu ako sa to dá urobiť ináč, lepšie! No to Ty ale nevieš. Toto od teba je ÚBOHÉ! A ďakujem za radu.
Som vydata. Stastne. A radsej budem sama ako sa nechat urazat a terorizovat od toho, kto by ma mal akoze milovat. Zijes presne taky zivot aky chces zit a ostatne su len blbe vyhovorky. Tvoje deti su co? Luft? kaslat na pocity? Co tam po nich, ze im davas do vienka svoje vlastne nezvladnute problemy?
Ja som cudzia jasne, a je a aj moze mi byt jedno ako zijes ale TEBE by to nemalo byt jedno. my sa tu mozeme aj pokrajat aby sme ti poradili ale ty dobre rady nepocuvas, ty pocuvas len moje utoky, pretoze ty si na to zvyknuta. Nereagujes na to, ked ti niekto pekne pise. A aha- zacala som byt hnusna a ty reagujes. Vsetko co ta nasiera je v tebe- je to TVOJ problem, nie moj. Ja nemam problem urobit zmenu v zivote, nepotrebujem sa vyhovarat na nikoho, nehovorim ze toto nejde, toto neviem. Ja tu nevyplakavam vyse roka aka som chudera nepochopena a akeho mam muza grobiana. Toto je o TEBE mila clare ci sa ti to paci ci nie.
lyduschaaaaa ... trošku kultúry nikomu neuškodilo
Spomeň si na svoj sprdung Akiri, keď sa emocionálne rozvášnila v jednom blogu, kde si rodičia deti chceli deliť.
To k tvojim riadkom z 23.47
kati sorry, toto nie je o emocionalnom rozvasnovani a ani o kulture toto je prachobycajna projekcia
clare, proste ignoruj komentare, co ta rozculuju ... vidis, len marnis nervy a silu
si sa zľakla moja? tak na lydushu posielaš svojho muža?... ty so svojím mužom musíte byť vskutku zohratá dvojka
Jasné vločka, ... posrala som sa z teba aj z lydushe. Takto som to dobre napísala? Myslím, že je to vo vašom jazyku. No ja z niektorých ozaj nestíham..
Ked sem napises ze si konecne dvihla prdel a nieco so sebou urobila, osobne ti pogratulujem, inak uz nemam slov. OBET ako vysita, je ti tak dobre ze? Hovkas si, polutujte ma, aha aka som ja chudera. Ano, aj si. Mas pravdu.
Dobru noc
Clare, skús stíhať tvoje problémy.
škoda....ale toto je tvoj blog...asi si už zabudla....nechcem skĺnuť na tvoju úroveň tak ti želám všetko dobré a ráno je múdrejšie večera....
Ach
... skĺznuť na moju úroveň
, no ja si myslím, že sa ti to nikdy nepodarí! Dobrú noc!
ja si to nemyslím, ja to viem. dobrú nôcku. predpokladám, že manžel tvoj už spí.
Clare sa neznížila na vašu úroven ,začala Lydusha s "úžasným" slovníkom"...Clare len reagovala na nu...
Čítam to tu,ale akosi nemožem sa dostať k temu prečo ju niekto odsudzuje,alebo ako to mam nazvať...problem píše aky ma a o inom sa tu v komentaroch bavia.Prečo?,ak smiem vedieť,neni tu to o tom,žeby sa pomohlo?
Toto mas na dlhe citanie, najdi si vsetky prispevky od clare aby si bola v obraze.
Ennyqa, Clare píše na NM už rok a pol. Pozri si jej staršie blogy a budeš vedieť, prečo píšeme Clare tak ako jej píšeme.
mozem sa spytat, preco na nu konecne nekaslete ? radte ludom, co su vobec schopni vase rady pochopit, nieto este realizovat ... myslim teraz geoginu a lydushu.
Svetlanka, ja by som aj rada - ale akosi mi nejde kašlať na Clare. Vždy si totiž pri jej blogoch spomeniem, ako dopadol Mišenin nekonečný príbeh...
nie si zodpovedna za zivoty inych ludi. ani nik iny, okrem nich samych.
mne osobne tiez trhaju niektore tvoje a lydushyne komentare usi - no moje rozhodnutie je nereagovat, pokial sa ma to osobne netyka. zlyhavam uz pomerne malo
som zaujata a niet mi pomoci
Nuž, tiež nie som odolná voči zlyhaniam
.
no aspon v tomto som lepsia , mne sa to stava menje casto.
ale vazne, ja niekedy fakt nechapem, ci je take tazke pochopit, ze ludia, co ziju nejakymi stereotypmi ich proste vedia len tazko odstranit. aj ked vedia, ze je to nespravne, ze by mali ... figu je to platne, lebo stareotypy maju moc - vsetko, co clovek robi pravidelne, ho extremne formuje a dost trva, kym sa vie na situaciu pozriet s nadhladom a vie sa oslobodit a zit inak.
tu pomoze snad fakt jedine - vzdy sa vracat k svojim cielom a planom, nech clovek padne akokolvek hlboko. a mat hlavne strpenie so sebou samym, pokorne si priznat vsetky zlyhania, vsetku nemohucost - to nie je lahke.
to, ze ti niekto na webe napise - rob toto a tamto - to je zvycajne velmi malo intenzivna pomoc a na velmi kratky cas. clovek musi mat nejaky svoj sposob, kde hlada znova a znova inspiraciu, nakopnutie, ...
Svetlanka, viem, čo sú stereotypy. A viem aj to, ako ťažko sa z nich "vylieza". Vážne si nemyslím, že som nejako výnimočná osoba a keď som zopár stereotypov dokázala zrušiť ja, tak ich dokáže zrušiť každý. Aj keď ten prvý krok je veľmi ťažký, každý ďalší je ľahší a ľahší. Ide len o to, že človek musí chcieť. No, ale Clare nechce. Na všetko odpovie len: "To nepôjde, lebo..." A nejaký dôvod, prečo nie, si vždy nájde.
stale o tom istom .... argumentacia - 'ja som to (aj ked nieco ine) zvadla, preco by nemala aj ona' je podla mna scestna.
ja neviem z pismeniek posudit, ci clare nechce, alebo je furt v jednom kruhu a len sa jej skutocne nedari.
a ak to si budem mysleit, ze to nema zmysel a clare (a ktokolvek iny) si stale hudie svoje a pomoci jej niet, tak s nou prestanem komunikovat. ja mam pocit, ze na porozumenie musi nastat ista "rezonancia" a ak nenastane, tak je to zbytocne vynalozena energia sa v tom dalej babrat. ak mam pri komuniukacii s niekym pocit, ze ten druhy trebars bojuje (proti mne), ze to je zvytocne konkurencne, ze to je furt o tom istom - ruky prec
nemyslis, ze univerzum vie v kazdom pripade zariadit, aby clare - alebo komukolvek inemu - pomohol clovek, kt. ju/ho inspiruje vhodnejsim sposobom ?
Hm.... A čo keď je to tak, že Clare si musí prečítať tisíc komentárov typu: "Choď odtiaľ preč!", aby sa konečne odhodlala? A my jej prestaneme písať pri deväťstodeväťdesiatomdeviatom komentári - lebo veď načo? Aj tak nič nerobí...
Stále premýšľam, prečo sem Clare rok a pol chodí písať dokolečka to isté - aj keď dobre vie, aké odpovede dostane. V minulom blogu to napísala už rovno na začiatok: Dlhší čas som sa neozvala, lebo som čakala ako zvyčajne od niektorích spŕšku nepríjemných slov....
Buď je masochistka, alebo naozaj potrebuje čítať komentáre typu: "Choď odtiaľ preč!" Iná možnosť ma nenapadá...
Ale možno sa stane zázrak a niečo/niekto Clare osvieti a ona pochopí, ako to spraviť, aby zostali s manželom a deťmi spolu a žili ako normálna rodina, kde si jeden druhého vážia a rešpektujú.
Ano, Georgina, konečne si na to prišla - som masochistka!
georgina...pozriem na jej komentare a potom posúdim.Asi je to tak,že sama nevie čo píše,alebo o čom píše?
Prečítaj si a posúď sama.
Ale tak...vieš to popisť ty v skratke?Prečo jej komentare tak odsudzuju?Pisala o jednom,a naraz sa jej vmlelo všetko v komentaroch.Je to trocha take pre mna,ako to nazvem...ubliženie voči nej asi.ALE VY JU POZNATE LEPSIE TAK PRETO SA PYTAM.Ak ta to zatazuje tak prepac.
Clare popísali dievčatá už aj milo, aj ju poľutovali, aj jej reálnu pomoc ponúkli - a nič z toho.
Aha chapem to.
lebo to zrejme ludi bavi - mlet stale to iste dokola.
ja viem, ze aj clare mele stale to iste do kola - keby vedela insie, urobila by to.
No, malo by to tu byť o pomoci. Ale ako vidíš, je tu dosť takých, ktoré sa umelo vystatujú ako sa im vydarilo manželstvo na druhý, tretí,...pokus a tých, ktorí sa utápajú v pochybnostiach znášajú pod čiernu zem. Ale veď tie dotyčné vedia prečo to robia. Veľa ľudí sa snaží zakryť takýmito agresívnymi reakciami svoje problémy...
no a teraz by si si mala povedat dost ... som rozumna zena (aspon podla vzdelania
) a urobim, co uznam za vhodne !
vies si napisat plan ? co chces zmenit, ked sa prestahujes ? aky bude tvoj denny program ? comu sa chces venovat - mas nejaky konicek ? citas knihy ?
Bože môj dobrý sladký Clare,v tebe je toľko zlosti a jedu...ako chceš niečo pekné dokázať a zažiť?Takto?
Fidorka, ja mám dosť urážok doma. Sem som aj kvôli tomu napísala, ak si to doteraz ešte niekto neuvedomil... A skutočne nemám za potreby sa tu ešte nechať urážať od neviem koho!!
clare všetky NM čo sa oboznámili s tvojím problémom sa ti snažili pomôcť.Ani jedna
sa nevyjadrovala povyšenecky .Chceli ti pomôcť ,podať pomocnú ruku ale nie len radou ale aj konkrétnými činmi. a ty čo ? Začneš útočiť.veď sa nad tým čo píšeš zamysli
chcem -nechcem
idem .nejdem a nie písať o tom a keď dostaneš konkrétnu radu, tak sa ešte rozčúliš.
Či chceš o tom iba písať a robiť sa zaujímavou
Na dievčence zbytočne útočiš.Musíš útočiť na správnom miest a na toho kto ti ubližuje a nie kto sa snaží ti poradiť a aj pomôcť
Heja,prosím ťa,prečítaj si kto začal útočiť ako prvý...
Clare,presne tak,zakrývajú týmito agresívnymi reakciami svoje vlastné problémy... .Na nikoho si neútočila a predsa sa do teba pustili ako "divé husi"...
...
sonia tu nikto agresívne na ňu neútočil.Chceli jej pomôcť,poradiť .Ona to odmietla.Ty memáš problémy?Asi máš tak ako každý ,jedna s mužom druhá z deťmi tretia zdravotné a keď ich nemáš si ty šťastný človek.Ale na ako dlho?
Nie nemám problémy,predstav si .Ale či nebudú v budúcnosti to nevie nik
,snažím sa žiť prítomnosťou a myslieť pozitívne,skús to aj ty...
Sonia,ešte ťa to stále baví?Prečo to robíš?
Fidorka ja ale nemôžem za to že sa ti nepáčia moje názory ,s tým ja nespravím nič...
Keď si ten názor utvoríš,daj vedieť,potom ti poviem,či sa mi páči
Za to že nevidíš ja nemôžem
...
Vieš čo sonia,už som ti raz písala,a zopakujem to znova,platí to na každého:Aký človek,taká reč...
No, tak mám novinu. Mám možnosť sa s deťmi od muža odsťahovať. v našej obci stavajú bytovky a rodičia sa mi ponúkli, že mi byt zajednajú a budú platiť. Čo vy na to? Ja viem, že som nevďačná, hlúpa,...že som to mala dávno urobiť,.. Problém je ale ten, že je to len pár 100 metrov od domu kde žijeme teraz. Bojím sa, že mi deti budú z bytu utekať do rodinného domu k otcovi, kde majú svoje milované mačky a psa, čo ja im v byte teda zabezpečiť neviem. A v tomto dome si zvykli, žili tu odmalička,...otca majú radi,...Nie, nevyhováram sa, ja sa len bojím, že stratím viac ako získam, a to svoje deti. Že v tom byte ostanem sama.