clare

Clare, prečítaj si, prosím Ťa, Tvoju diskusiu s Lydushou o polnoci...prečítaj si svoje odpovede...je tam všetko...zdá sa, že TVOJ čas riešiť problémy zatiaľ nenastal, nie preto, žeby si to nezvládla (to by si určite dokázala, verím Ti), ale preto, lebo zatiaľ, sama nechceš...a bojím sa toho, čo sa musí stať, aby si sa "nakopla" Haló, zem volá CLARE

a možno si sa clare nemala len s kým včera pohádať. akonáhle si mala svoju dávku, tak si išla spokojne spinkať. vôbec ťa nemrzí, že si mi na moju životnú skúsenosť napísala, že sú to sprostosti? veľmi si vážim /nielen/ svoj život, pre mňa to nie sú sprostosti. Petra

myslim,ze ti spadlo z neba najlepsie riesenie,tak sa toho chyt.ako si hovorila,deti nemusia menit skolu,maju blizko otca aj starich rodicov,tak co este chces?aspon to skus. mne sa najviac pozdava talianske prislovie: lepsie je byt sam,ako v zlej spolocnosti.

držím palce v novom byte a tlieskam rodičom, že sa rozhodli vám pomôcť aj napriek ich názoru, že rodina má ostať pohromade zrejme aj oni samy vidia, že toto, čo žijete, nie je najlepšie riešenie. teš sa, taká šanca ti padla z neba. a kým bytovky postavia, pripravuj na to aj dievky, nenásilne, plánujte spoločné akcie, premýšľaj čo všetko teraz nerobíš len preto, lebo "muž" a "svokra", čo by povedali, nedovolia ti, neumožnia... v novom už budeš iba ty pánom jupí!

clare to by bolo naj keby sa manželstvo udržalo ale ako sama píšeš že je to nereálne,. potrebovala by som 3000eur vyhrám na lote ale je to nereálne aby som vyhrala ,keď som si loto nepodala.aj ty nevieš sa rozhodnúť ,keď si napísala v minulom príspevku o tvojej dcére dievčatá zareagovali tak ako zareagovali ,Ponúkli ti pomoc a ty si ju odvrhla .
ďalej píšeš ako trpíš a dievčatá ti zasa radia a ty zasa váhaš.Nevieš čo by bolo dobré.To nevie nikto ani jedna z nás, ale ani jedna by asi nežila v takom manželstve v ktorom by išlo o zdravie detí.
A s lydushynej strany to nebol útok aj keď sa vyjadrila tak ako sa vyjadrila .Chcela aby si sa konečne zobudila a rozhodla sa tak alebo onak.Vieš ako sa to hovorí ,Škoda plakať nad rozliatým mliekom.Toto sú tvoje deti a ty sa snaž urobiť pre ne to najlepšie.

Tých citlivých zaobchádzaní tu bolo vyše hlavy .A keď sa niekto nepreberie po peknom slove možno na ňu bude platiť trocha zvýšeného hlasu.
A keď sa lydushy podarilo to že sa clara nad sebou zamyslí tak to je úspech a keď to bude brať ako útočenie bohu žiaľ Komu nie ja rady nie je ani pomoci.Už som to tu viac krát napísala

Clare, nádych, výdych
Absolútne chápem, prečo je to ťažké, ALE! Tadiaľto cesta nevedie, nestavaj sa do role chúďatka- dvihni hlavu, vystri ohnutý chrbát a kráčaj ďalej--- a uvidíš, každý jeden ďalší krok bude to závažie na nohách ľahšie a ľahšie.
Lydusha a ani Georgina za tvoje zlyhania nemôžu, ani za to, že ty máš urážok a nadávok už dosť. Skús sa na to pozrieť tak, že práve od toho ťa chcú oslobodiť- tak to aj je. Spôsob ti voňať nemusí, ale ak sa ti nepáči, prečo sa necháš do takej diskusie stiahnuť?
A nemusíš opustiť muža, odtrhnúť od neho deti. Nesúhlasím s babami, aby si bola sebec--- začni byť v prvom rade mama--- doteraz si myslela najmä na seba--- pretože to ty NEVIEŠ byť sama. Teraz zbaľ deti, ako píše Konvalinka- začnite spolu plánovať lepšiu budúcnosť. Nemusíš z nej zmazať manžela ani svokrovcov... Nemusíš zostať sama ak to nepôjde. Skús o však. Ak si manžel uvedomí, čo v tebe stratil, môžeš mu ponúknuť, aby išiel bývať k vám. Neverím, že je to taký hrozný človek, inak by ho nemilovali deti a ani pre teba by to nebolo také ťažké.

Ja si myslím, že VŠETKY problémy sa DAJÚ vyriešiť a nie vždy treba radikálne riešenia. Len treba chcieť a naučiť sa predýchať. Keď som tak čítala tvoje príspevky--- považuješ sa za vinnú, dokonca si tuším prikladáš väčší diel viny, ako mužovi. A to vieš posúdiť iba ty a tvoj muž, hlbšie do vášho vzťahu nevidíme niktorá. A čo tak zmeniť to??? Mne pomôže sa vykričať a vyzúriť, vynadávať, len tak sama pre seba. Nemám potom výčitky svedomia. A veci potom riešiť s chladnou hlavou, nerobí mi roblém ospravedlniť sa alebo keď má náladu mrazu manžel, pretrpieť to- s pochopením. Nie vždy to ide... ale drží to moje manželstvo v rovine úžasné

Ale Clare- naozaj, rozhýb sa. Nemusíš radikálne, nemusíš teda odchádzať ani sa rozvádzať. Čo tak ráno vstať, usmiať sa, pohladkať muža po tvári, upiecť koláč a odniesť kúsok svokre? Byť iná Clare--- milujúca mama a manželka. Získaj si muža na svoju stranu. Mne sa to podarilo

Clare, blahoželám . tie bytíky čo stavajú na dedinách sú fakt super. To už nie sú také králikárne. Kamoška taký má a normál jej ho potichu závidím. Tam by si mala mať aj záhradku a preto chovať psa a mačky by nemal byť problém. A keby si kúpila deťom dajakého maznáčika do bytu, neťahalo by ich to tak von za zvieratkami. Len nepremárni túto šancu. Naozaj budeš mať aj klud, svoje pohodlie a okolie na ktoré si zvyknutá.

Myslím, že Clare trpí "syndrómom týraných žien."Naozaj potrebuje pomocnú ruku, sama to nedokáže, hoci chce.Clare, nájdi cez google, čo to je,je tam článok dr.Jaššovej, psychologičky a iné.Je to stav, ktorý nepríde z mesiaca na mesiac...nemáš si čo vyyčítať, že sa nevieš rozhýbať, že máš úzkosť, strach atď.Nie je to o tom: chcem - nechcem. Riešenie je to dobré, iba Ty si v stave, keď je to už preťažké... Je, no dá sa. Mysli na svoju dcéru.Máš ju rada? Určite, nesmierne...ľúbiš tie svoje deti veľmi.A máš strach, že o ne prídeš, že ich zlákajú..., máš v sebe veľa strachov, nahromadilo sa, je to veľmi ťažké.Neboj sa, neprídeš o ne, naopak, budú ťa mať ešte radšej./Ver mi, viem o čom píšem./ No dá sa. Odlúčenie je dobré riešenie. Tvoje deti zažijú pokoj, to,po čom túžia. Ty sa postupne upokojíš,ale zrejme tú pomoc pri nasledujúcich oslobodzujúcich krokoch potrebuješ.Ak sa tu na Teba zlostia, tak preto, lebo Ťa chcú vyburcovať k činom, myslia to dobre - aj z toho vidno, že nie si sama, len uznaj, že deti to nemôžu vyriešiť - a tak teda chorľavejú v chorej atmosfére. Pomôž im, Clare, pomôž svojim deťom, aj keď je to pre Teba také ťažké. Zvládneš to, lebo ich veľmi ľúbiš. Dokážeš z lásky k nim zastaviť zlo z minulosti, ktoré teraz siaha, siahlo po Tvojej dcérke.Si mama a ony sú Tvoje deti.Inak to nebude.Lenže ide o zdravie a o životy.Tá možnosť s bytom je priam Božia pomoc./môj názor/Vieš ,ako sa hovorí, keď nejde o život, ide o h....,tak si odpovedz, čo je v Tvojej situácii najdôležitejšie, či to nie je zdravie Tvojich detí a Tvoje zdravie. Všetko ostatné potom....

Nechajme na ňu, nech si články preštuduje a popremýšľa.
To, čo píšeš,georgina,iba jeden znak. Iba jeden, aj to nenastáva okamžite, nechtiac sa k tomu žena"dopracuje".Jej váhanie a neschopnosť odpútať sa, čo i len v predstave, jej naháňa strach a zneisťuje ju, hoci paradoxne strach a zneistenie v nej vyvoláva aj "agresor".Je to naučené, podmienené opakovanými situáciami, zlými, ktorým bola vystavená už v detstve. Má to - ako ona píše "pod kožou " či v "v koži". Preto je to ťažké.Bráni sa, chce to zmeniť, trápi ju to. A predsa to nejde...Týraná žena je zároveň závislá na tom, kto ju týra...a berie dokonca na seba vinu.Trvá to, kým sa oslobodí.Odborná pomoc existuje.

Z článku psychologičky Evy Jaššovej:

"...V rámci posttraumatickej stresovej poruchy sa môžu prejavovať rôzne problémy ... ťažkosti, ktoré môžu byť psychického pôvodu. Môže prísť k pocitu straty životných perspektív, spojenými s nečinnosťou, apatiou, unikaním pred konfliktami, nerozhodnosťou. Takéto situácie sebavedomiu nepridajú, ba môžu sa zjaviť aj nejaké čierne myšlienky o zmysle života.

Pre istotu by bolo dobré, keby ste sa obrátili s dôverou na poradňu pre týrané ženy, kde Vám môžu aj veľmi účinne pomôcť. Podporia Vás pri spracovávaní tohto obdobia života, aby ste neprepadali pocitu viny, či neúspechu za vzťah, v ktorom ste boli ponižovaná. Vysvetlia Vám, že kľúčovú rolu v takýchto vzťahoch hrá vždy partner s poruchami správania, agresiou, niekedy v kombinácii s alkoholom. Naopak, správaniu obete nemožno pripisovať zodpovednosť, hoci násilníci často obviňujú obete, že provokovali, prípadne dávali dôvod na ich hrubosť. Ženy to neraz naučí správať sa milo, potláčajú svoje skutočné pocity, čím si chcú vykúpiť zhovievavosť násilníka. Ich láskavosť je neraz až prekvapujúca. Niekedy dokonca popierajú vinu útočníka, zachovávajú si istý paradoxný kladný citový vzťah k nemu, čo nazývame Stockholmským syndróm.

Jedným z prejavov týrania je i naučená bezmocnosť. Tento psychologický mechanizmus bol pozorovaný aj u ľudí, ktorí prešli peripetiou týrania, ale experimentálne bol dokázaný pokusmi na psoch - ak si môžem dovoliť vám ponúknuť paralelu zo subhummánnej ríše, z pokusov L. Seligmana. Ten zatvoril psov do klietky, kde dostávali elektrické šoky, čo nedokázali vôbec ovplyvniť, až napokon prestali hľadať akúkoľvek únikovú cestu a odovzdali sa osudu. Zostali pasívni aj vo chvíli, keď experimentátor úplne otvoril dvierka klietky - psy však zostali traumatizovaní vo vnútri. Až napokon ich experimentátor musel násilím vytiahnuť z klietky a trvalo ešte dlho, kým ich pasivita sa stratila.

Podobne aj človek, ak pozná, že nemá žiadnu kontrolu nad svojím osudom a žiadny jeho pokus o záchranu nevedie k cieľu, môže prepadnúť napokon pasivite. Úlohu tu môže však zohrať aj viera v šťastné vyústenie situácie...."/Z článku Bola som týraná/

Clare musí sama porozumieť, čo sa s ňou deje a ako si môže ďalej pomôcť, lebo napokon sa rozhodnúť musí. Buď ostane pasívna alebo ju niečo "zobudí".Ak porozumie, oslobodí sa./môj názor/

Mila Clare,
citam tu citam a je mi luto, ze nenachadzas ten slavny recept na stastie. Vela dievcat, zien suciti, ale je velmi tazke radit, ked nevieme ako to s tebou vlastne je.
Necitala som tvoje predosle prispevky, ale kazdy z nas si vlecie so sebou krivdy minulosti, niektore sa toho nevedia zbavit a to je dost zle. Ty by si si mala podla mna ujasnit, ci mas rada svojho muza.....nie je dolezite, ci ta urazal alebo co vsetko ti vyparatil. Dolezite je ci ho mas rada. Ak na toto si vies uprimne odpovedat, tak to ovplyvni tvoje dalsie kroky. Ak nie....tak by som sa odstahovala, lebo bez citov si budete len ublizovat aj v buducnosti. Ak ano......to je ta tazsia cesta. Zmenit tvoj zivot mozes len ty sama a to nasledovne. Akl teda mas ho rada, deti daj k rodicom a vecernu debatu zacni ty ticho a bez vycitiek. Daj mu vediet co citis a co nechces, nechod do minulosti, lebo to vsetko co sa stalo uz sa nikdy neodstane. Riesit sa da len buducnost. Dajte si slub, ze uz ziadne nadavky.....Vztah je krahka vec, rada by som ti napisala viac, ako nato, ale to by som musela vediet ako si natom, co sa tyka citov voci manzelovi. aAk budes chciet ozvi sa budem rada.
Dievcata to nemyslia zle, len by sme nemali klesnut k urazkam a hadkam... to nie je spravne....

Vsetko dobre

Clare, citala som tvoje blogy, prispevky, ponosy, ziadosti o radu... kazdy jeden tvoj blog som otvarala s takym malym pocitom, ze sa snad mas lepsie, ze si nasla svoj klud... a potom som si uvedomila, ze je to stale o tom istom... najprv mi tvoje prispevky trhali srdce, stale mi chodilo hlavou, ako je mozne, ze sa niekto takto moze spravat ku svojej zene a detom... dufala som, ze sa rozhodnes spravne... ale co je to to spravne??? pre kazdeho je to nieco ine, zalezi na uhle pohladu...
z mojho uhla pohladu behas stale dokoliecka, uz ti to zrejme vyhovuje, neviem, mam pocit, akoby si si nevazila samu seba, ale je to vlastne jedno... mas na to svoj pohlad...
len mam pocit, ze ti, co ta chcu nakopnut, lebo su taki - su pre teba ti zli...
ti co ta tu budu nekonecne lutovat budu ti dobri...
SI DOSPELA, MAS VLASTNY ROZUM, SPRAV, AKO UZNAS ZA VHODNE... ale podla mna NEMAS PRAVO NICIT ZIVOT SVOJIM DETOM...
chcela by som odpoved na 2 otazky:
ked sa odvolavas na svojich rodicov - ok - je to nieco, co je pre teba sablonou, vies, ze nie je spravna, tak preco si sa rozhodla odovzdat ju dalej svojim detom???
preco ich nutis zit v domacnosti, kde si ich rodicia nevazia jeden druheho, tam kde to proste nefunguje a zrejme ani nebude???

clare : podla mna sa musíš sama rozhodnút,čo urobíš. ja si myslím,že každý je strojcom svojho štastia. ked vás rodičov budú vidiet aj počut deti ako sa hádate,ostane im na detstvo nepekná spomienka...rozhodni sa podla srdiečka

Pred casom som si povedala, ze uz nebudem tolko casu travit na NM, a nebudem ani tolko reagovat. Ale teraz to porusim. Tak teda CLARE,na zaciatku blogu si sa pytala "...co vy na to...". Ozvali sa niektore, aj povedali svoj nazor. Ked sa pozries na svoje reakcie na tieto nazory, tak v kazdom je "...ALE...". Proste hladas dovod preco nemenit to co mas. Tak co vlastne od nas chces?
Na jednej strane si zvedava na nase nazory, na druhej ich vnutorne odmietas.
Tak sa nepytaj! Aj tak neurobis to co ti radili a radia!

Na zaver dovol jednu skutocnu udalost. Uz som to tu spominala, ale este raz to sem dam lebo je neskutocne poucna!
Jednu pani manzel hrozne mlatil. Az tak,ze niekolko krat bola hospitalizovana,bola pacientkou na neurologickej klinike atd., policia bola u nich pecena-varena. Deti strasne trpeli, hanbili sa. Ta pani niekolko krat dala na manzela trestne oznamenie, potom ho vzdy stiahla, lebo ON TO VZDY OLUTOVAL A AKO ODSKODNE JEJ NAKUPIL CO CHCELA. Spolocensky, to boli ludia vzdelani a na urovni aj financne zaopatreni.
A posledne co o nich viem je,ze mladsia dcera ten tlak nezvladla a umyselne skocila pod auto.
Vsetko dobre Ti zelam, Clare.

No a o to ide... o život.

Ahoj Clare, nemam presne odsledovany tvoj pribeh, ale predpokladam, ze s muzom zle zijes, je to na pokraji rozvodu ale zrazu vahas, ci odist.Ak je to takto, tak ja by som ti poradila toto - ked sa vtzah s manzelom dostane na uroven, ked sa spolu uz nevedia ani normalne bez nadavok porozpravat, uz nikdy viac sa to neda vratit ani napravit. A nie je to chyba len tej chvile alebo viacerych chvil, ked sa pouzila nadavka, je to vyjadrenie toho, ze vo vztahu nie je vzajomna laska a respekt, je tam prazdna diera ktora sa neda vyplnit lutostou nad tym, co by bolo keby som nieco nepovedala takto ale inak. Vztah sa buduje dlhe roky a ked dospejete do stadia, ked idete nie spolu ale proti sebe, bolo by uz len samodestruktivne zostavat. Nie je v tom zmysel.Mas moznost odist, tak odid.

clare, ty mas taky princeznovsky syndrom.
svoj zivot nemozes do nekonecna riesit tym, ze sa na niekoho zavesis. odchod od rodicov si realizovala zavesenim sa na manzela. na dalsi posun cakas, kedy sa objavi niekto, na koho sa zase zavesis.
presuvas svoje kompetencie na inych ludi. a cakas, ze budu veci riesit k tvojej spokojnosti bez toho, aby si pohla prstom, resp. hlavne, aby si za ne nemusela niest zodpovednost.
hovori sa: riadte si svoj zivot sami, lebo ho za vas zacnu riadit druhi a nebude sa vam to pacit.
viem, ze si kedysi davno spominala, ze to robis preto, lebo priklad tvojich rodicov ti ukazal, ze staci cakat a osud to vyriesi za nas (aj ked cena bola hodne vysoka a z toho, co si hovorila mam pocit, ze az tak to nepomohlo, len ich to naucilo strkat problemy do uzadia, ale uplne spokojni nie su). no ty nie si tvoji rodicia. pre teba moze mat osud nachystane onakvejsie "prekvapenia".
a aby si nemusela tu zodpovednost prevziat, vymyslas obcas az fantasticke teorie o tom, co sa stane zle, ak tu zodpovednost preberies.

takze, pokial sa nerozhodnes, ze zacnes konat za seba, mozes hladat rady na vsetkych portaloch netu. kym sa neobjavi niekto, komu sa zase obesis na krk - zachran ma! ale potom rataj s tym, ze zase raz budes zit podla niekoho pravidiel a nalad. nie podla seba.

teraz mas moznost, tak ju vyuzi.

Clare...no prečítala som všetky tie tvoje príspevky,viem..len nedávno som sa pýtala prečo to tak je,že sa ma tu na NM pomáhať a nie odsudzovať,ale som sa mýlila,každá čo ti odpisuje sa ti snaží pomôcť,ale je nemožné,že ty sama sebe nevieš pomôcť už vyše roka..Ja byť na tvojom mieste už dávno dvihnem zadok a odchádzam,nenechám sa takto ničiť a zničiť sa celkom,veď mala by si sa uvedomiť,že ak to neurobíš včas možnože o pár dni to už bude príliš neskoro.Rozmýšľala si aj nad tým,že ak sa ty nedajbože úplne psychický zrútiš čo bude vtedy s tebou a s deťmi?Tak hore hlavu deti so sebou,manžela nabok,vziať rozum do hrsti a čím skôr utekať..Ak je to tak,ako to tu všetko píšeš..Duševná bolesť je horšia ako bolesť telesná,tak sa vschop a utekaj hľadaj šťastie pre seba a svoje ratolesti uvidíš,že život bude krajši.Prajem veľa šťastia.

..mňa by zaujímalo, clare....ako si sa rozhodla?...