V živote som už zažila mnoho bolesti a vela sklamaní,ale asi muselo prísť to najväčšie,aby som si začala vážiť samú seba.Áno,o zmene chcem písať.Nie však o tej vonkajšej,ale o tej vnútornej.Až manžel,ktorý si ma neváži,ktorý ma má za nič a ktorý ma už podla všetkého(podla svojho správania sa ku mne) prestal mať rád,až on mi musel otvoriť oči.Keď som pred nejakým časom napísala na NM prvý blog v ktorom som doslova kričala o radu,ešte som netušila ako sa to celé vlastne vyvinie a akým smerom sa bude uberať moje manželstvo.Prosila som NM o rady ako zachrániť krachujúce manželstvo ale hlavne ako zmeniť nejakým zázrakom manželov nezáujem,nechuť bojovať za naše manželstvo a urobiť tak niečo pre jeho záchranu.Spoločne.No a tu som natrafila nato že on vlastne nechce,jenu to tak ako to je vyhovuje.Veď aby aj nie,doma ful servise,opatrené usmiaté deti,len tá žena nie nešťastná s danej situácie,ale jeho pohlade-hysterická.No kto by takú chcel a ešte s ňou aj spával.No to určite!
NM mi dávali všelijaké rady,niektoré mi čistili žalúdok tým,aby som sa už konečne prebrala a v prvom rade sa zmenila ja.
No a tak sa aj stalo.Zmenila som sa,áno.Už nie som tá hysterická manželka ktorá má potrebu vždy po manželovom nočnom príchode niečo hodiny riešiť.Tie nočné príchody sa tiež zmenili-chodí domov ešte neskoršie o nejakú tú hodinku-dve.No ale musím priznať,že narozdiel od čias pred mesiacom,teraz sa mi aspoň za to ospravedlní.Dojemné.Zajtra ale to isté.
Chcete vedieť čo sa vlastne na tom zmenilo?
JA.
Ja som sa zmenila a to od základov.Začala som si uvedomovať svoje hodnoty.Už neprosím o pozornosť.Nechceš? nevadí,veď už ani ja!
Zistila som,že mi pomaly prestáva na tomto manželstve záležať a začínam sa pomaly obzerať do predu a zaoberať sa čoraz viac tým,čo bude so mnou a mojimi dvomi úžasnými deťmi.
Už nežobrem o pozornosť,nehu či vynucovanú lásku.Ja si zaslúžim omnoho viac.Už stačilo len dávať,chcem aj dostávať.Zaslúžim si to!
Čo bude s týmto manželstvom,boh vie.Chvílami mám pocit,že manžel sa začína preberať.Musím priznať že jeho postoj voči mne sa tak trochu zmenil,ale len tak trochu a len v tom čo jemu viac menej vyhovuje.Ak toto manželstvo ešte má dostať šancu,tak to sa bude musieť niekto bohovsky posnažiť,lebo ja práve oddychujem,ja som sa už snažila dosť.
A musím sa tak trochu možno pre niekoho sebecky priznať,že tento stav aký je ,ma teší.Teší ma to,že už nie som tak zraniteľná,až ma môže zneužívať a raniť kedy sa mu len zachce.
Viem,že ešte prídu aj chvíle keď si v kúte trpko poplačem,veď prečo nie,som žena.Žena akú celý čas prehliadal niekto,komu patrilo to najcennejšie čo mu môžem dať-moje srdce a moja láska.Žena,ktorá nechcela nič viac len túžila po láske,chcela byť milovaná.
A s tej lásky vzniklo to najkrajšie čo mohlo-dvaja krásny chlapci,ktorých nadovšetko ľúbim.O túto lásku sa báť nemusím .
Tak mi držte aj teraz NM palce,lebo idem ŽIŤ!!!
A zabudla som Ti odpovedať na tvoju otázku. Nemyslím,že niečo také sa dá obrátiť na dobré za pár dní,teraz si to už uvedomujem.Ale uvedomujem si aj to,že toto asi nie je človek s ktorým by som chcela zostárnuť.A teraz nemám na mysli len jeho chovanie,ale aj vzťah k deťom,ktoré ešte nikam nezobral na výlet,či len tak von,ako aj jeho hygienické náviky,ktoré sa za posledné roky dosť zmenili k horšiemu.Ale podla neho je to pre mna dobré,to mi musí stačiť.Geo,veď čím iným ti partner dá najavo,že mu na tebe záleží ak nie tým že o seba nie prehnane ale tak normálne dbá a chce byť pre teba tým stredom vesmíru?Sú to maličkosti,ale velmi dôležité.Preto už viem že sa to nezmení za pár dní.Toto už trvá pridlho a toto všetko som prehliadala.
teším sa už len z toho Tatiana, že sa tu takto s nami o svoje napredovanie podelíš....si odvážna...pracuj na sebe.....všetko má svoj čas.....
odporúčam jednu skvelú knihu, ktorú mám stále rozčítanú /aj niekoľkokrát čítam rôzne pasáže/ ..."DEBORDELIZACE HLAVY - Zprimitivněte k úspěchu" autor Ivo Toman., neviem či sa dá kúpiť aj v sl. jazyku. sú tam pasáže ako minulosť, šťastie, rozhodovanie, stres... skús....a drž sa.....
Nie Geo,ani najmenej nie som naštvaná či urazená.Som spokojná.Konečne mám triezvy pohľad na vec a vidím to čo som pred tým nevidela.Vieš,len ja viem ako sa k tomu stavia môj manžel,ako sa tvári a čo hovorí.A hlavne čo robí.Zmena neprebieha aspoň podla mna nie tým,že ma bude klamať a už ani neviem kedy mi klame a kedy nie.Dozviem sa to vždy až keď sa preriekne.A to sú signály či mu na niečom záleží alebo nie.Naozaj nie som nahnevaná,skôr sa oslobodzujem.
No, ako povieš...
Na mňa tvoje písmenká síce pôsobia "trošičku" inak - ale veď do hlavy si vidíš len ty...
Mne sa veľmi páči veta "Ak toto manželstvo ešte má dostať šancu,tak to sa bude musieť niekto bohovsky posnažiť,lebo ja práve oddychujem".Ja necítim z tvojich písmeniek naštvanosť a urazenosť, skor začínajúci nadhľad. Prajem, nech ti tento postoj vydrží, minimálne sa prestaneš trápiť.TY si najdoležitejšia, pre seba a svoje deti.
blahoželám k slobode .
a ved kludne bud chvilu aj nahnevana, chvilu to nikomu extra neublizi 
drz sa
Nahnevaná som bola do teraz a čo mi to prinieslo? Nič.Tadiaľ cesta nevedie.
no ved
ja len, ze tych negativnejsie ladenych emocii sa vobec netreba bat, pokial clovek vie, ako ich spracovat a je ich spracovavat ochotny. kazda emocia je len odrazom nejakeho vztahu.
skor destruktivne moze posobit strach z toho, aby v cloveku negativne emocie vobec nevznikali.
ak si sama seba budes vazit,budu si ta vazit aj ini,takze blahozelam
no veď
Oslobodila si sa od svojich očakávaní a to je super .Tvoje riadky na mna pôsobia úžasne,pokojne s nadhladom sa dívaš na situáciu ktorá nastala a žiješ ...
zmena je to teda rychla, ale je mozne, ze ti v dusi uz klicila dlho predtym. iba si ju nepripustala a bojovala proti nej, lebo si sa jej bala. spajala sa s nou strata manzela, rodiny,...
teraz ked si ju pripustila, mohla prepuknut naplno.
kazdopadne, budu este pady, neistota, chut vratit vsetko spat. co uz nepojde. ked raz vykrocis dopredu a veci sa zacnu menit, musis ratat s tou zodpovednostou, ze si to tak chcela a robila - nesmie to byt vrtoch, naschval, snaha niekomu "ukazat". lebo to uz nevratis. len odplaces.
s tym zneuzivanim je to casto tak, ze clovek vlastne zneuziva sam seba - nieco chce, caka od toho druheho, lebo je vseobecny trend, ze toto by mal spravny (manzel, priatel, dieta, matka, otec, ...) robit. a ked to od neho nedostane, reaguje na to velmi citlivo a citi sa podvedeny a vyuzity.
okrem toho, stava sa, ze ked sa v nejakom vztahu zle citis a rozhodnes sa prestat potlacat tie pocity, ale ich realizovat, tak zrazu zistis, ze partner nie je pre teba ten spravny a musis ho niekedy aj opustit. zavisi to o toho, ci on citi, ze takto je to spravne, alebo aj on uzna, ze je treba zmenu. podla toho si bud musite hladat novych adekvatnych partnerov, alebo popracujete na svojom doterajsom vztahu.
drzim palce, aby si nasla ten spravny pomer (ani nahle prilisne presadzovanie seba samej, ani bojazlive ustupovanie v obave, ze sa budete musiet rozist) a daj manzelovi este sancu. zacal sa menit, to je dobry signal, ze si vsima, ze aj on musi pre partnerstvo nieco urobit. len nemusi byt z najrychlejsich a ta zmena este potrva. a su urcite niektore veci, ktore na nom budes musiet proste akceptovat, alebo ... nemozes si ho pretvorit na obraz svoj.
Tatiana, keď som si dočítala tvoj príspevok, tak ma napadlo: eufória. Mám pocit, že si zo seba striasla istú dávku tiaže a odložila ju. Myslím, že prejdeš ešte zopár koliečok na húsenkovej dráhe, kým sa skutočne oslobodíš. Rozhodne si myslím, že si na dobrej ceste a to by mohol byť aj nový impulz pre tvojho manžela.
Keď mám "naničdeň", tak siahnem po knihe Porozprávam ti..., J. Bucay. Je to kniha o ľudskom sebapoznávaní. Dovolím si z nej citovať:
-Povedal by som, že mizéria je príznačná pre toho, kto nemá (alebo si myslí, že nemá) práve to, čo je preň najcennejšie. Je to položenie človeka, ktorý je presvedčený, že potrebuje čosi, čo nemá, aby prestal byť bezvýznamný; je to situácia toho, kto odmieta dávať, pretože všetko chce iba pre seba; je to zúfalé postavenie úbožiaka, ktorý vidí len a len vlastné potreby či túžby. (J.Bucay, Porozprávam ti..., str.49)
Myslím, že ste obaja v podobnej mizérii. Úžasné na tom je, že si si tu tvoju uvedomila a meníš ju. Veľa trpezlivosti.
zaujimava citacia
"Už nežobrem o pozornosť,nehu či vynucovanú lásku.Ja si zaslúžim omnoho viac.Už stačilo len dávať,chcem aj dostávať.Zaslúžim si to!"
Toto mi nepriada ako oslobodnie od vlastnych ocakavani- na margo vyssie popisaneho.
Inak ti prajem aby ti tento stav vydrzal velmi dlho.
vydrz
Ahojte, už dlho pozerám túto stránku, páči sa mi ako si pomáhate. Na tento blog mi nedá nereagovať. Bola som v podobnej situácii. Darmo píše niekto, kto to má doma v poriadku,že robíš chybu, a máš sa správať tak, alebo tak. Viem, ako je to, keď manžela čakáš celú noc, on vie, že čakáš a aj tak nepríde.Prešla som obdobím, keď som stále hľadala kde robím chybu, až pokiaľ som sama neprišla na to, že ja som vlastne o.k.A prestala som si to všímať. Prestala som robiť výstupy...Jedného večera som si ho posadila oproti sebe, vysvetlila som mu, že už nemám chuť rozoberať jeho správanie a potrebujem, aby sa rozhodol. Ak nechce s nami (tiež mám dvoch chlapcov )byť, môže ísť. nech si to do rána rozmyslí, a potom nech mi dá vedieť. Deti môže vidieť kedy chce, ale nechcem, aby s nami býval. Buď je člen našej rodiny, alebo nie. Vo svojom veku už musí vedieť, čo chce. Nebolo mi všetko jedno a strašne som sa bála ako sa rozhodne. Ale vedela som, že ak neurobím nič, nič sa nezmení. Ak sa rozhodne odísť, nebudeme prví, ani poslední. Hlavne budem mať o starosť menej.A chlapcom musí sám vysvetliť, že odchádza a prečo. Potom sa zrazu všetko zmenilo...Už nechodí večer von, naplánoval dovolenku....Zo začiatku to bolo trochu rozpačité, ale obidvaja sme sa snažili. Už to nikdy nebude také ako predtým, ale teraz je nám dobre...Tak držím palce všetkým maminkám, ktoré musia riešiť takéto problémy a verím, že nemôže byť dlho zle. Po búrke vždy vyjde slnko.
Žienky dakujem Vám všetkým za vaše názory,či už sú pozitívne alebo negatívne,ved každý má právo na svoj názor.Či moju zmenu niekto vníma skôr ako hnev či zlosť,alebo možno zase nejaký truc,to je možno tým,že po dlhých týždnoch áno poviem to tak "prosenia sa a žobrania o partnerovú pozornosť",prišiel zvrat a ja už nečakám.Viem že niečo určite príde,ale nečakám už,že to bude presne tak,ako by to podla mna malo byť.A môžem spokojne vyhlásiť,že to nie je ani nijaký vrtoch,či robenie schválnosti typu-kto s koho-,ja nie som pomstichtivá ani zákerná.Doma mám živý príklad zákernosti voči okoliu a reakcie nato ma odrádzajú od niečoho takého.A môj manžel je určite ten posledný komu by som chcela zákerne ublížiť,ved je otcom mojich detí a ešte stále mojím manželom,vedla ktorého sa ráno budím.A skutočne sa neurážam ani na tie ktitickejšie názory od Vás-Geo a Lydusha mám Vás reda aj ked so mnou nie vždy súhlasíte,niekedy je ozaj potrebné takto otvoriť niekomu oši a boli ste to okrem iných a vi ktoré ste mi ich pomohli otvoriť a hladieť na život inak než zaujate. Viem,že ešte budú aj hromi blesky,ale už ma tak lahko nezlomia ako pred časom.A to všetko vďaka Vám všetkým.A na riadky od Magic sa teším asi najviac,lebo ona ešte aj ked niekoho "zglbe" tak to podá tak,že to pohladí srdce a nakopne o tom uvažovať bez negatívnych emócií.A to by som mohla menovať ešte mnohé dalšie ako Svetlanku a ostatné,ktoré mi radia,alebo len tak vyjadria svoj názor.Ďakujem.
Tatiana drz sa..paaci sa mi ako reagujes..
Tatiana
Niekedy si tí chlapi uvedomia čo robia, až ked je sakramentsky neskoro. Držím palce aby sa ten tvoj zobudil skôr.
Mila Tatiana nečakaj na zázrak s takym človekom žijem 30 rokov pred 20rokmi som sa chcela rozviest na kolenach ma prosil aby sme ostali kvoli detom pristala som a teraz viem,že to bola največia chyba v mojom živote.
Tatianka som strašne rada že si si uvedomila svoju cenu.Želám ti takého chlapa,ktorý ta bude lúbit.On určite existuje a nájde si ta,alebo ty jeho.Život je len jeden,tak si ho nenechaj kazit.
Evička
Viem o com hovoris. Darmo by Ti to niekto vysvetloval, na to si musela prist sama. Myslim , ze si nas ty nasi chlapi viac vazia, ked im neukazeme, ako ich zboznujeme. Oni si su potom moc isty.. Nech si hlavne Ty spokojna, nech to uz dopadne akokolvek!
Dievčence,včera sa mi stala taká vec.Bola som na rengéne srdca a ako vždy mala som so sebou aj malého.A kedže ma išli rengénovať,musel byť v čakárni niekto s ním.Tak musel manžel aj so šomraním ísť so mnou.Bolo mi velmi zle,ale ako vždy,musela som bahať za malým ja.Jeho ani nehlo.Sedel tam celý čas zdutý,že stráca čas,že si potrebuje niečo vybaviť a tak.Každú chvílu chodil von fajčiť,a ked bol už druhý krát,prihovoril sa mi,no hlavne malému jeden policajt.Do toho prišiel muž a ked videl že si niekto ku nám prisadol a usmieva sa na nás,už mu bolo aj so mnou do reči.Dobré nie????Tak o čo mu ide????
Ide mu o jeho ego...policajt mu stúpil na "kurie oko"
no veru ....
????????????
hallo ako ?
A čo s toho vyplíva pre mna????,
ja si mylsim, ze nic ...
len to odrzkadluje jeho motivaciu - ma ju, az ked mu niekto ukaze, ze vy (ty a dieta) mozete byt pre niekoho zaujimavi, tak zrazu ma zaujem aj on.
to je len vyprovokovana vonkajsia motivacia, nic vnutorne, co by pochadzalo z jeho chcenia.
ze sa zacal zaujimat, az ked mu na smetisko vosiel iny kohut? nic. pre teba nic. to nie je vec, pre ktoru sa da citit pocteny pozornostou. presne ako hovori svetlana. vonkajsia motivacia. strach o ego, nie o teba. ako ked dieta nechce dat hracku, ktora ho vobec nezaujima, ale nikto iny ju nesmie mat.
Pre teba z toho vyplýva, že začneš žiť. O tom celom to je. Niekto si ťa všimol, lebo si sa usmiala. Tvoj manžel si všimol, že sa niečo okolo teba udialo. Z oho mi vychádza, že tvoj manžel potrebuje vidieť, že žiješ, aby si ťa všimol.
Myslím si, že veľa manželstiev žije niekde medzi vojnovým stavom a mierom. Veľa žien si neuvedomuje, že majú rovnaké práva ako ich muži. Ženy viac analyzujú, muži chcú fakty. Ženy očakávajú, že príde Samo a spraví sa to samo. Muži sa potom čudujú, čo sú ich polovičky také nabrúsené. Sú muži, ktorí vedia čo s minideťmi, ale sú aj takí, ktorí to vedia až keď mini deti dosiahnú predpubertálny vek...možno ešte neskôr.
Ono celé je to v podstate o tom, že si musíš zodpovedať, prečo si si tvojho manžela vzala za manžela. Detto platí aj pre neho. Ak si toto dokážete potom povedať a zistiť, čo a prečo sa zmenilo, tak máte šancu niečo zmeniť. To však iba v prípade, že zistíte, že sa v podstate k sebe hodíte. Ak však zistíte, že vaše očakávania/zásady/potreby boli úplne o niečom inom, než čo teraz žijete, tak vám pravdepodobne nepomôže ani terapeut.
No ono to nebolo ani tak o tom že ja som sa na niekoho usmiala a manžel si to všimol.Toho policajta som ignorovala a ani som sa na neho poriadne nepozrela,lebo mi bolo dosť zle.A ak to vyzerá tak že ma po dlhej dobe videl usmiať sa tak preto si ma začal všímať,tak to je omyl.Doma sa na neho neustále snažím usmievať,nie som zdutá ako to možni vyzerá.To skôr on je ten čo je večne zdutý a ignoruje všetko okolo seba.A čo sa týka toho druhého,že možno to nevie s ročným dieťaťom-máme aj osem ročného a je to o tom istom.Zabudla si tam pripísať že sú aj muži ktorý to nevedia s deťmi vôbec a to v akomkolvek veku
"muži ktorý to nevedia s deťmi vôbec a to v akomkolvek veku"
Táni, možné to je, len takého nepoznám.
Zvláštne - ani ja...
Och bože,to o čom ju chcete presvedčiť,že všetci muži to s deťmi vedia ? ...Samozrejme že sú aj super otcovia ktorí to majú v krvi ale nájdu sa aj takí - napr,aj v mojom okolí čo nevedia dieťatu ani čaj naliať do flašky 
...
Nevedia alebo nechcu, lebo sa spoliehaju na to, ze vsetko urobi zena? Zena vie odkial ako sa starat o dieta? Len tak z luftu? Samo sa to?
Samozrejme Tánička že ťa chápem viem ako to myslíš,je to velmi smutné ked sa otec nezaujíma o svoje deti - ani nevie o čo prichádza
...Bohužial sú aj takí otcovia ...ty im musíš nahrádzať aj mamu aj otca,prajem ti vela síl a slniečka pri výchove svojich pokladov...
Ďakujem,nemám to s nimi nejak velmi,velmi ťažké,nato aká je situácia mám velmi dobré a zlaté deti.Ved on sa raz zbadá,ale aby nebolo pre neho už neskoro,aby ešte tí chlapci mali o neho záujem.Neprajem mu to,je ich otec či už o to stojí či nie,ale chlapci sú to bystrí,tak raz si dajú do kopy dva a dva.
sonia, ani náhodou...nie každý muž má danosť byť vzorným príkladom otecka, ktorý zvláda ľavou zadnou všetko a keby mohol tak aj rodiť pôjde...ja len takého katastrofálneho chlapa skutočne nepoznám...čisté konštatovanie, nič viac, nič menej...
ja áno! Viete ako mi každé ráno trhá srdce ked mu malý cmuká že mu chce dať pusu na rozlúčku a on mu povie že chlapi sa nebozkávajú? Vravím že ved je to dieťa a on mi nato,že ale chlapec A starší nepozná také niečo ako ísť s tatom niekam,alebo si len tak zahrať futbal.O tomto hovorím celý čas.Starší má osem rokov,ale vživote ho neprebalil,neokúpal a toto isté je aj pri druhom.On sa nevie s nimi zahrať,povie a čo sa mám s nimi zahrať? To sa s nimi nedá.
Nevie, alebo nechce? To su dve veci. Kazdy sa hraval ako dieta, na to sa zabudnut neda.
Takze "ja to neviem" je len stara vyhovorka na vsetko
Tiež si to myslím.Ja viem že sa len stále vyhovára a keby chcel tak to vie.Tiež neviem vela "chlapských" vecí,či už opraviť kvapkajúci kohútik alebo vyčistiť syfón,ale ked chcem tak to viem,a o tom to všetko je o tom chcení.A myslím si a o opaku ma nikto nepresvedčí,že keby mu na nás záležalo tak CHCE!!!
A čo ťa pri nom ešte drží? Ja viem lahko sa to píše...
Tak toto fakt neviem! Aj chalani,ale asi ešte aj láska,alebo aspoň nejaké zbytky s nej,ale pravdu povediac pomaly už aj to vyprchá,už mi na nom nezáleží tak ako pred tým.Ved som s ním prežila deväť rokov,ktoré boli aj pekné,boli časy ked nám bolo fajn,ale to bolo ked sme nemali deti a potom zase ked už bolo prvé staršie.Máme medzi nimi sedem rokov rozdiel.Predsa nieje mi to cudzia osoba,no mala by mi byť najbližšia,čo nie je ,a v poslednej dobe skôr ako cudzí
Na deti sa nevyhovaraj. Sama si povedz preco s nim si a skuste prekonat krizu. V kazdom vztahu je po rokoch nejaka ta kriza a naozaj netreba hned hadzat flintu do zita a hlavne sa netreba hanbit oslovit aj odbornika. Ci spolu alebo sama... Zdrhnut zo vztahu ked nastanu problemy je lahke. Ale udrzat ho, je umenie.
A práve preto som ešte nezdrhla.Len mám pocit,že niekedy ho udržujem nasilu,a len ja.
Som síce za záchranu manželstva,ale nie za každú cenu...Je super že sa to snažíš zachrániť,záleží ti na rodine,ale mysli aj na seba - takto sa utrápiš,a to nie je dobré ani pre teba ani deti...Donekonečna to nepôjde...Držím palce...
Hmmmmm Tak toto je presne celý on.Ani vlastne neviem čo nato povedať.
nerob si s tym zbytocne tazku hlavu, nie je jediny pod slnkom, kto tak reaguje .
Jeho postoj-mať ma ako v zlatej klietke-doma zavretú celé dni a ked náhodou ma zoberie niekam,napr.ku doktorovi tak už mu to nie je po vôli,že von ma aj niekto iný vidí,což doma len on.sebec???
svojim sposobom ti to moze byt jedno, lebo naprava takejto povahy (ziarlivost, zavist, skoro az zakernost) je na dlhe lakte a najtazsie je toho cloveka presvedcit, ze mu chces pomoct, ale musi pripustit, ze to co robi, nie je v poriadku a bude sa citi lepsie, ked sa to odnauci robit = nauci sa vazit si seba natolko, ze nebude mat potrebu citit taketo pocity voci druhym. bude sa citit im rovny s majektkami a postavenim, ci bez.
to, ze ma taku povahu, moze byt dane od prirody. ciastocne, ci vyrazne to moze byt podporene (alebo sposobene) vychovou rodicov.
vobec za to nie si zodpovedna a nie si povinna sa ho snazit zachranit. zalezi len na tebe, ci chces.
mozu to byt zahodene roky, ktore neprinesu vysledok, okrem toho, ze aj ty si svoje odtrpis. a moze sa ti to podarit. chce to vela trpezlivosti, nenapadneho davania najavo, ze prave u teba moze najst, co mu chyba (pocit spokojnosti, sebaucty), diplomacie, vyuzivanie vplyvu okolia a ludi, na ktorych nazor da - svojim sposobom jemnej manipulacie, aby si ho dotiahla na liecenie u odbornika. je to unavne a vysledok neisty. ale moze to stat zato.
rozhodnut sa musis sama.
inak, svojim odchodom si myslim, mu tiez sposobis traumu, hoci navonok vsetko moze vyzerat ako keby mu z krku spadol balvan. kto sa citi voci druhym mizerny a kazdy ich uspech ho rozculuje, lebo mu na pocite mizernosti pridava, nebude stastny, ked sa mu rozpadom manzelstva potvrdi vlastna neschopnost, ktoru v sebe zivi. moze ju sice prekryt este sebeckejsim spravanim a snahou zahlusit ju v novom vztahu, ale stastny nebude. iba ak natrafi na niekoho, kto bude mat stastnejsiu ruku v tom, ako ho naucit vlastnej zdravej sebaucte. inak nie.
Magic,jeho nepresvedčím o tom že mu chcem pomôcť,lebo všetko čo pre to urobím je ZLÉ.Ved už niekolko krát som mu povedala že ja som mu nie nepriatel,práve naopak a nech sme na tom akokolvek,u mna vždy nájde pomoc,útechu a útočisko.Ale vieš no......rozprávaj .Vieš..ja tak rokmi zisťujem,že pre neho nie sú podstatné a už vôbec nie dôležité city,priatelstvo či rodina,ale peniaze.Tie boli vždy u neho na prvom mieste.Ale máš pravdu je to aj výchovou,toto je celá kópia jeho matky.Peniaze a city bokom.A to že mu svojím prípadným odchodom ublížim viem celkom určite.On nie je schopný bezo mna fungovať.Toto by si mal niekedy uvedomiť,že za všetkým čo dnes má stojím ja.Nikdy mi nepomohol v kuchyni,nikdy neutrel prach či čokolvek iné.A to kolko krát umyl riad za naše manželstvo viem presne -6-krát.Ale s akým cirkusom,že on chodí do roboty,ako keby som ja nechodila.Momentálne som dosť velmi chorá a prosila som ho dva dni,že sa nevládzem postarať o chalanov,lebo ledva chodím,nech príde domov skôr aby som si aspon na hodinku lahla.Neprišiel.No prísť prišiel ale v noci.A ked som mu včera ked prišiel domov povedala,ale už bez akýchkolvek sĺz či emócií,že aj ja som ludská bytosť a tiež som niekedy unavená a teraz aj chorá a že skutočne nevládzem,dostalo sa mi odpovede,že či ešte niečo,lebo sa zoberie a pôjde niekam von.No chrapúň prvého stupňa.Ked už naozaj nemá súcit s chorou manželkou.Ale ked tá chorá manželka navarí a požehlí,to je O.k.Tak preto neviem,či je vôbec možné s niekým takým pohnúť.Len škoda že mi to trvalo tolko rokov,kým som začala na ňom toto všetko pozorovať.Ale nemôžem zase povedať že je len hajzel s prepáčením.Má aj dobré chvílky,ale to je zase len vtedy ked má dosť peňazí a vtedy je spokojný.Len čo ma najviac štve,že tie peniaze už neobetuje na rodinu ako pred tým,ale si ich necháva.Načo?? neviem.Pred tým ,asi tak pred rokom-rokom a pol,sme fungovali tak,že každý vyložil do kasi peniaze a niečo si nechal a ked potreboval,tak si zobral.Ale od istého času prestal dávať a začal si ich nechávať len pre seba.A ja s materskej platím všetky účty aj stravu.A ked mu to poviem,tak do mna vyskočí že mi ich vráti.Ale to len povie,nič viac.No o tomto je rodina,manželstvo?Pre toto to nefunguje,ale môžem sa ja aj rozkrájať.
musim vytiahnut tu knihu o narcizme a urobit z nej nejaky vytah a hodit ho sem. vsetko, co o nom pises, na to celkom sedi. mnoho ludi narcizmus chape len z tej jednej stranky - egoizmus. je tam ale toho vela vysvetleneho. hoci, ako som ti uz pisala, bude iba na tebe, ako sa rozhodnes. je jedno, ci budes chapat, preco to robi (aspon vdaka tomu pochopeniu stratis hnev, ktory ta urcite voci nemu a jeho spravaniu mori), dolezite bude, ci sa rozhodnes hladat ine cesty, ako ho o tom, ze si bezpecny pristav presvedcit (ked na priame reci neda) a pomoct mu alebo proste pojdes dalej. nie si povinna napravat, co mu mama a rodina v detstve pokaslali. ani to, co mu priroda do vienka nadelila. zalezi len na tom, co citis, ze je spravne. nie sa podriadit vseobecnej predstave, ze ked si si ho vzala, tak si svoj kriz nes a trp.
a nemysli na tie roky s nim ako na stratene. to samo o sebe ti bude kazit naladu a budit voci nemu v tebe hnev a pocity obete. nikde totiz nie je napisane, ze keby si si ho nevzala, alebo zacala premyslat o vas inak uz prv, tak by si tie roky prezila pekne. mohlo sa stat cokolvek. takze boli, ake boli, pekne aj skarede, ale boli tvoje.
Draha Tatiana
chcela by som reagovat na to, ze
"On nie je schopný bezo mna fungovať. "
Nezistis, kym nevyskusas.A ani on nezisti, kym nezazije. A potom mam este jednu otazku : Myslis, ze je dlhodobo vhodny a udrzatelny tento model fungovania vasho vztahu?"
Inak zvaz vsetky alternativy, mozno budes prekvapena vysledkami. Aj ja som si kedysi myslela, ze moj muz sa o seba nedokaze postarat, az kym neodisiel na dlhodoby pracovny pobyt v zahranici a ked som ho bola pozriet, bola som prijemne prekvapena, nasla som poupratovane obydlie, oprate a vyzehlane (aj ked nie perfektne podla zenskych standardov) a este sa zaujimal, ci som si papuce priniesla
Tak toto je úplne iný typ chlapa,to mi môžeš veriť!!! Mám odskúšané.Bola som týžden v pôrodnici a hoci som všetko dôkladne vygruntovala(trpím totiž Monkovým sindrómom,aj keby som odpadávala od únavy,upratať musím )a hoci sme boli dohodnutý že len bude umývať riady a v den nášho príchodu povysáva,po príchode domov v bábom v náručí,som si našla týždnový riad a pekne aj so zvyškami jedla.A to sme prišli na Valentína a toto som mala miesto kvietku a to už nehovoriac o kvietku za pôrod nieto na Valentína.A mne stačil úplne len poumývaný riad.Tak taký je tam asi rozdiel .
No ako myslis Tatiana...
chcela som ti naznacit, ze okrem toho, co oznacujes za veci, ktore ta nacviac hnevaju ( a nad ktorymi mozes mat kontrolu, napr. ako poriadok)pod povrchom existuje vela rovin, v ktorych je vztah ako opisujes nestabilny ( a tym padom nekontrolovatelny)..Treba nazriet do hlbky a zistit priciny preco to medzi vami nefunguje...Inak obscesivna cinnost je jeden zo psychickych mechanizmov vyrovnavania sa zo stresom. Vykonanim obcesivnej cinnosti (napr. upratovanim) sa ulavi kompulznemu mysleniu ( uzkosti )
Drzim palce.
Zuzanka,túto obscesívnu činnosť mám už od detstva,vždy som mala rada poriadok,také to tip-top,a nikdy som tým nikoho nezaťažovala.proste sa cítim dobre ked je okolo mna čistúčko,nič viac za tým nie je.Dokonca niekedy pri upratovaní relaxujem,behám s handriu po dome a spievam si pri tom,a malý robí to isté s handričkou ma napodobnuje a niekedy pri tom aj tancujeme Taký správne šibnutý
To ale neznamena, ze bez teba nemoze fungovat. Znamena to len tolko, ze nerobi nic, lebo vie, ze to urobis ty a zneuziva to. Zeny casto mavaju tuto iluziu, ze muz je na ich starostlivosti zavisly. Ja osobne si myslim, ze to nie je ziadne velke puto a kludne to ozeleju, ak sa pomedzi to crta sloboda, alebo iny vztah, ktory ich naplna aj inak, nez navarenym jedlom a upratanym bytom.
Jahodka
Čiže to mám chápať tak,že jeho nenaplňa to len to že má navarené a upratané,ale potrebuje niečo viac? A keby sa to niečo viac núkalo napr.v inom vzťahu,tak to oželie a začne si iný vzťah? Ved a kto mu bráni aby to nebolo len o tom???? Ja? Kto je u nás ten kto nechce nič viac a všetko ostatné odmieta?? Teraz sa nehnevám na Teba to len reagujem nato,že on je ten ktorému vyhovuje len to navarené či upratané.Ja osobne si myslím že vzťah medzi mužom a ženou je aj o niečom inom,aj porozprávať sa ,poprípade objať či vypiť si len spolu kávu a tak.
Tatiana
ale Jahodka nekometovala o com je vztah vseobecne, ale o tom, ako je to vo vztahoch, ako napr. v tvojom
Veď tak som to aj zobrala.
Nezda sa mi 
A v čom konkrétne?
pozri tanka, radsej sa tes z prichadzajucej jari ono to problemy sice nevyriesi, no ... co ja viem co ... nejako ma nic rozumne nenapada
ja sa priznam, nechcu sa mi tie komplikovane komenty ani citat, tesim sa, ze je vonku jar, z prechadzky mestom, z kupania, zo zmrzliny (uplatila som syna, aby isiel so mnou nakupovat ), z krasneho kamienkoveho nahrdelnika (meno kamienkov som zabudla, no popis znel uzasne) ... a takkk ....
Veď ja sa aj teším s krásných slnečných dní.Ja sa viem tešiť s každej maličkosti,aj s toho že si kúpim nový sprcháč-ktorý krááááásne vonia .....................Len chcem,aby bolo .....dobre
Tatiana : ách,ako ťa chápem...neviem,či to tu mám písať. Ale napíšem to. Moj manžel robil to isté, čo tvoj. Peniaze mi nedal , zo svojich som musela nakupovať i účty platit. Bola som hrozne nešťastná , lebo moje peniažky mi nestačili a tak som sa po večeroch trápila, nemohla som spať. Bolo to , ked deti boli malé ešte...
tak som dostala jednu dobrú radu. Od koho,nebudem tu ani spomínať-ale zabrala...
Prestala som mojmu drahému prať, žehliť...viem,nebolo to pekné...ale povedala som mu,že keď mi neprispeje na domácnosť , pojde jest tam, kam peniaze dáva a tam nech mu aj veci operú a ožehlia.
Mala si vidieť tú rýchlosť a zmenu vo všetkom.
A ešte som mu spomenula, že od neho odídem. Že nemusím žiť s takým chlapom .Sú aj iní...
Viem,že tu budú na tieto moje skúsenosti rozne reakcie...ja som to takto riešila.
Krásny deň Tánička
Pozri Kamilka,je to tvoja vec a tvoje rozhodnutie,ked zabralo tak asi na tvojho chlapa platí iné - na každého neplatí jedno pravidlo...
Tak a je to! pred chvílou nás kmotrovci priviezli s deťmi domov,bábo už bolo zúfalé a starší tiež.Stalo sa to,že sme s deťmi boli od rána u nich na návšteve,muž mal prísť po nás o štvrtej a normálne sa na nás vykašlal,že aby sme tam spali.Deti nemali nič zo sebou,pyžamká,plienky a tak,ale on jednoducho neprišiel.Tak som mu povedala že už stačilo a že je koniec.A je to!!!!!V prvom rade teraz potrebujem s deťmi nejaké bývanie,tak idem riešiť toto.Ďakujem za dobré rady,ale niekedy to naozaj nejde
to ma mrzi. ale este nehadz flintu do zita. kludne rob, co citis, ze je pre teba a deti najlepsie. ale ak sa vyskytne sanca, skus ju vyuzit prv nez definitivne vsetko ukoncis.
premyslam, preco je taky, aky je. ale v podstate je to jedno. to, ze si s nim skrizila svoj zivot neznamena, ze si si ho uviazala na krk a si za neho zodpovedna.
Magic,si zlatá že chceš všade vidieť ešte akúkolvek šancu,ja som presne taká istá v tomto,predsa deväť rokov je deväť rokov ako aj dve deti,ale ten človek mi je v poslednej dobe akýsi cudzí,tohto nepoznám-či nepoznávam.A to že ak sa vyskytne šanca tak ju mám využiť-tá šanca by musela prísť od neho a to URČITE nehrozí.Keby chcel tak to urobí už dávno a to čokolvek,len aby nás nestratil!!! Aj ked mi nedávno po tom ako som mu na niečo prišla odpovedal už konečne po roku či sa chce rozviesť že nie,nechce sa,aj tak preto vôbec nič neurobil,ba niečo áno-chodí domov už o hodinu neskôr a niekedy sa mu podarí aj o dve.Týmto ma nepresvedčil,týmto teda nie!
zatial nerobi nic. mozno, ked pojde do tuheho, tak nieco skusi.
jasne, je to na tebe, ci risknes este jeden pokus, alebo mu povies - neskoro, drahy. sama posudis, ci to mysli vazne alebo je len zahnany do kuta a ide mu iba o to ututlat to. a len co suhlasis, tak bude vsetko po starom.
a niekto je tak pohodlny, ze neurobi nic a este ta obvini, ze ako vam bolo dobre, to iba ty si si svoje vyfantazirovane frustracie musela riesit rozvodom (alebo inak).
mas jedno, rob, co citis. drz sa.
Čítam Vás každý deň som nešťastná a neviem komu to mám povedať, po 20 rokoch si muž začal za mojim chrbtom sms s inou ženou, po 8 mesiacoch som ako slepá na to prišla keď prišla fa a účet bol okolo 1000 sms, denne 40, tvrdí, že je to jeho jediná zábava a nič viac, baví ho to písať, bol s nami ale myslou bol s nou,na dcérinej stužkovej počas večere jej poslal 25 sms, na vianoce počas večere 15 atd, nepomáha mi vobec sedi nerozpráva, chodí posilovať a telka viac nič, deti ho nezaujímajú, v lete bol s nami na dovolenke a vraj už to tam trvalo... teraz sa mu nechce ísť už s nami nikam on chce oddychovať! Vlete som mala čelnú zrážku - ledva som prežila 6 rokov som onk. pacient, nedá sa povedať, že ma podržla, ale zvládla som prejsť peklom za pomoci 2 detí... Odpúšťala som mu v mladosti alkoholické úlety, trpela prešlapy, ktoré hlavne dcéra znášala zle v detstve... Ale toto sú to vraj nevinné sms s kamarátkou a on má z toho zábavu a radosť . Má 42 rokov, smsky si skrýva, ale je šťastný keď mobil zabliká na deti však len vrieska... Poradte mi je to normálne???
Ahoj.
Nie je dobre, ked sa pise blog do blogu ineho uzivatela. Komentare sa miesaju, narastaju a tazko sa v tom orientuje. Na lavej strane si vyber v ponuke "pridat obsah" a napis svoj vlastny samostatny blog, kde baby budu odpisovat na tvoj konkretny problem....bude to tak lepsie a nenastane zbytocny chaos...
estrela : no,tie sms-ky svedčia o tom , že sa niečo deje ...aj to vrieskanie na deti ...škoda, že človek musí takto žiť...je to smutné a viem,že to bolí.Hlavne vaše deti to poznačí Normálne to určite nie je
želám ti peknú nedelu
Rosa ,Sonia,hádate sa tu kôli somarinám,kôli chlapom ktorá akého poznáte a akého nie.Ja ani netuším kde dnes strávime s deťmi noc,lebo bývame u svokrovcov a muž sa tak pohádal s matkou,že nás vyhodila s domu.Neviem či mám zobudiť chlapcov ,poobliekať a ísť neviem kam,alebo čo mám robiť.Tak sa prosím nenaťahujte pre také blbosti,ja viem najlepšie s akým chlapom žijem a čo môžem od neho čakať a čo nie.Tak beznádejne som sa ešte necítila nikdy.Nemať tie deti tak sa mi nechce ani žiť.Lenže som mama,a musím to nejak vyriešiť.Nejak.
Pocuj, neda mi. Po prve, ci sa rosa so soniou hada pre blbosti nie je tvoja vec aj keby sa hned hadali.
A dalsia vec je- vyhodili vas z domu a skade pises? Z notebooku spod mosta?
Mas cas sa postazovat na nanicmame? Skor by som na tvojom mieste riesila palcivejsie otazky ako umravnovat ci sa niekto hada alebo nehada na webe.
Tatiana, svoj prvý blog si na NM napísala pred 19 dňami. Ublížená, ukrivdená. A teraz si zase (zdá sa) naštvaná a urazená. Z extrému do extrému? To nie je moc dobrý spôsob...
Vaše manželstvo trvá roky. Naozaj si myslíš (pýtam sa ťa to už druhý raz), že sa všetko obráti na dobré za pár dní?