V živote som už zažila mnoho bolesti a vela sklamaní,ale asi muselo prísť to najväčšie,aby som si začala vážiť samú seba.Áno,o zmene chcem písať.Nie však o tej vonkajšej,ale o tej vnútornej.Až manžel,ktorý si ma neváži,ktorý ma má za nič a ktorý ma už podla všetkého(podla svojho správania sa ku mne) prestal mať rád,až on mi musel otvoriť oči.Keď som pred nejakým časom napísala na NM prvý blog v ktorom som doslova kričala o radu,ešte som netušila ako sa to celé vlastne vyvinie a akým smerom sa bude uberať moje manželstvo.Prosila som NM o rady ako zachrániť krachujúce manželstvo ale hlavne ako zmeniť nejakým zázrakom manželov nezáujem,nechuť bojovať za naše manželstvo a urobiť tak niečo pre jeho záchranu.Spoločne.No a tu som natrafila nato že on vlastne nechce,jenu to tak ako to je vyhovuje.Veď aby aj nie,doma ful servise,opatrené usmiaté deti,len tá žena nie nešťastná s danej situácie,ale jeho pohlade-hysterická.No kto by takú chcel a ešte s ňou aj spával.No to určite!
NM mi dávali všelijaké rady,niektoré mi čistili žalúdok tým,aby som sa už konečne prebrala a v prvom rade sa zmenila ja.
No a tak sa aj stalo.Zmenila som sa,áno.Už nie som tá hysterická manželka ktorá má potrebu vždy po manželovom nočnom príchode niečo hodiny riešiť.Tie nočné príchody sa tiež zmenili-chodí domov ešte neskoršie o nejakú tú hodinku-dve.No ale musím priznať,že narozdiel od čias pred mesiacom,teraz sa mi aspoň za to ospravedlní.Dojemné.Zajtra ale to isté.
Chcete vedieť čo sa vlastne na tom zmenilo?
JA.
Ja som sa zmenila a to od základov.Začala som si uvedomovať svoje hodnoty.Už neprosím o pozornosť.Nechceš? nevadí,veď už ani ja!
Zistila som,že mi pomaly prestáva na tomto manželstve záležať a začínam sa pomaly obzerať do predu a zaoberať sa čoraz viac tým,čo bude so mnou a mojimi dvomi úžasnými deťmi.
Už nežobrem o pozornosť,nehu či vynucovanú lásku.Ja si zaslúžim omnoho viac.Už stačilo len dávať,chcem aj dostávať.Zaslúžim si to!
Čo bude s týmto manželstvom,boh vie.Chvílami mám pocit,že manžel sa začína preberať.Musím priznať že jeho postoj voči mne sa tak trochu zmenil,ale len tak trochu a len v tom čo jemu viac menej vyhovuje.Ak toto manželstvo ešte má dostať šancu,tak to sa bude musieť niekto bohovsky posnažiť,lebo ja práve oddychujem,ja som sa už snažila dosť.
A musím sa tak trochu možno pre niekoho sebecky priznať,že tento stav aký je ,ma teší.Teší ma to,že už nie som tak zraniteľná,až ma môže zneužívať a raniť kedy sa mu len zachce.
Viem,že ešte prídu aj chvíle keď si v kúte trpko poplačem,veď prečo nie,som žena.Žena akú celý čas prehliadal niekto,komu patrilo to najcennejšie čo mu môžem dať-moje srdce a moja láska.Žena,ktorá nechcela nič viac len túžila po láske,chcela byť milovaná.
A s tej lásky vzniklo to najkrajšie čo mohlo-dvaja krásny chlapci,ktorých nadovšetko ľúbim.O túto lásku sa báť nemusím .
Tak mi držte aj teraz NM palce,lebo idem ŽIŤ!!!
Sonia,ja som ani na teba ani na Rosu nijak nezaútočila,len mi prišlo lúto že si vymieňate takto názory kôli mne.Vždy ste mi dali len dobré rady,tak preto ma to zamrzelo,a nebolo to myslené ani trochu zle.
A tým že len ja viem s akým chlapom žijem som mala na mysli že existuje taký chlap čo sa vôbec nedokáže alebo nechce postarať o deti-a ja s takým žijem.Len som vyslovila svoj názor že aj taký chlapi sú.Preto ma mrzí,že som tu teraz vykreslovaná v najhorom svetle.Nikomu,len Vám NM vďačím zato,že už dennodenne neriešim s manželom neustále hádky a pod.,ale vzala som si vaše rady a snažím sa dať pomaly do poriadku a bola by som najradšej keby to tak lahko išlo aj so vzťahom,ale žial nie vždy je to také jednoduché.Skutočne som sa nikoho nechcela dotknúť a nemám ani prečo
vykasli sa na to, v akom svetle si vykreslovana ... tiez to vnimam tak, ze si chodis iba pokecat - co sem asi chodia aj ine, co tuto temu vobec vytiahli, vsak ? 
Nie ja to nikomu nezazlievam,len ma to mrzí,že si niekto moje slová zle vyložil.A chodím si sem hlavne po rady s ktorých čerpám,lebo sú osožné.Ale niekedy už fakt nevládzem a ked neviem ako dalej tak je dobrý pohlad inej osoby a jej skúseností.
proste prijmi fakt, ze "nespravnej interpretacii" sa nevyhnes nikdy.
si myslim ... ale mozno sa mylim 
a vlasten snad je dolezitejsie, ze mas nakoniec chapavu skvokru, co nejde cez mrtvoly 
To je fakt.Je zlatá a hlavne si pozná syna,na ktorého chyby sme skoro doplatili aj mi s deťmi.Ešteže stoja svokrovci pri mne začo im ďakujem.
Lydusha fakt nemám nič proti Tebe ale niekedy vieš tak zaútočiť na človeka.Aby si si nemyslela že sa potrebujem lutovať tak ti odpoviem,nepíšem spod mosta,porozprávala som sa so svokrovcami,lebo som civilizovaný človek a svokra povedala že jej praskly nervy a že mna s deťmi nevyhodí na ulicu.Vieš niekedy je lepšie vyštartovať po niekom kto je na tom zle.Som bezradná,ale to je môj problém a ak sa Ti to nepáči či nepozdáva,to je tvoj názor.A na ten máš právo.Ja len niekedy zíram.A či riešim pálčivejšie otázky? Tak to si píš,že riešim a dennodenne.Ale inak nič v zlom,ja nechcem nikoho urážať.
Pred chvilou si pisala ine ale nevadi, ked nenapises normalne, tak ti nikto z hlavy nevycita co si myslis. Len akurat sledujem tvoju story a vychadzaju mi dve veci. Ake to si necham pre seba.
Môj život ale bo to čo som tu kedy napísala nie je story,ale realita.Rada by som sa zobudila ráno a zistila že to bol len sen.To asi treba len prežiť.Ale aj pdsúdiť sa dá.
jaaajjj, tana, ja som sa na internete naucila, ze kazdy reaguje povascinou na to, s cim ma skusenost, co sa ho dotyka a trapi. tiez si myslim, ze sa najde dost otcov (a urcite aj matiek), kt. sa o svoje deti vobec nezaujimaju ... a ked si niekot mysli, ze taki neexistuju - no budiz
ber to ako trening - ci zareaujes, alebo nezareagujes na niecie slova, je skutocne len na tebe a ja si skutocne po tolkych rokoch myslim, ze je to super trening
Hmm
Píšem prvý krát, možno, keby som si to prečítala skôr, aj ja by som niečo v mojom manželstve riešila inak. Teraz to vidím trochu jasnejšie, ako som to mala riešiť, ale ktovie, možno by to aj tak bolo nanič. Ako keby som tento príspevok písala ja až po tú pasáž, že posadila som si manžela oproti sebe a povedala, buď chceš byť s nami alebo nie. Ja som tú odvahu nemala, povedať mu to. Namiesto toho som si naivne myslela, že keď neurobím nič, že sa to porieši samo. A poriešilo sa to po 5 mesiacoch nervov, stresov tak, že sa včera odsťahoval a ja som sama s 3 deťmi.
Ahoj EBoNell, tento blog je velmi dlhy a v ramci zachovania prehladnosti by si si mala zalozit vlastny, kde sa vyzalujes...nebudu sa motat komentare od desiatich k piatim.
Z ponuky v bocnej liste si vyber pridat obsah a podla krokov si uz vyberies co chces pisat...ci blog alebo diskusiu
Prajem krajsie sviatky, niekedy aj nic neurobit je viac ako urobit nieco....
No pozri Tánička,nikto sa tu s nikým neháda - to po prvé...ak toto považuješ za hádku tak už vela veciam v tvojom vzťahu rozumiem
...Začni riešiť dôležitejšie veci a ked iba ty vieš s akým chlapom žiješ tak načo pýtaš od nás rady?...Prestan vysedávať pri internete a rieš v prvom rade svoje deti a svoju existenciu...Vela šťastia...
