Ako sa to dá pochopiť?
Jeho posledné vysvetlenie bolo to,že to nie je jeho milenka,len žena ktorej je zaviazaný.Jeho návrh žit ďalej v spoločnej domácnosti a tváriť sa,že sa nič nedeje som odmietla a rok sme žili oddelene.Ja zo synom v dome on v prístavbe domu.V podstate celý rok som sa snažila žiť svoj život bez neho aj keď som ho občas videla,občas sme sa stretli na dovore,ahoj - ahoj to bola celá naša komunikácia občas keď sa ma niečo spýtal odpovedala som jednou vetou.Ale stále som čakala, dúfala,že raz príde niečo povie niečo vysvetlí,nestalo sa.Každý pohlad na neho ,každé stretnutie s ním je pre mňa ako by mi niekto chcel vytrhnúť srdce (asi tak by som opísala môj pocit)Aj keď som za rok zistila,že sa dá žiť aj bez neho stále sa nedá prekonať tá príšerná bolesť zo sklamania,s poníženia a s toho že človeka s ktorým som prežila 34rokov vlastne nepoznám.
Celý rok som žila v neistote nevedela som ako to vlastne je len som si kombinovala a dávala do kopi veci ktoré som v priebehu roka zistila.Veci ktoré mi dochádzali keď som premýšlala ako sa kedy čo udialo,čo povedal ,ale stále som nevedela pravdu.Teraz ju viem a aj keď je to krutá pravda je mi ľahšie.
Neviem to pochopiť ja ani naše deti načo to bolo.Načo nás ešte celý rok klamal.Hoci mne nepovedal nič,lebo vraj čo by mi hovoril však všetko viem,len občas keď sa rozprával s dcerkou po telefone tváril sa ako obeť.
Že on je ten chudák čo ho manželka vyhodila z domu,čo s ním odmieta žiť on sa vraj rozvádzať nechce vraj keby bol chcel bol by to urobil už dávno a ako je mu to ľúto,že mi ublížil ako on urobí všetko pre to aby mi už neubližoval.
Keď som ho v stredu videla ako vyšiel z auta opálený s kufríkom v ruke jediné na čo som sa zmohla bolo aby som mu povedala aby si našiel bývanie a odsťahoval sa.Jeho odpoveď bola strohá vraj dobre ako chceš.Večer mu volala dcera kde bol dva týždne že sa mu nemohla dovolať.Povedal jej že bol na dovolenke,s kým sa ho ani nemusela pýtať.
Keď sa ho spýtala načo ešte celý rok klamal prečo sa neodsťahoval už vlani povedal,že nám nechcel ublížiť.
Povedal jej že sa odsťahuje,údajne k tej osobe o ktorej doteraz tvrdil,že nie je jeho milenka,ale jeho kolegiňa ktorá mu pomáha s prácou.Tak ju všade predstavuje.
Môj život sa zmenil,našla som iné hodnoty života ako som poznala.Pocítila som veľkú lásku mojích detí ku mne,
viem že rozchodom s ním život nekončí(vlani som si to nedokázala ani len predstaviť) aj keď sa cítim strašne sama viem že ešte mám pre koho žiť.
Snaď som si už svoje peklo na zemi prežila a už bude len lepšie.
http://www.nanicmama.sk/manzel-na-odstrel/ako-mi-zmenil-zivot-jeden-tel…
Danulka drz sa a opatruj sa.
Danka držím ti palec.
Nuž niekedy tá bolesť odchádza len veľmi pomaly...niekedy je lepšie keď sa neurobí hneď hrubá čiara za prežitým životom...nechcem tým ospravedlňovať konanie tvojho muža, prečo ťa klamal ešte rok...ale takto má tá bolesť šancu odchádzať postupne...niekto robí v živote čisté rezné rany, odputáva sa prudko...niekto nie...myslím, že ani ty nie mamka Danka, a ani tvoj muž nie...
keby bol situáciu riešil jasne, "čistá rana- rez"- možno by si si kládla otázku: ako mohol všetko ukončiť tak prudko, bez obzretia?
A toto by ťa možno ranilo oveľa viac ako si vieš predstaviť...v živote sa aj tie najhoršie a najťažšie veci dejú tak aby sme ich mohli čo najlepšie zvládnuť
obdivujem ťa a prajem všetko dobré
Mamka Danka,,aj ja ti želám veľa síl aby si našla konečne kľud v živote.
Ach dievčence,neprajem nikomu na svete aby musel prežívať to čo prežívam ja.Nedá sa to vysvetliť ani pochopiť.To dokáže snaď len tá žena ktorá také niečo prežila.Keď teraz spätne vidím ako som žila,ako som bola spokojná zo svojím životom,ako som bola na neho hrdá a všetko bol len klam a pretvárka nedá sa tomu veriť že to môže byť pravda.Človek len dúfa že je to všetko zlý sen a zobudí sa s neho,tak mi to pripadá.Keď si pomyslím ako som ho dávala za vzor mladšiemu synovi a on sám ako mu dohováral keď sme si s jeho správaním nevedeli dať rady,ako on do neho hučal že keď klame aké je to strašné ako sa takému človeku nedá veriť a pritom on sám žil v takom klamstve.Vlastne to dieťa robilo len to isté čo jeho otec.Teraz to vidím ako sa zmenil jak si s ňou začal a ja som si to vôbec neuvedomovala v mojích očiach bol stále ten čestný,spravodlivý,milujúci otec a manžel.Zmeny v jeho správaní som vnímale len tak,že však sme čím ďalej starší a nezáujem o mňa príchdza vekom.
Snaď najviac bolí to,že je taký zbabelec a nedokáže sa mi podívať ani do očí aby mi povedal pravdu ale stále klame.Však keď si našiel milenku mohol mi to povedať hneď mohol sa so mnou rozviesť už pred rokmi a mohli sme si žiť každý svoj život bez klamstva.Načo nás všetkých toľké roky klamal,však keď som bola taká zlá manželka mohol už dávno od nás odísť.A aj keď som na to prišla stále nedokáže povedať ani obyčajné prepáč,Prepáč nie za to že má milenku ale za to ako ma celé roky klamal.Keď som išla za ním aby sme sa rozviedli,že ja takto žiť nedokážem v pretvárke a klamstve veď je to aj proti bohu aj proti morálke aj proti všetkému aby sme boli manželia a on aby žil z druhou,povedal že on sa rozviesť nechce,že to nie je jeho milenka.Tomuto nechápem ako môže dospelí muž takto rozmýšlať a klamať pritom žiť bez hambi v mojej blízkosti a tváriť sa ako by sa nič nedialo.Že on mi nechcel ublížiť,ale veď to si nedokáže uvedomiť že nám stále ubližuje jeho správaním?
Tým že celý rok ešte klamal a držal nás v neistote stále sme ešte dúfali,že snaď to nie je tak ako to vypadá,snaď sa ešte niečo vyrieši.Teraz sme dostali od neho druhú ranu zatriaslo to nie len so mnou ale aj s deťmi,lebo aj pre ních je to stále niečo neuveriteľné že by nás dokázal opustiť za cudziu ženu ako mu povedala dcera "tati veď mi sme tvoja rodina ona je pre teba len cudzia žena"
A on sa všetké ho čo sme spolu prežli len tak vzdá a ide za ňou.
ahojte aj ja som prezila pred 5 rokmi sklamanie,moj moj manzel ma klamal s kamaratlov on vzdy za nou chodieval aj ked som ich nevidela v postely ale videla som vela inych veci ako sa zabavaju ako ona po nim ide ako na sebe hladia.ja som mala proste pre nu peklo stale som sa pre nu z manzelom hadala ale on ma stale uistoval ze snou nic nema ze on chce len mna . tahalo sa to asi 2 roky.no ale potom pri kazdodenych hadkach prestal s nou komunikovat a uz vobec teras ju nevidi.uz si zijeme kludnim zyvotom aj ked ja na to nemozem zabudnut stale to mam pamety ako som ho vydela sa snou bavit ako on za nu chodieval .prezila som velky stres a taha sa to dalej lebo nemozem na to zabudnut . ked si na to spomeniem tak som nervozna a sa trasiem .porad temi ako na to zabudnut prosim.inac mam snim 4 deti a zijem znim uz 14 rokov a mam 28 rokov .
Zlata,
bolo by lepsie, keby si si zalozila svoj vlastny blog, tam by si urcite dostala odpovede a rady, o ktore ziadas.
Eva 
Mamka Danka,
34 rokov je velmi dlha doba, tu len tak nevymazes. Stale vas budu spajat deti, spomienky na spolocne roky... A boliet to bude zrejme vzdy, len snad casom menej...
Obdivujem ta, ako sa s celou situaciou vysporaduvas, ako si sa dokazala aspon scasti odputat, najst si svoju cestu.
Drzim ti palce!
Eva
dakujem
mamka Danka, si úžasná, šikovná a láskavá, zaslúžiš si len to najsamlepšie
Mamka Danka,ked som prvýkrát našla NM-u tak som čítala tvoj problém s manželom ako prvú vec a dychtivo som čakala ako sa vyvinie vaša situácia.Nezávidenia hodná situácia.Už vtedy som vedela,že to inak neskončí a že tvoj manžel je slaboch a aj tak skončí v rukách tzv.kamarátky.Môj šiesty zmysel nesklamal.
A ja ťa teraz veeeľmi obdivujem,že si sa vzchopila, upla na deti a dokážeš žiť sama bez chlapa,ktorý aj ked po 34 rokoch,ale ukázal svoju pravú tvár.Vedz,že jemu dobrota môže veľmi rýchlo skončiť a možno si po večeroch bude tľcť hlavu,čo urobil.Aj ked mu to neprajeme.
Porozoberaj,poukladaj si to v hlavičke a rýchlo,čo najrýchlejšie sa snaž na tie roky nespomínať.Lebo zabudnúť nezabudneš.Žiť s tým budeš.
Chcela by som ťa spoznať a prostredníctvom stretnutí NM sa mi to možno niekedy podarí.
Prajem ešte pekný zbytok leta.
mamka Danka
nuž, klamal predovšetkým sám seba, a kým na to príde, Ty už budeš dávno za vodou - Ty máš svedomie čisté a tak choď pokojne ďalej...držím palce.
Draha Mamka Danka,
obdivujem Ta, ze si situaciu vyuzila v tvoj prospech a otvorila svoj zivot novym perspektivam.
Z
mamka Danka... aj ja som na teba myslievala na tento tvoj pribeh pri ktorom len po precitani mi behal mraz po chrbte a mala som slzy v ociach... nie to este zazit...(brokenheart)
viem ze to nedokazem pochopit kedze som nic podobne nikdy nezazila - a teda nikdy nikdy nikdy by som ani nechcela zazit...
niektori ludia sa nevedia alebo nechcu na inych ludi (partnerov) velmi naviazat (alebo sa zase na druhej strane lahsie odputavaju) - a maju to v zivote v tomto smere podla mna ovela jednoduchsie - ale ini to nedokazu a ked lubia tak naozaj celym srdieckom... myslim ze tak ako ja aj ty si ten druhy pripad... ja si napr. tiez uvedomujem ze nie je dobre ako velmi na manzelovi "lipnem" lebo prave to by mi dokazalo velmi velmi ublizit...
naozaj nechcem nikoho sudit ale ndokazem pochopit konanie tvojho muza... uplne chapem tvoje vycitky za to ze ta nie len podviedol ale ti to dokazal tajit taku dlhu dobu... ze sa nie len ze neospravedlnil ale ti ani nikdy nic poriadne nevysvetlil a nechal ta trapit sa spajat si veci a domyslat... ze vas nechal v neistote a nadeji... neviem ako rozmysla clovek ktory toto robi - fakt neviem...
tak velmi by som ti priala aby si toto nikdy nezazila... aby si sa nemusela takto trapit... aby existovalo nieco na (brokenheart) aby to tak nebolelo...
iste si aj sama uvedomujes ze sa stavaju aj horsie veci... ze mas velke stastie v tom ze mas skvele deti ze ste zdravi... aj ked viem ze to asi teraz este nezmierni tvoje sklamanie...
velmi ti prajem aby to co najskor prebolelo a prajem vela vela sily a stastia!!!
mamka Danka
Veľké objatie Danka , nechaj odplaviť bolesť, sklamanie a všetko. Bude to bolieť dlho a ty znovu budeš nútená počuť ďalšie veci, ktoré si prehliadala. Tak sa to stalo mne a mnoho iným a ešte sa stane. Nebudem ťa klamať, rýchlo to neprebolí, ale raz to už nebude bolieť, iba pocítiš smútok v duši, no už budeš vysporiadaná s ním a to ti z celého srdca prajem, lebo to, kým to bolí je zlé a aj pre teba. Snaží sa to otráviť srdce aj dušu človeka. Som veľmi rada, že si nabrala odvahu a vyhodila ho. To je prvý krok, nedúfaj a nečakaj. Máš veľa - maš svoje fantastické deti, máš priateľov. Vidím aká si šťastná na všetkých stretnutiach, je to tvoje hobby, ktoré ťa tiež posúva a tvoje charizma. Mám ťa veľmi rada a viem, že sa raz stretneme. Vedela som, že ťa tvoj muž klame, ale zbytočné by boli všetky slová, to ty si musela prijať a urobiť tomu koniec. My všetci ťa môžme iba podporiť, objať a byť pre teba, ale to si musela urobiť ty. Vieš aký je to obrovský krok pre teba. Myslím na teba 
mamka Danka, silne ti držím palce, si životaschopná žienka a čo sa týka tvojho manžela , iba jedno : Kto seje vietor-búrku zožína...
Maja
Mamka Danka, drzim ti palce, aby si nachadzala silu kracat dalej, aby si postupne nasla pokoj v dusi a novu zivotnu rovnovahu. Mas uzasne deti, ktore stoja pri tebe, to je velka neopisatelna hodnota, v ktorej sa ti teraz vracia vsetko, co si do vasho rodinneho zivota tridsat rokov vkladala.
mamka Danka
tiež som sledovala tvoj príbeh, v kutiku duše som si myslela že sa to skončí lepšie.Ale bohužial škoda toho roka čo celú rodinu manžel zavádzal.
Už si sa mohla posunúť niekde inde. Ja už ničomu nerozumiem v rodine kde je všetko v poriadku zasiahne smrť (ako u nás)a v dalšej rodine kde by sa mohli tešiť z vnúčat a detí prídu zas takéto problémy.Drž sa Danka.
Je to naozaj veľmi smutné.
Ale nie si sama. Máš deti, ktoré sú Ti v tomto trápení oporou.
danka viem ta pochopit ja som zazila nieco podobne aj ked v tom nebola milenka a ver mi ze s tebou velmi sucitim aj mna silo sklamal a uz nikdy to nebude take ako prv.ty si uzasna osobka mas skvele deti a ver ze casom sa vsetko zlepsi zivot ide dalej a clovek sa nesmie umarat lebo to velmi boli.zelam ti aby si vsetko prekonala
Ahoj mamka Danka, prečítala som si Tvoj príbeh. Netráp sa kvôli nemu, on si to nezaslúži.
Všetko prebolí. Prajem Ti aby si našla v sebe úžasnú silu začať žiť svoj krásný život, život nie zlomenej ženy, ale život krásnej, zrelej, sebestačnej, život plný nádeje, radosti......
Dokáž sama sebe, že na to máš. Budeš na seba hrdá a Tvoje deti Ťa budú podporovať. Máš ich a je to super.
Drž sa.
Marika
Dobrý večer.
Myslím, že viem, o čom hovoríš, na čo myslíš, mamkaDanka, prežila som, aj prežívam takéto čosi podobné.
Dlho som sem neprispela žiadnou témou, ani príspevkom. Len teraz mi to nedalo, tvoj príspevok je čerstvý, ešte "teplý". Cítim, že sa ešte trápiš. Nie, už sa netráp, choď svojou cestou. Robím to tiež tak, hoci som nerozvedená. Osobne, prestala som to tak intenzívne prežívať a trápiť sa. Píšeš, že nepovedal - prepáč, myslím, že to ani nepovie. Aj v mojom prípade. No to by som sa načakala! Keď som o mojom trápení hovorila s mamou, dozvedela som sa, že i ona si čosi takéto prežila. A to som si donedávna myslela, že môj tato bol ten najsprávnejší, najlepší. Ale tiež od mamy neodišiel, mal ju rád. Tak, čo si z toho vybrať...
Mamka Danka
Ďakujem vám dievčence,za milé slovká,veľké pochopenie a podporu.
Viem že veľa vás čítalo môj príbeh a preto som mala potrebu vám napísať čo sa nové udialo.Viem,že ešte nie je koniec môjho trápenia,snaď raz nájdem svoj pokoj v duši.
určite nájdeš...a z Jožkových konštelácií na Boci...myslím, že už sa predieraš z tej pichľavej húštiny a pred Tebou určite bude nejaká čistinka, len sa už nevracaj z tej cesty späť, aj keď ešte občas nejaký ten pichliač zabolí
mamka Danka a este veeeela do duse.
prajem veľa síl
a veľa krásnych dní, ktoré raz prídu
mamka Danka.Prajem vela síl a zo srdca
Danka,
je to neľahká situácia - na jednej strane sa hovorí, že treba zážitky čo najrýchlejšie "spracovať", aby človek mohol ísť ďalej - ale spracovať znamená aj spomínať a na nepríjemné, zlé veci by človek najradšej čo najskôr zabudol, zatlačil ich do toho najzadnejšieho, najtmavšieho kúta svojej pamäte. To ale potom zostávajú nespracované a vypadávajú v tých najnevhodnejších chvíľach ako tí povestní kostlivci zo skrine ....
Držím palce, aby už bolo len a len lepšie a lepšie
Mamka Danka, je mi veľmi ľúto, čo prežívaš. Uzavri už túto kapitolu života, prežila si s ním aj dobré aj ťažké, tak ako to už v manželstve býva. Nikdy to nie je prechádzka ružovou záhradou. Je načase sa odpútať a netrápiť pre chlapa, ktorý chytil druhú pubertu. Obhajuje sa pred deťmi, lebo si uvedomuje, že sklamal. Sklamal ako manžel, nech ťa teší, že sa aspoň snaží zostať v kontakte s deťmi. Máš veľa krásnych záľub, kontakty na žienky na NM, venuj sa sebe a pomyselnou čiarou oddeľ všetko zlé, je to už za tebou. Naštartuj sa k novému životu, buď aktívna a šťastná. Možno na teba ešte niekde čaká spriaznená dušička, len otvor srdiečko. Si veľmi dobrá žena /podľa tvojich riadkov/, pripomínaš mi moju maminu, prežila si niečo podobné. Hlavu hore, život začína. Prajem veľa slniečka do duše
Veru ono sa to ľahko povie,zabudni na minulosť a choď ďalej.Ale spomienky prichádzajú a v takýchto chvíľach aj tie dávno zabudnuté udalosti mi dávajú až teraz zmysel a ja pomali poznávam s kým som žila.
Vždy keď si myslím že dobre je to tak ako to je a ja musím ísť ďalej niečo sa udeje a ja som znovu tam kde som bola.Je to tak ako píše renka ako by som bola v nejakom kroví a nie a nie sa odtiaľ vyhrabať.
Danka v prvom rade odpustenie - to je cesta k menej boľavým spomienkam. Uvedom si, že ste mali aj krásne časy a on nedokázal byť lepší, určite to nevie byť lepší. Každý môže iba to dať čo v ňom je, možno sa ti potom bude lepšie zabudať a odpusť sebe, nemôžeš zmeniť muža ani nikoho iného, ale môžeš zmeniť seba - svoje myslenie. Urobila si všetko iba to o čom si bola presvedčená v tej chvíli, že je to to najlepšie, človek nevidí do budúcnosti a preto nemôže konať tak ako by konal teraz. Možno som to napísala komplikovane, ale pravda je, že sa musíš zmieriť so všetkým a toto je krok k tejto realizácií. Držím palce
Gitka nenapísala si to komplikovane,pochopila som.ja by som sa aj zmierila aj odpustila len stále neviem s čím sa mám zmieriť a čo mám odpustiť.Čo bolo včera pravda dneská už zas neni,už sa k nej nesťahuje a zas je to len tak ako to bolo.
Danka, práve v tomto jeho zvláštnom správaní to je. Neiem, ale on prehádzuje kabát každú chvílu a ja si myslím, že potom to nie sú poctivé úmysly, len aj ty by si radšej ten iný koniec, ale? a o tom to je, vždy bude už tam to ale. Dala si mu dlhý čas na vysvetlenie aj urovnanie, mala by si mysliet aj na seba a o to ta velmi prosím. Nikto ti žiadne roky nevráti, ani tie krásne, ale ani tie v neistote a uplakané, práve ony sú najtažšie.
Tak dlho som žila v klamstve,že som si to ani neuvedomovala,cítila som sa stará,unavená životom a prežívala som zo dňa na deň v spomienkach na mladosť na to keď deti boli malé a tešila som sa už len na vnúčatká.Život plynul a ja som bola ním presvedčená,že už som stará,nepotrebná a len vďaka jemu mám za čo jesť.
On bol stále ten ktorému sme mali byť za všetko čo nám dáva vďačný,to že lásku postupom času zamenil za hmotné zabezpečenie sme ani nevnímali,jednoducho tak to bolo tak sme žili.
On sám tak dlho žil v klamstve,že teraz sa cíti ten ukrivdený ten ktorého nevďačná rodina odkopla.
Nechápe,že to nie je normálne aby sme spolu žili pod jednou strechou ako by sa nič nedialo a on by naďalej žil dva životy ako doteraz.Neviem či je to jeho milenka,lebo je tam veľa čudných vecí,ale on s ňou žije s ňou chodí po nákupoch,s ňou chodí na dovolenky,s ňou chodí všade.Ako by ona riadila jeho život.V spoločnosti ju predstavuje,že je to jeho kolegiňa s práce,z akej práce neviem.Neviem čo je to za ženskú ktorá s neho dokázala spraviť to čo je.Ani ma nezaujíma on vedel,že má deti a manželku a ona len využila príležitosť.
Zostal sám a ja tak ako som si nevedela predstaviť život bez neho,neviem si predstaviť ako by som žila s nim ďalej.Je mi takto dobre aj keď sa cítim strašne sama,hoci mám deti a priateľov,v mojom srdci je veľké prázno.
Každý pohľad na neho ma veľmi bolí,preto som chcela aby sa odsťahoval aby som ho nemusela vidieť,nie z nenávisti ale z ľútosti,že sa vzdal rodiny k vôli jednej ženskej pre ktorú je len peňaženka.
Teraz odchádzam na pár dní z domu a je mu smutno s toho,že zase sa sem musím vrátiť a žiť život ktorý je pre mňa utrpením a vykúpenim súčastne.
Mamka Danka ,toto dokáže najlepšie pochopiť asi iba ten čo to zažil.Ja si netrúfam vôbec hodnotiť čoho to môže byť následkom.Clovek čaká na starobu oporu u toho najbližšieho človeka ktorým je manžel-manželka a ked nastane takéto niečo s čím neráta ani v najhoršom sne,nechápe...Je to velmi smutné ale ak to má človek "prežiť" bez ujmy na zdraví,jednoducho to musí spracovať v sebe a obklopiť sa tými správnymi ludmi a nenechať sa omotať negativizmom a zlými myšlienkami.Z tvojich riadkov mám pocit že ty túto tendenciu nemáš a to je dobre,držím palce ...
Mamka Danka,držím palce do nového začiatku.
Moja Danka
Danka,tazko sa cita,cim vsetkym si musela prejst.Ale niekedy davno sa muselo stat nieco,co si si mozno ani neuvedomila a to to vsetko spustilo.Mam zazitok s jednou manzelskou dvojicou.Su od nas o takmer generaciu starsi,ale radi sa stretavame.On pracuje v zahranici,tak je doma len malo.Pri poslednom stretnuti prislo do reci,ze sa chcel milovat so svojou manzelkou a ona mu na to povedala,aaaaaale ,ved sme uz na to stari.Ona na to reagovala otazkou,ci to tak nie je.Ani neviem ako zo mna vybehlo....stari,ale jari....Pozrel sa na mna s manzelom,usmial sa a vsetko nam bolo jasne.Domov chodi len zo zvyku a v cudzine si to vynahradza s takou,ktora sa starou neciti.Takze,aj takto to zacina.......netvrdim,ze je to Dankin pripad,ale nemozeme si mysliet,ze vekom konci aj telesna laska.....tak treba ostat jare
,aby sme si to nevedomky vsetko nepokazili aj my same..... Dani a do dalsich dni Ti prajem uz len same slnecne dni,urcite este ani pre Teba vsetko nekonci a aj na Teba este niekde caka taky,ktory Ta bude mat skutocne rad.
Danka
mamka Danka a teraz si už môžeš konečne vydýchnuť.načo sa trápiť pre človeka,ktorý ťa nie je hoden.Už mu len popriať šťastnú cestu a sebe dopriať konečne pokoj do duše.Myslela som na teba často,a tešila som sa s tvojej nezávislosti.Zostaň silnou a slobodnou.Láska detí je naozaj úžasným hnacím motorom.
