Najhoršia vec :-(

ponížiť ma,podviesť, odpustiť sa dá ale zabudnúť nie

vies, pasca je v tom slovicku "by".
To, co BY som teraz mozno neodpustila, mozno odpustim a to, co BY som sa teraz zapovedala ze urcite odpustim, mozno potom neodpustim.
A zapovedaneho chleba najvacsi krajec...

pokiaľ som takú situáciu nezažila, môžem si len myslieť čo by som urobila v prípadoch s názvom "keby bolo keby"...preto nad tým radšej ani nepremýšľam...

Veľa sa dá odpustiť,aj to,čo sa zdá neodpustiteľné,časom,keď to prebolí...Len so zabúdaním na to je to už horšie.Veď sa aj hovorí-To že ti odpúšťam,neznamená,že zabúdam...alebo tak nejak

antolka, uz sa to tu rozoberalo viackrat (nevera konkretne), ale zaklad je v tom, uvedomit si, co ti na tom vlastne vadi, ublizilo, ranilo ta. ked odhalis, kde je pes zakopany, mozes s tym nieco robit, inak je to iba utapanie sa v zialoch.

Ja som už prežila mnohoraké životné skúšky,ale s určitosťou môžem povedať, že som najhoršiu vec ešte nezažila.Vlastne ani neviem, čo to je " najhoršie", pretože zatiaľ s každej situácie som vyšla silnejšia, odolnejšia so zdravším pohľadom na seba a okolie.Je pravda, že pomyselné hranice svojho teritória som si uvedomila vždy až po prežitom.
Možno najhoršie by bolo nepochopiť pri dôležitých životných skúškach svoju "rolu" a následne obviňovať z nejakého trápenia len tých iných.
Teraz už viem, že večná škoda je mrhať vzácny čas špekulovaním o situáciách, ktoré my, možno nikdy nezažijeme. Vznešenejšie sa mi zdá snívanie a napĺnanie snov.Pekné snívanie.....

Vždy keď poviem ja by som........tak potom reagujem ináč, ako to v skutočnosti poviem, lebo je iné tisíckrát počuť a raz zažiť.Ale určite by ma ponížilo podovod, týranie a ignorácia.

V teoretickej rovine sa dá predstaviť úplne všetko,aj to,že čokoľvek odpustím.V praxi je to úplne iné a záleží na rôznych okolnostiach.Takže na túto tému neteoretizujem a odpovedať neviem.

pridám sa k názorom dievčat, nikdy nevieme ako budeme reagovať v tej-ktorej situácii, závisí to od rôznych okolností....a inak všimla som si (nielen na sebe) že vekom sa niektoré názory menia - čiže to čo som tvrdila pred niekoľkými rokmi žeby som nikdy neodpustila tak teraz sa na to pozerám trošku inak

Podstatne je, aby si si hranice mohla urcit a urcila sama.....nie to, coho su schopni ini.... ivet

Hmmm, čo tak sila slova (písaného)... Bojím sa to sem napísať, aby sa mi to neprihodilo. Možno, že keby som to sem zavesila (moje nočné mory), nespala by som kludne zo strachu, že sa splnia. Takže preč škaredé predstavy, beriem iba pekné sny a plány

ja si zas myslim, ze by som odpustila vsetko. pravda,nie instantne, musela by som na tom popracovat. ved preco by som mala drzat v sebe hocijake ublizenie a skodit samej sebe?

otazka skor je, ktorych ludi este nechat v svojom zivote a ktorych nechat ist.

aretta,čomu dáš vo svojej mysli silu,energiu to porastie, zmohutnie.Vybrať si môžeš sama....