Nejako nám to neklape

ahoj len ja...suhlasim...

Libka, ak mu nedokážeš odpustiť a je takýto agresívny, nerozmýšľaj. Treba dať energiu do toho, čo je funkčné a riešiteľné, nie ju mrhať na to, čo sa vyriešiť nedá.
Jedna psychologička (keď tu už o nich tak veľa píšeme), keď som ju prosila o radu, mi toto povedala. A jej heslom je "modlitba", ktorú vštepuje všetkým: Pane Bože, daj mi SILU vyriešiť, čo riešiť môžem, POKOJ, aby som sa vyrovnala s tým, čo riešiť nemôžem a MÚDROSŤ, aby som tieto dve od seba odlíšila. A toto riešiť nie že môžeš, ale musíš. Nejde len o teba.
Dá to veľa času pochopiť, viem o čom to je, pretože ja to síce na rozumovej úrovni chápem, ale emotívne neviem prijať, že vzťah mňa a mojej mamy je neriešiteľný. Tiež má silné psychické prblémy - depresia a nejaká pranoja alebo tak, nechce to riešiť. Teda rozum vie, ale srdce nevládze.Len si to dookola opakujem, keď ma prepadne zúfalstvo.

Len ja, skvelý názor. Vymazal sa mi celý príspevok, takže pre Libku jednu myšlienku, je to "modlitba" ktorú všteupje jedna skvelá psychologička. Pane Bože, daj mi SILU zmeniť, čo zmeniť môžem. POKOJ, aby som sa vyrovnala s tým, čo zmeniť nemôžem a ROZUM, aby som vedela tieto dve od seba odlíšiť.
Ja si to často pripomínam.

Jo, pardón, ja som si nevšimla, že sme už na druhej stránke.

Este chcem odpovedat Geo.Nikdy nespoznas uplne dokonale muza pokial s nim nezijes,nenarodia sa deti...Myslim si,ze kazde manzelstvo je risk a nie vzdy zalezi od dlzky chodenia. My s manzelom sme sa do roka aj vzali aj ked sme sa nemuseli a nie jedna by ste nam mohla nase manzelstvo zavidiet.A ver,ze nezalezi len od zeny,ale aj muza,ako to manzelstvo bude vyzerat.Libkin manzel zjavne pre ich manzelstvo nerobi nic.

Ahoj Libka,

preletela som si tuto diskusiu a chcem ti napisat asi tolko, ze vzhladom na fakt, ze cakas druhe dieta, ktore bude plakat, chciet papat kazde dve hodiny a stale ti ostava starostlivost o maleho synceka, je uplne na mieste, aby ste sa s manzelom odlucili. Nacas urcite, jeho hulvatske spravanie nie je pre nikoho potrebne. Vsetky komentare typu "zacni od seba a chybu si spravila aj ty svojim postojom" hod za hlavu, velmi dobre si viem predstavit, o aky typ manzela v tvojom pripade ide. Ak si ho nepodviedla, nezabila mu matku, alebo ho neokradla o dedicstvo, nie si xantipa a ma navarene, postarane o domacnost, nema dovod byt k tebe hruby a nie je to tvoja chyba, ze ako muz totalne zlyhal, pretoze skutocny chlap je k zene pozorny, galantny a vazi si ju ako rovnocennu partnerku, vazi si aj jej pracu. Tvoj manzel je primitiv, svedci o tom jeden fakt, ktory tu v diskusii niektore nepostrehli a tvrdia, ze chyba je aj u teba. Tvoj muz je hruby aj na vase male dieta, a preto je chyba jednoznacne v nom. To je jasne, to dalej neriesime. Pises, ze mas byt. Je napisany na teba? Dufam, ze ano, v ziadnom pripade ho nepredavaj a nechod do spolocnej budy spolu s nim. Ak je byt tvoj, skus sa poradit s pravnikom, ako ho z bytu, ktory patri tebe, vyhnat. Nech ide k matke, ty si k sebe nastahuj svojich blizkych. Zbav sa ho do doby, kym nenastane zmena v jeho hodnotovom rebricku. Nech sa nevala ako sestonedielka (hoci maloktora si to moze dovolit) do 11 hod a ide sa starat o seba. Paneboze, ja by som sa s nim uz porvala. Neznasam takychto darmozracov. Mozu ti pomoct tvoji rodicia? Syna od jeho modelu spravania izoluj. Bud navonok kludna, aby ti teraz neublizil, ale vo vnutri a poza pracuj na vasom osamostatneni sa. Ty a tvoje deti. Problem treba riesit teraz, mnoho zien je na tom rovnako, dnesni muzi su dekompenzovani vplyvom doby, v akej zijeme. Su rozmaznani, lenivi a hrubi, len sleduju telku, chlascu a maju poruchy spravania z nedostatku inej zmysluplnej cinnosti. Malo je takych, co za to stoja. cest vynimkam. Drz sa.

Daniela suhlaim s Tebou ze Libka urcite nemoze za agresiu svojho man... A lydusha myslim ze tvoj nazor-ze pritahujeme takych ludi ako porebujeme je dost prehnany .Skor by som povedala ze chlapi ktori maju sklony k agresii a nasiliu vyhladavaju nie "silne" zienky,pretoze vedia ze u nich nepochodia a tak su im blizsie tie srdecnejsie...ale to urcite nieje chyba v dobrosrdecnych zienkach...jednoducho potrebuju taky typ zeny ktora sa boji postavit mu a ktoru moze ovladat...(brokenheart) Nech je to uz akokolvek,ziadna z nas si nezasluzi aby ju manzel ci partner akokolvek tyral,nehvoriac o detoch... A poznam typy ktore navonok posobia ako super chlapi a doma su super tyranmi...ale aj to je ista porucha osobnosti... paaaa

Libka, myslím, že pravda je niekde uprostred.

Podstatné je, že sa asi všetky zhodujeme v tom, že by si to nemala nechať tak, že by si to mala riešiť!

Popremýšľaj, aké máš priority a podľa nich sa Ti potom možno bude ľahšie hľadať riešenie.
Želám veľa zdravia a spokojnosti Tvojim deťom aj Tebe.

Posielam veľké , aby si našla silu vyriešiť svoju situáciu, počúvaj svoje . Mysli hlavne na svoje detičky, veď oni sú naše .

libka, kadza rada tazka.
zamysli sa, spis si, co ti na nom vadi a s co ta na nom tesi (to budes asi z pamate tazsie dolovat, ale skus). Potom si to precitaj, vyvod zavery, co chces a co nie a zamysli sa, ako to chces dosiahnut. co ty budes pre to robit a aky vysledok cakas od neho (realizaciu nechaj na nom). vysledok samozrejme primerany tomu, co by mohol zvladnut. stanov si cas (nejaky rozumny), ktory mu na to davas. na koniec si priprav co dalej (od najlahsich "trestov" po najtazsie - trebars rozluka = manzel hybaj z mojho bytu von, nemusis hned hrozit rozvodom), ak odmietne spolupracu (co sa inak da ocavakat na zaciatok, nez pochopi, ze to fakt myslis smrtelne vazne, ak so sebou nepohne. preto zacni lahsimi "trestami", nie hned vaznymi, lebo ak ich budes musiet odvolat, ci pozmenit - co obcas budes musiet, nebude to priamociary vyvoj -, strati to vyznam. nakoniec sa rozvediete tak ci tak, ale budes mu uz smiesna hysterka, co nevie, co chce.). hlavne si to premysli v realne rovine, co skutocne mozes ziadat a co nie. nie v rovine svojich tajnych, ale nerealizovatelnych zelani (ked vies, ze take nieco on proste nedokaze, nie je to v jeho osobnosti. trebars romanticke prekvapenia, ked je to tazky realista a pod romantikou si predstavuje kupenie lizatka na trhu, lebo romantiku povazuje za prejavy potrhlosti, tak urobi nieco akoze potrhle, aby ta uspokojil). a ak mas nejake zelanie naozaj prudkej zmeny, odstupnuj ju. neziadaj ju celu naraz. na tom moze cela snaha zlyhat.
Potom najdi v sebe silu to vydrzat a dotiahnut do konca aj keby traktory padali a pust sa do toho (co je hned po planovani strategie ako na to, druha najtazsia vec - dokazat to sama cele zacat a ist do toho risku, ze startis aj tu poslednu predstavu zivotnej istoty a budes musiet urobit radikalnu zmenu). to je podla mna jedine, co tym tvojim pohne. ak nepohne, iba tym ziskas, lebo postupne naberies sebadoveru a odvahu existovat aj bez neho. a trebars pre niekoho lepsieho, ak sa casom objavi.
neries cez jeho mamu, ani kamosov, ci kohokolvek, co by mu dohovaral. vobec nie. tym si iba uzenies dve veci. ak sa ona/oni bude pricasto na tvoje prosby angazovat, nakoniec sa syn obrati aj proti nej/proti kamosom a pod. ak to bude fungovat a nieco sa stane, preco ona/oni uz nebude moct pomocne zasahovat, stratis aj poslednu neistu paku na manzela a budes v keli. pretoze ty na neho vplyv mat nebudes, a po takychto zasahoch zvonka uz ani neziskas, na 90% nikdy. a to aby si sa stale triasla, co bude, az o tu pomoc prides... proste to musis byt ty, s kym si bude vytvarat vzajomny respekt (nie niekto treti).
drzim palec, aby si nasla odvahu riesit a aj do toho ist aj s riskom, ze to nevyjde a hlavne neustupit.

Libka, pod Danielinym komentarom som vlastne umiestnila moj nazor na problem.
Viac nie je o com. Drz sa.

Georginin a lydushin štýl je absolútne neprehliadnuteľný, môžu sa nazvať aj matkami Terezami. Zrejme to na niekoho zaberá, ale psychicky rozsypaný človek nepotrebuje podrývanie. Aj keď je za tým šľachetný cieľ.Určite nechcú zle, ale ich štýl vyjadrovania je príliš drsný a podrývačný.Ja som od nich tiež dostala po "papuli".
Danielka, super názor.Dávam ti za pravdu.

mne to nepomohlo.Ani trochu.

Vzdy sa da poradit aj bez toho, aby sme toho druheho ranili. Neviem, preco sa tu rozrastla moda nastavovania zrkadiel a terapie sokom, ved je to holy nezmysel. Sok ako taky ,myslim v beznom chapani, a teda akoze psychologicky moment(teror), predstavuje prilis velku zataz na organizmus, a tak necudo, ze ho mnohi nepotrebuju, lebo ho jednoducho nezvladnu. Je to len dalsia zbytocna zataz, ktora narobi viac zla, ako dobra.
Ak sa ozve tehotna zena, ze ma problem, tak je velmi neeticke pomoct jej prave tymto sokom. O to viac, ak terapeutom je zena, ktora by sa mala vediet vcitit do stavu tehulky. Po prve, tehotna zena sice nie je chora, ale v jej tele su rozbehnute mnohe procesy, ktore su za netehotenskeho stavu sucastou mnohych ochoreni, alebo patologickych procesov a suma sumarum predstavuju obrovsku zataz pre orgamizmus matky. A po druhe, tehotna zena nosi podsrdcom dietatko, ktore velmi citlivo reaguje na jej pulz, tlak krvi, nalady a podobne. Takze ak niekto jedna s tehotnou zenou sokovym sposobom, je pre mna hulvatom a opovrhnutiahodnou osobou. Taky clovek nech sa hra na "cloveka" s niekym seberovnym, a najma, nech si lieci svoje mindraky prechadzkami v prirode a pod.,ale nie ublizovanim ludom, ktori ho o to neziadali. Deti a matky su pre mna prilis krehke bytosti, hneva ma, ak si to niektori ludia neuvedomuju.
A este jeden moj postreh. Podla mna, je znamkou vyspelosti cloveka to, ked vedome v sebe potlaca zle emocie, ktore nadobudol skusenostou so zlom ako takym. Je dolezite nepodavat to zle dalej, neublizovat a nevyrabat domino efekt na svoje okolie. Pretoze sa tym nakoniec ublizi aj tak len tym, ktori si to nezasluzia. Bezbrannym detom a vseobecne bytostiam, ktore sa nevedia proti zlu branit. Nie kazdy je nastaveny na boj.

Urážala? Nie. Ja som bola len psychicky absolútne na dne. Úplne. Nedá sa to vysvetliť tomu, kto nezažil.Mimochodom, doteraz kľud v duši nemá.Mimochodm, rady sa mi od vás nedostalo, jedine tak že _a koľko ty máš rôčkov, moja milá? to čo je ako za reakcia.
Pripomína mi to asi toľko: keď dieťa príde s rozbitou hlavou a matka začne naňho kričať -ja som ti to vravela, na čo si tam liezla, môžeš si za to sama,pomôže to? Mala by ho vzať na ruky, pofúkať, ošetriť a potom v kľude vysvetliť, že sa to nesmie a druhýkrát nech si dá pozor.

prepáč, nechala som sa uniesť, nesťažujem sa, neriešim.

Veľa sa tu povedalo; najviac sa mi páči, ako radí Magic aj Daniela; mne sa však vynára toto :
čisto teoreticky bez nejakých väčších životných skúseností s touto témou by som napriek všetkému chcela pomôcť partnerovi dostať sa z tej depresie, do ktorej vkĺzol, keď nedokázal uživiť rodinu. Snažila by som sa byť mu čo najväčšou oporou; dať mu najavo, že som partnerka, kamoška, že som s ním, nebojujeme spolu; vidím, že máme finančné problémy, ale zvládneme to; skúsila by som mu pomôcť ovládať ten hnev prameniaci z frustrácie... Píšem to z tej pozície, že ja sama, keď niečo nezvládam a cítim sa "neschopne", tiež sa nespoznávam (som zlá, útočná, hysterická...). A stačí, že sa čosi málo zmení; že pocítim podporu; že cítim, že niekto tu je so mnou a viem sa ukľudniť. Ak spolu žijú a on má pocit, že mu podvedoma stále vyčíta, ako sa o nich nevie postarať, je z toho celý mimo. A vôbec mu to Libka nemusí vyčítať, možno si to sám vytvára v svojej vlastnej hlave. A Libka sa len snaží ho "zase nerozčúliť" a on je z toho napätia ešte nervóznejší. Podľa mňa by do toho zapadalo aj to, že si z nej robí slúžku, že rozkazuje; snaží sa zachovať si aspoň niečo chlapské... Nemohlo by to byť takto, Libka? Ak nie, tak nie To asi sama vycítiš, či je to vás prípad.

Ja nevidím zlých, ja vidím stále obete (áno, áno, Poláročka ) - tak ja by som sa asi snažila pomôcť. I keď je mi jasné, že pri novorodencovi a malinkom synčekovi by sa zišla pomoc hlavne Libke.

Neviem, či niekto zodpovedal otázku zhora (nevšimla som si) - o možnosti odobratia maličkého pri rozvode - vychádzajúc z Natinky, ktorá pracuje aj s týranými deťmi a ženami, dieťa je takmer výlučne prisudzované matke, pokiaľ tá nie je nejako narušená, neberie drogy, nepije a podobne... Jedine, že by ste sa DOHODLI, že synčeka "necháš" otcovi. A pokiaľ je byt tvoj, tak myslím, že spĺňaš aj podmienku zabezpečenia; nemyslím, že je dôvod, aby ti krpca vzali. A koniec-koncov, je to len vyhrážka, ktorou muži zastrašujú ženy, aby od nich neodišli. Dosť silno pôsobiaca vyhrážka; asi takmer žiadna matka nechce prísť o dieťatko, tak to dosť často na mamy účinkuje. Za to, keď si otec (hlavne takýto, čo sa o dieťa prakticky nestará) zráta, čo by ho to stálo "námahy" starať sa o potomka, rýchlo si to pri skutočnom rozvode rozmyslí.

ahojte...myslim ze sme toho tu napisali neuuurekom...a mame istym sposobom kazda pravdu...len to teraz dat dokopy a zacat riesit...ale to uz nieje na nas... a myslim ze naozaj je dolezite aby sme sa navzajom podrzali,podporili a nie sa pretekali ktora je lepsia...ved sto ludi-sto chuti a o tom tato stranka je...dovoluje sa nam pozriet na vec,problem objektivne...ci nie? aspon mne sa celkom paci ked sa dozviem viac pohladov na vec ako len ten jeden - moj....zienky hadam sa tu nebudeme obvinovat...

konvalinka, dávam za pravdu, deti jej nezoberú, hlavne ak je byt jej. A ak mláti syna a má na to aspoň nejakého svedka, tak sa nemusí báť.Zákon chráni matky s deťmi.

Libka, je mi luto. Viem, ze chces mozno zachranit manzelstvo kvoli syncekovi a druhemu dietatku, ktore cakas. Mozno by vam bolo lepsie samym, ak si uz s manzelom nerozumiete. To je len taka ciste teoreticka uvaha. Drz sa.

No hej, dostať ho z JEJ bytu - ja neviem, ako to chodí a funguje, keď tam má trvalý pobyt... Či nemá? V tom prípade tu tá možnosť reálna je.

Povedala by som mu, že by mi veľmi, naozaj veľmi pomohol, keby sa skúsil chovať ináč - ku mne, k malému obzvlášť. Lebo že si vyčerpaná a toto nikomu v domácnosti nerobí
dobre. Ak to nepôjde, požiadala by som ho, aby domácnosť opustil - naneskôr v čase, kým budeš v pôrodnici. A v prípade, že mám podporu rodičov, ako píšeš, dala by som mu možnosť vrátiť sa po nejakom čase za predpokladu, že si to rozoberiete z jeho ako aj tvojho pohľadu. Ak sa s ním bude dať hovoriť na tejto úrovni. Lebo, dievča, máš to viac ako ťažké. Vyzerá to, z tvojho opisu, na tvrdý oriešok, čo si nerád pripúšťa nejaké chyby...

Nežiarli on na malého? Spomínala si, že sa to zhoršilo po návrate z pôrodnice, lebo bol nevyspatý a tak... Nemá ten komfort, čo kedysi a to mu pravdepodobne vadí najviac.

Píšeš, že máš podporu rodičov. Čo sa tak s nimi dohodnúť, aby ti staršieho synčeka brávali v priebehu dňa (po návrate z pôrodnice) k sebe, aby si si oddýchla a zvládla samu seba a nové bábätko? Možno po opadnutí hormónov uvidíš všetko v inom svetle... možno prídeš na to, že si to mala urobiť skôr.... možno pochopíš, že o neho ešte furt stojíš a ak by ste boli schopní obaja čo-to zmeniť, vedeli by ste ďalej existovať spolu.

Ďalšia vec: existencia do budúcna; vyžila by si? Rodičia ti pomáhajú aj finančne - ako píšeš. Odpadol by jeho odchodom jeden hladný krk, nie? Hnusne povedané, ale asi fakt.

Myslím na Teba, libka1, drž sa!