Ja viem, že nikto to nemá v živote jednoduché. Tutok saly, že vraj mám šťastie, no možno aj hej, ale keby toho môjho mala doma, tak by možno hovorila inak. 
Ťažko sa súdi len keď poznáš jednu stranu, niekedy aj my ženy vieme byť protivné a zlé. Čo si ja o tom myslím, som už napísala. Sú to mladí ľudia a zrejme sa troška stretli s realitou.
Ja si myslím, že mnoho ľudí si tu nemyslí, že treba začať od partnera, ale pokiaľ vzťah stojí na takých vratkých nohách a teda, že je Bublina presvedčená, že dieťa jej manžel spravil naschvál, a zbytok k tomu...
Ale ak to tak cíti, že chce opravovať, ak ho ľúbi, ak počúva dobre mienené rady v ktorých sa našla - je to jej život 
Bodaj by sme všetci vedeli v 22 to čo vieme teraz....... 
Ako povieš
Nemozna, mas sto bodov prave za tento komentar! 
ja som v 23 (presne) nevedela to, čo viem teraz, neboli fóra, alebo ak aj, tak ja som k nim nemala prístup a nebol po blízku nikto, kto by mi poradil, bola som sama mimo SK, bola som zamilovaná a riešila som to ako som vedela. Boli sme zamestnaní obaja v tej istej firme, bol firemný večierok a ja som sa bavila, ako sa 23 ročná baba baví...úplne s každý a vo všetkej počestnosti, ale on to videl inak a ja som netušila, čo mu sedí v hlave...v tú noc, som dostala prvú nakládačku, ale tak, že som mala modriny po celom tele. Ak sa niekto môže tomu vyhnúť, tak nech to určite urobí.
Ach jaj
to už je extrém 
je to extrém, jasné...ale je to aj skúsenosť, ktorá umožňuje rozoznať také typy a nepustiť ich k sebe. Všetko je na niečo dobré...len by sme mali rozoznať presne kedy sa to dobré mení na zlé a naopak...a to je práve tá sranda 
rozumiem
ďakujem za medveďa, ale ja z toho naozaj nemám žiadnu traumu...dlho som rozmýšľala, prečo sa niečo také vyskytlo, prečo práve tento chlap, myslím, že to nejaký zmysel malo a asi už aj viem aký a potom... neboli tam záväzky, bolo ľahké po čase vycúvať a som rada, že som to urobila, aj keď on potom svoju žiarlivosť skrýval...a snažil sa fungovať normálne. Vždy som mala pocit, že raz vybuchne.
Hodnotenia on je taký a hentaký beriem s rezervou. Ale ak píše o faktoch (a je jedno, či je naštvaná, alebo nie...ja som ten dojem nemala) - urobil to a to, tak to tak beriem - ako fakty. Ak by som mala pochybovať o tom, či je to pravda, tak nebudem ani reagovať. Nakoniec, vymýšľať si môže človek aj v poradni, ak k tomu má sklony. Nič nediagnostikujem, ale som presvedčená o tom, že chlap, ktorý svoju ženu špehuje, kontroluje a obmedzuje v styku s okolitým svetom, má veľký problém. Akýkoľvek chlap, čo toto robí. Vzťah s takým človekom, ak nie je ochotný svoj problém riešiť, nie je možné opravovať. Nerozumieš tomu? Veď sa nad tým zamysli...
iný pohľad na situáciu je príjemným osviežením diskusie(í)
A veď nikto jej nič zásadné nepodsúva.
Každý niečo a ona má možnosť výberu.
nemožná, mne je srdečne jedno, čo kto urobí. Pre mňa je to len debata...nič iné 
Však hej.
Som si teraz predstavila, keby bublina bola moja dcéra. Moja má 15, zachvíľu bude mať 22. Mrzelo by ma to keby sa ku nej takto správal, strašne by ma to mrzelo. Možno by som mu dala aj po hube. Asi fakt treba tie hranice.
nemozna,
dnes ti ide , podpisujem sa pod vacsinu tvojich komentov
Eva 
Druhým sa radí najlepšie.
Sme takí rozdielni,každý vzťah je iný.Jedinečný,úžasný recept neexistuje.Musíme to len dajako ukarovať aby nikto netrpel a keď trpel aby už viac nemusel trpieť.Ale o to sa musia snažiť obaja.A možno sme si museli niečo aj odtrpieť.Keď neskúsime zlo,nevieme čo je dobro.Len je smutné ak si problémy rodičov musia odtrpieť aj deti.Bublina nemá ľahký údel,mladosť,pochabosť ako sa hovorí do toho zamilovanosť, prílišná dôvera.Chce len aby boli spolu ako rodina,aby mala v mužovi oporu,aby ju nielen ľúbil ale si ju aj vážil.Všetky sme to chceli,máločo vyjde presne podľa našich predstáv.Bublina si ako bábka v niečích rukách,nenechaj so sebou viac manipulovať a daj rázne najavo že aj ty niečo chceš a potrebuješ.Možno sa niečo pohne...možno sa musíte aj rozísť aby ste zistili že patríte k sebe,aj také prípady poznám...
Ahojte,som tu nová ani neviem či tu správne píšem..ale neviem sa vôbec rozhodnúť čo so svojim životom ďalej preto hľadám nejakú radu pomoc, názor... a píšem vám nezainteresovaným ;) ... mám 22 rokov, pred rokom a pol som sa vydala za svojho dlhorocneho priatela. Mala som 15 ked sme sa dali dokopy on mal vtedy 19. Náš vzťah nebol nikdy dokonaly, ja som bola ta co sa musela vecne podriadovat, stratila som koli nemu vela kamaratov, pretoze to boli "deti" podla neho. podvádzal ma a klamal Ale bola som zamilovana a jedine co som videla a chcela bol ON. Po strednej skole som sla do prace ako čašníčka. Prvu pracu som musela nehat pretoze sa mu nepacilo ze sa okolo mna vrti vela chlpov a tak mi nasiel inu, ale tiez čašníčku len v inom podniku. tam sa mi vobec nepacilo ale bola som rada ze mam pracu. Skamaratila som sa tam s vela skvelymi ludmi, radi ku mne chodili a ja som bola rada ze sa mozem s niekym porozpravat, ale to sa mu tiez nepacilo a chodil mi na "kontroly". Náš vztah ochladol a povedala som mu o rozchode. podala som si prihlasku na vysoku skolu chcela som zmenit zivot.. ale co sa nestalo ? o tyzden na to som otehotnela...bola som z toho zufala, neviem ako sa to stalo, bola som v soku. povedal mi ale ze sa o nas postará že vsetko bude ok. hnevala som sa na neho lebo viem ze mi to urobil naschvál aby som nikam nesla a aby ma mal len pre seba, aby ma spútal. U nas doma ani necheli pocut ze by sme sa nezobrali a tak vsetci chystali svadbu, vedeli ze sa nechem vydavat ale vsetko zajednali, boli nadšeni. Nik nevedel ako sa cítim. A ja hlúpa som čušala a nehala som sa nahovoriť. Celé tehotenstvo o mna nejavil žiadny zaujem, ani o dieťatko. Nestaral sa ci ma kope aj ked som mu vravela nech sa chyti bruska, nevedel ani ci chodim na prehlaidky ani ako sa drobec ma..prerabali sme si dom ktory som zdedila v 6,7 mesiaci, on chodil do prace a vybavovačky ostavali na mna. Z velkej unavy som ostala od 7 mesiace ležať na koloch. On chodil kade tade po zábavách, darmo som sa rozčulovala, už som sa potom ani nie pre dobro maličkého. Je veľky futbalista takze o tom ze treningy a kazda nedela zabitá nemusim ani rozpravat. Po narodeni synčeka nebolo kedy sa ani hadat ale citila som ze vsetko je len take umele, neboli ziadne dotyky ziadne gesta ziadne slova..a tak je to doteraz. Stale sa hadame pre peniaze, ževraj mam 220e matersku ze to mi stačí, pričom na domacnost mi neprispieva a ked si pýtam tak mi povie že nema. O chladničku sa staram ja a pomaha mi starka a mama. Malo kedy dačo on. On sa vyhovara na to ze plati elektriku. synček ma rok a ja som si podala na vysokú, čo bol moj sen. peniaze na nu mam, ale na nic ostatne mi nevyjde...on mi povedal ze mi prispievat nebude ze mam dost peňazi...ked chcem ist von s kamaratkou tak mi nadá a neche ma pustiť. Moju maminu tiez neznasa a nadava na ňu predo mnou, neche jej dávať nášho syna a ked dá tak len urazene. Nebýva pri nas a ked pride tak je zle.Pýtala som sa ho čo mám robiť čo sa mu na mne nepaci ale on mi povie len "ty vieš". Po dedine rozpráva ze sa ide so mnou rozviest a mne je to potom trapne ked sa ma na to pytaju a ja o nicom neviem. Doma mi povie na to, ze on nic take nerozprava. Jedine čo by sa mohol vazne na mna hnevat je to ze s nim domietam spavat, ale ja nemozem to preglgnut ked sa takto sprava... Je toho vela ani mi nezíde na um všetko.... ja len prosím o radu co si o tom myslite...dakujem