Vitaj na NM, cíť sa tu dobre. Veľa čítaj, rob si obraz o tom, ako to tu chodí, veľa rozmýšľaj....a odpovedz si sama na svoj blog.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vitaj na NM, cíť sa tu dobre. Veľa čítaj, rob si obraz o tom, ako to tu chodí, veľa rozmýšľaj....a odpovedz si sama na svoj blog.
ani nehladaj novy vztah, najskor sa z tohto vymotaj. skoda, ze si hned nevnimala vsetky signaly, zrejme ich bolo dost, ja by som do takeho manzelstva ani nesla asi (alebo mozno to vravim teraz, ked viem, co viem). spominaj na to, aka si bola predtym, snaz sa najst samu seba a ostatne pride samo. drzim palce a vitaj.
Amalka
... k tomu príbehu niet viac čo dodať...
skor ospravedlnovala a zastavala.
Vierka prepáč mi to,ale v dnešnej dobe je takéto chovanie ludí čudné, a všetci aktéri tvojho príbehu počnúc tebou cez tvojho "muža snov" až po jeho rodinu mi pripadajú ako z doby kamennej....
no ja som sa bola slepá a blbá že to ani nik nechápe viem...dnes je všetko inak a nedá sa tak ľahko vymotať z toho bludiska...je to príklad toho, ako môže byť niekto totálne zamilovaný sprostý...
podla mna ide teraz o to, ci sa z neho da este nieco normalne vykresat alebo je to totalne strateny pripad. Z toho, co si popisala, to vidim skor na tu druhu moznost. Ale ak mas pocit, ze sa da nejako formovat, tak pre to musite obaja velmi vela spravit. Urcite budete potrebovat odbornu pomoc a pod.
Ak mas pocit, ze to bude len dalsie plytvanie casom a nervami, tak nevahaj a skonci tento vztah plny utokov na tvoju osobu. V takomto prostredi svoje dieta zdravo nevychovas.
v tom mas pravdu, len s ním sa ,,važne,, porozprávať, tak to nebude tak skoro...ale skúsim to.
vierka skus sa na vec pozriet aj z pozit.hladiska,ja som taka vecna optimistka
zhrnula si to tak zhruba ,ale ked pojdes v svojej mysli do detailov,urcite najdes aj nejake pozitiva co vas dvoch spajaju,tak napr.zdrava dcera,ma ju rad ??pisala si ze sa podoba nanho,neviem aky ma vztah otec k dcere.Ja by som urobila asi toto:kedze ma maju za hlupu cela jeho rodina a mozno aj on(co sa vobec necudujem ,ked ta tam klamal a ty si to nehcela vidiet,uz vtedy si urobili obraz o tebe)teraz vsak by som urobila cosi,co nikto necaka a zo skaredeho
kaciatka ( obrazne povedane)by som urobila nadhernu labut,ktora ma svoju hrdost
a zenskost a uvidis ci ta ma rad a ci ho zaujmes ,alebo nie.
jednoznacne sa ti oplati zmenit kvoli sebe aby si aj v buducnosti nedopadla
zas tak nejak .
no nazaciatok sa ti podakujem za tvoju radu len mi skus prosim ta nejak povedat ako sa mam zmenit,resp. co mam zmenit a co robit pretože ja som psychicky skutocne v koncoch. Kedze som v cudzom meste, kamarata ani kamaratku tu zatial nemam...
jeho vztah k dcerke? no ma ju rad ale mala je ziva a on na nu nema nervy - ako hrat sa, cvicit, hovorit a tak..pusti jej na pc rozpravku a hotovo.
čo ja viem ... kedžee si celá jeho rodina myslí, že je hluápa..môžeš robiť čokolvek a vždy taká pre nich budeš.. aspon taký je môj názor. skús mať aj ty troch a hrdosti, skus si ho nevšímať..č i si aspon všimne že ho ignoruješ
ako sa mas zmenit ? rob dievca nieco pre seba,to co si mala rada ked si bola mladsia a slobodna,zajdi si trebars na cafe ,ku kadernice proste medzi ludi a najdes si aj kamaratky a jeho ignoruj a uvidis ako bude reagovat.Venuj sa sebe a dcere a on nech sedi pri PC dokedy to vydrzi,ci sa zacne vobec zaujimat kam chodis a ci si vsimne napr.zmenu ucesu .Ale myslim si ze keby mal druhu a nemal ta ani trosku rad,neviem ci by bol este doma pri tebe.
:D už som absolvovala cafe, kaderničku, kozmetiku...klasika..nic luxusne...jeho reakcia?:naco sa tam trepeš? ešte kolko korun tam cces dat...dobre vyzeras a nic ti netreba (o kozmetickych pripravkach nehovoriac) ..druhe baby chodia do kadernika raz ya cas a nie kazdy polrok.a naco ti sprchovy gel a vonavka? nestaci mydlo? musis byt extra....atd..atd...
Napadol ma jeden výrok, ktorý je tak nenormálne pravdivý, až prestáva byť vtipný, skôr je to pre výstrahu: Ukáž mužovi, že si skromná a staneš sa pre neho tým jediným na čom sa dá v domácnosti ušetriť.
tak potom nerozmyslaj,konaj!ked si ti nevazi ani trochu nemas co stratit!!
...urcite by som usla od takeho manzela,ktory si ma nevazi,ja v tomto vztahu nevidim nic dobre,mysli na dceru,dokial nic nechape,usporiadaj si zivot,ale bez neho,nie,nenatahuj dni bez lasky ,porozumenia ,skonci to....
toto je moj nazor...
vieš aj ja som nad tým uvažovala strašne mnoho krát..ale nemám kam ísť..a z mojej materskej by som si podnájom nemohla dovoliť..najskôr sa musím ,,postaviť na nohy,, a usporiadať si život a potom môžem konať
ach dievca ... zivot nie je predsa len o tom, aby si takto trpela a trapila sa ...
ja viem, ze nechces a nevies ako dalej ...
NezavidiM Ti,mala som kamaratku,ktora skoro presne to co ty si tu pipisala zaživala,pred svadbou a po svadbe bolo asi rok,rok a po všetko v uplnom poriadku az pokym neprisla na to co jej manzel pozachrbat robi, a uz mali 2 detičky male.Postupom času ju viac a viac podvadzal ona nebola nič on vsetko,šminky na tvary ziadne nemohla,a ak len čo usta namalovala,mala aj oči a to s modrinami namalovane.Psychycky sa tak zdeptala,ze ja som o nej 5 rokov nevedela nič,nozyvala sa ,tam kde byvali byt predali a nevedela som kde je..po 5-tich rokov som ju stretla zničenu na ulici minuleho roku pred vianocami...prisla o vsetko,deti,krasu kamaratov...skratka je znej znicena bezdomovkyna a to ma len 33rokov,ani sama nevies co laska zmoze a co potom moze byt,aj ona ho velmi milovala,tak asi preto tak dopadla...Podotykam rodicov nemala,svokrovci ju nemali najradsej,a poradit si nedala vcas,neskor uz mala aj zakazane navstevy kamaratiek,tak ostala sama sa trapit..Prajem vela stastia a cim skor zvaž co bude lepsie pre teba a malinku.....
Ach, Bože, koľko zla môže niekto napáchať na svojich blízkych. A to si určite hovorí "milujúci otecko a manžel". Aj ja si myslím, že lepší už nebude.(brokenheart) Svoju dcéru nevychovávaj v strese, pretože aj v prenatálnom veku bola tiež v strese a možno preto je trochu "živá". Dcérka potrebuje kľudné prostredie na svoj rast. Možno keby si viac chodila von, možno sa zoznámiš s mladou mamičkou, ktorá má podobný osud a možno by ste mohli bývať niekde v podnájme spolu. Aspoň zatiaľ. Bývanie by bolo tak lacnejšie. Neviem. Držím ti palce, napíš aj ďalej, ako sa to u vás vyvíja a či máš niečo nové. Drž sa, dievča!
Ahoj Vierka, vsetko od zaciatku nasvedcovalo tomu, ze vas vztah nie je ten spravny, vedela si od sameho zaciatku, ze nieco do seba nezapada, ked si otehotnela, pochyboval ale ty si si ho aj tak zobrala. Kde konkretne je laska, ktora ma drzat vztah pohromade? kde je pohoda, porozumenie, stastie z novej rodiny? Nie je. Otvor oci, konecne si priznaj, ze si neurobila dobre, a odid od cloveka, ktory ti neprinasa stastie a zda sa ze ani ty jemu. To ze sa dcera nanho podoba, neznamena, ze si zasluzi napate prostredie doma a vidiet kazdy den len podrazdenost a nepokoj od svojich rodicov. Nelutuj sa, ale nieco so svojim zivotom urob. Takto ako ty by som nechela zit.
novacka
novacka
Hádam máš, Vierka, rodičov, rodinu, ktorá ťa podrží, nie? Ak sa aj teoreticky na teba hnevajú, za to, že si sa vydala (otehotnela/porodila dieťa), s čím dajme tomu oni nesúhlasili, nemusí to byť na veky. Stačí prísť, požiadať o pomoc...ja neviem, teba baví takto žiť? Bez lásky? Alebo, ako píše novacka, hoci sa malá na neho podobá (teda je jeho), to ešte neznamená, že jej nemôžeš byť lepšou matkou ako on otcom . A dieťa si naozaj nezaslúži žiť v prostredí, kde je otec sámpartia a mama ticho čaká, až si ju otec všimne. EE. Tudy cesta nevede.
rodinu mam,ale ma nepodržia aj ked sa na mna nehnevaju..
Kde bývate? Čo tvoja rodina? Podrží ťa?
Keď sa rozvediete, môžeš požiadať o výživné aj na seba, keďže si len na materskej. Čiže nejaké peniažky navyše (okrem rodic.prispevku) budeš mať aj na dcérku, aj na seba. Určite sa to dá zvládnuť, ak máš kde bývať.
Viem, že si vypísala len to zlé, čo ste zažili a určite je tam aj niečo pozitívne, čo si (logicky) nespomenula, ale aj tak - neostávaj dievka, podľa mňa. Držím palec.
hm pozivtívne? no premýšľam..no narodenie malej, nič viac ma nenapadá pretože aj keď doobeda mi vyznaval lásku, k večeru ma tak vytočil, že som myslela, že ho rozkopem...
bývame v 3 izb. byte, je jeho rodičov a sme v meste ďaleko od môjho rodného mesta a najhoršie je to, že tu prácu zoženiem ale tam nie..:(
A ďakujem Tebe a aj všetkým, ktorí mi píšu...
Pozri, odchodom nemáš čo stratiť. Stále síce nepíšeš o vzťahu, aký má k vášmu dieťaťu, no nech by bol najdokonalejším otcom, podmienky, ktoré opisuješ tak či tak nie sú vhodným prostredím na výchovu dieťaťa.
Rozumiem i druhej veci, že sa bojíš odísť, keď máš k dispozícii len pár eur materskú/rodičovský. Napriek tomu si vyššie písala, že ti vyčíta ešte aj pár kozmetických prípravkov, čo si zadovážiš, takže nech sa na to pozerám z ktorejkoľvek strany, nevidím dôvod ostať. Ako som už spomínala, peniažky nejaké k dispozícii mať budeš.
S prácou to tu nie je ružové. Avšak kým máš malé dieťa, neoplatí sa ti nejako predčasne ísť do práce. Nehovoriac o tom, že dieťa má byť s mamou pokiaľ to len ide (do tých troch rokov). Keď budeš doma, môžeš upozorniť všetkých známych, rodinu, blízkych, kamarátov, že po materskej by si sa rada zamestnala; keď budú o čomkoľvek vhodnom počuť, nech ti dajú vedieť a hneď máš väčšie šance ako v neznámom meste; hoci je v ňom viac prac.príležitostí. keď je roboty málo, známosti sú vždy účinnejšie ako akýkoľvek lákavý životopis (ako žena po materskej budeš mať /žiaľ/ ešte aj ďalšiu nevýhodu oproti slobodným alebo bezdetným uchádzačom). Celkovo hádzať flintu do žita takto dopredu je zbytočné. Nevieš, čo sa v domácom prostredí udeje.
Máš pred sebou ešte istý čas materskej, kedy sa môžeš nervačiť s nepodareným manželom alebo sa plne venovať potomkovi v relatívne pokojnom prostredí v svojej rodine. Kde ti nikto nebude vyhadzovať na oči, aký si si kúpila kondicionér, nebudú ťa kontaktovať domnelé priateľky tvojho manžela; budeš mať svätý pokoj a riešiť iba to, čo riešiť chceš.
Vyzerá to, že sa ťa snažím presvedčiť, aby si išla preč Skôr mi ide o to, aby si sa rozhodla najlepšie pre seba a svoje dieťa. Aby ťa neblokoval strach, že bez neho to nezvládneš, že si na neho odkázaná, že si kdesi v budúcnosti nenájdeš prácu... To sú veci, ktoré nemusia byť tak, ako si teraz myslíš. Tiež som odišla od nevhodného partnera (s malým bábätkom). A to vôbec nerobil také zloty ako tvoj
Ale iné
Dnes mám iného partnera a nech sa na to pozerám z ktoréhokoľvek uhla, neviem si predstaviť, že by ten môj bývalý vzťah mohol dobre dopadnúť. Ani keby sme sa obaja rozkrájali.
Máš ešte šancu prežiť plnohodnotný život, plnohodnotný vzťah... A rovnako máš čas správne sa rozhodnúť.
Moc som sa rozpísala. Hehe.
No čo dodať k tomuto príspevku? Podľa mňa to, že žena zostane tehotná nie je dôvod k svadbe. Akurát sa tí dvaja, čo zostali v tom, po čase zožerú. Prípadne dlhodobo trápia.
Ženy, ženy.... kde ste rozum podeli?
Ak už ti to nevoňalo na začiatku, čo si čakala? Veď začiatky a prvé stretnutia, prvé mesiace, prvý rok - to zamilovaný chlap ženu ani z očí nespustí a znáša jej modré z neba. Tak aké vysedávanie za PC, keď si môžu urobiť spoločný program?
Že si zostala tehotná s niekym, kto o teba podľa toho, čo som prečítala, ani nestál? No čo? stáva sa. Nebola by si ani prvá, ani posledná slobodná mamina.
Už pri prvej urážke si sa mala pobaliť a odísť z Londýna. A čo čakáš teraz?
Šup šup. Začni sa riešiť. Začni sa pekne pomaly osamostatňovať, nemyslím, že keby si poprosila rodinu, tak ťa v tom nechajú samu. Ak to tvojmu "drahému" manželovi nepríde vôbec divné, že máte každý už len svoj program, tak by ťa to už len malo nakopnúť k tomu, aby si sa osamostatnila úplne.
Kým budeš v nešťastnom vzťahu, ani nemôžeš čakať, že by si stretla nejakého iného muža, ktorý by ti možno práve to modré z neba zniesol. Tak sa pekne vystri, hlavu hore a nečakaj, že sa raz z tvojho mužíčka čarovným zaklínadlom stane princ.
Po čase to človeka prebolí a začne sa otvárať novým príležitostiam. Chce to čas a hlavne odhodlanie.
Veľa zdaru a už len príjemné zážitky
Držím palce milá Vierka0078 riešenie nieje vždy ľahké zváž čo a ako a nerob to z horúcou hlavou,uvažuj v manželstve to nie je vždy ružové skús sa pozerať do budúcna a nie do minulosti...a jeho rodinu si skus nevšímať ak sú ti nepríjemný.....
no to aj robim...ale ide to extremne tazko..hlavne ked nemas pri sebe nikoho, kto by ta podrzal..ani kamaratku ani kamarata a ani rodinu..vsetko co spravis (dobre ci zle) je smiesne...takze uz nehovorim nic a len konam...nemozem nikomu nic povedat..ako keby som nikoho nezaujimala :(
Dobre, nemas nikoho, ale clovek je aj tak sam, aj ked ma okolo seba milion ludi- je sam. A spoliehat sa sam na seba je najidealnejsie riesenie. Zit svoj zivot taky aky chces. Nepotrebujes k tomu kamaratky a ani rodinu- na prezitie nie. Zmen postoj a zmeni sa aj svet. Prestan sa lutovat, ufnukancov a negativistov ludia nemaju radi. Ty by si sa kamosila s niekym, kto sa v kuse lutuje? Takze dobra nalada na uvod, usmev a aj slnko bude jasnejsie svietit. Potom pridu do tvojho zivota aj ti spravni ludia.
hej to mas absolutnu pravdu že najlepšie je samemu....ale hadam mi necheš povedať, že ty z času načas nevypadneš von napr. s kamoškou a nepokecáš o živote a tak....niesom ufnukana a ani sa nelutujem...som kto som a snažím byť sama sebou...
Vobcas. Jenom. Kamosky som si nasla na NM a tak ked je nejake stretko tuto pobliz- vypadnem. Som prestahovalec v "cudzom" meste, kamosky ostali tatam, mnohe su po svete, cas na kafickovanie nie je.
Takze tak. Prvy krok mas za sebou, si na NM, taaakze hura na zoznamovanie sa s nanicmamami....
Vierka, hlavne sa nepodceňuj......nikto nás nemôže donútiť cítiť sa menejcenne bez nášho súhlasu....všetko čo sa ti udialo si "dovolila".... Ale to všetko už bolo,teraz začni premýšľať ako z toho von.... Hlavne si hovor: "Som silná, vyriešim to"...riešenie príde.
Držím ti palce
Ahojte vsetci. Moj pribeh sa zacina asi ako kazdej jednej..na zaciatku velka laska a potom pride trpke vytriezvenie...S mojim manzelom alebo ako sa to nazyva sme sa zoznamili na nete. Po dlhych pisaniach prisiel den D a stravili sme spolu najkrasi tyzden zivota. Kedze som v tom obdobi mala skuskove, dufala som ze mi bude oporou, no nebol. Uprednostnil svoju spoluziacku a pozval na rande. Po psr dnoch som odletela za nim do Londyna..a to bol moj koniec. Zil tam s bratom a jeho manzelkou,sestrou a jej manzelom a este jednym chalanom. Tam sa zacal boj o nas vztah.Kazda holka bola kraaaasna a mudra a sikovna, spominal kamaratky ze su strasne sexi, spominal kamaratov ze je s nimi zabava, ale ja som nikoho nespoznala.Svojej byvalej vipisoval listy, na navstevu k nemu chodili jeho byvale a mna to dost hnevalo. No a ked sme mali konecne trochu volna tak sa venoval PC. V Londyne som okrem prace, varenia, prania a upratovania zazivala same urazky z jeho rodiny, ktorej som nepadla do oka.Nebola som nic ine iba hlupana, ku.va a podobne veci. Za cely cas nasho pobytu tam sme neboli nikde. Mna NIKDY nepozval vonku, na disku, party, do mesta na ,,flakacku,, hoci som ho stale prosila.Vzdy mi tvrdil, ze on nikde nechodil, nikdy nikde s nikym nebol, ze stale bol sam a nikoho nemal. To by sa dalo zniest keby som jedneho dna nezistila ze som tehotna. Nevedela som co robit, ci plakat, ci sa tesit. Ked sa o tom dozvedel on ticho si sadol k pc a neviem co mu vtedy behalo myslou. O par dni na to ,,zasadala rada mudrych,, ktori zhodnotili ze mam prilis velke brucho na to aby som to decko cakala s nim. Ked som sa spytala jeho ze ci mi veri ze som tehotna s nim odpovedal mi : pochybujem ze to v tvojom bruchu je moje. Nasledovaly tyzdne ake neprajem nikomu zazit..ustavice urazky poza chrbat, ohovaranie dohovaranie proste jednym slovom peklo.uvazovala som nad potratom, nad buducnostou, nad vsetkym. Bolo to na zblaznenie.Nakoniec som to nevydrzala, povedala som mu ze odchadzam a on kupil dve letenky a sme sli domov na SR. (k nam domov pretoze u neho by ma zabili).Cas bezal, mne brusko rastlo, jeho rodina mu dennodenne vyvolavala aby odomna odisiel ze ja som k.. ze cakam bohviekoho decko, ze to bude skarede decko a dalsie svinstva. rad..dokonca ze ma NIkdy ma pred nimi nezastal a nepovedal nic....usudili sme ze bude vyhodne sa zobrat(nie z lasky ale z ekonomiky) a tak sme sa o par mesiacov brali..Bez rodin ,bez priatelov len my a dvaja svedkovia. Po svadbe sme byvali u mna, dva mesiace na to sa to dozvedela jeho rodina a naobed nas navstivili ..samozrejme ze bez urazok na moju stranu sa to neobislo. No nakoniec to nejak zobrali a povedli ze nam pomozu az po narodeni ,,decka,, a ze sa budu robit testy otcovstva..dovtedy som musla byt ticho. Cakali kazdy meisac ze porodim..kazdy den mu volali ze ja isto budem rodit uz zajtra..no mylili sa. Po case sa sa zacala vynarat pravda, kruta a bolestiva. Tri mesiace pred porodom som zistila ze moj manzel ma klamal cely cas vo vsetkom. Bolelo to a moja dovera voci nemu sa stratila uplne. A tak ako vzdy dozvedela som sa to ked mi pisala na ICQ nejaka jeho kamaratka monika, a zacala mi nadavat a vykrikovt ze keby nebolo mna tak On by sa mal lepsie. pretoze v den nasho prveho rande on nesiel za mno ale za monikou a ja som ta svina ktora mu ho vzala a ze ja este uvidim..postupne som zistila ze on v londyne nebol sam ( o com svedcia aj jeho fotky, ktore som tiez nasla blbou nahdou) ale ze chodil po koncertoch, diskotekach muzeach..proste vsade bol s nejakou holkou. Nechapala som tomu a nechapem tomu dodnes...Stale som s nim, pretoze ho milujem, pretoze ked sa narodila mala jeho podoba na neho je praim az neuveritelna, a mala otca miluje. No neviem ci mi je verny, neviem, kedy mi vravi pravdu. NO dlho to nevydrzim./ Stal sa z neho agresor, nervak, klamar. Volny cas travi pri pc a mna stale podcenuje a uraza a do oci povie ze to nerobi a ze ma miluje. Na rozvod nemam, pracovat len zacinam.. ukoncim tento pribeh asi len tym, ze neviem ako dalej a co bude. Meni sa kadzou sekundou, vobec ho nepoznam a cela jeho rodina ma ma za hlupu husicku..a po inom vztahu uz netuzim.(brokenheart)