Takže som tu zase, nič nové na svete dáme si repete. Manžel od nás odišiel 19. 10. Býva u svojho uja, k nám chodí v priemere tak raz za týždeň, niekedy v týždni nepríde vôbec, inokedy aj trikrát. Striedajú sa obdobia kedy by som ho najradsej zavraždila a obdobia, keď mi strašne chýba. Niekedy keď príde tak vyčítam, inokedy na to už nemám chuť, teraz sa už dva týždne držím a tvárim sa, že mi je všetko čo sa jeho týka úplne jedno. Samozrejme, že sa len tak tvárim, pretože jedno mi nie je vôbec nič a najhoršie na tom je, že stále k nemu niečo cítim, možno je to zo zotrvačnosti, možno sú to posledné záchvevy lásky alebo mi je ľúto, že chodí taký neopatrený. Informácie o ňom a jeho pocitoch, s ktorými sa mne nezveruje mám z prvej ruky, pretože máme spoločných známych a jemu robí bútľavú vŕbu kamarát, ktorý všetko podáva ďalej svojej manželke, s ktorou ja chodím dvakrát do týždňa na kávu, kým sú naše deti na angline. Takže viem, že je "chudák" v strese, pretože nevie, čo má teraz robiť, k milenke, vraj bývať určite nechce ísť, domov by sa aj vrátil, len nevie ako to má povedať, proste nevie, čo teraz so sebou. Včera prišiel k nám, pretože v pondelok mali obaja /on a náš malý/ sviatok - meniny. V pondelok oslavoval až do rána s kamošmi a včera prišiel zagratulovať malému, my sme mu zagratulovali /čokoška a cigy/. Potom sa u nás napapkal, z toho čo všetko zjedol som mala pocit, že ostatné dni asi hladuje, vypil kakavko. Malého vyskúšal básničky na besiedku a potom sa natiahol na gauč a zaspal spánkom spravodlivých. Bolo jasné, že má v úmysle zostať na noc, v poslednej dobe to tak robí, že príde a už večer neodíde. Keď som o jedenástej niesla do obyvačky periny, tak sa prebral a zahundral, že on chcel spať v spálni a pochodoval s tými perinami za mnou. Bolo to však vo všetkej počestnosti ľahli sme a popriali dobrú noc a spinkali. On bol značne unavený z toho pondelkového záťahu a tak vôbec nepočul, keď mu prišla SMS, bol už pokročilý čas a tak som vedela, že kto mu asi píše, samozrejme pani doktorka. Napísala mu, že dobrú noc, tá SMS, ma ani tak nezaujala, ako tá predtým, ktorú mu poslala poobede v znení, že čoho je veľa, toho je príliš, že to už prestala byť sranda, tak sa jej má ozvať a povedať jej do očí čo táto situácia pre ňu a hlavne pre jej dieťa znamená, že ho ľúbi, ale je toho všetkého na ňu veľa, hlavne keď sa malá /má rok a 8 mesiacov/ stále vypytuje na tatíka, že ho prosí len o férové jednanie. Prečítala som si ju a šla spať. Ráno sme vstali, pusa na líčko a ahoj, nečakám, že dnes príde, vlastne si myslím, že ho zase týždeň neuvidíme. "Má to, ale chlapec ťažké, stále medzi dvoma mlynskými kameňmi, raz do neho hudie jedna, potom druhá. K milenke ísť nechce, pretože by to bolo zrejme z dažďa pod odkvap, domov by sa aj vrátil, ale hrdosť nedovolí a kvotie, či by žena vôbec chcela, aby sa vrátil." Najhoršie na tom je, že sama neviem, čo chcem, na jednej strane ma teší, keď kedy - tedy príde a zostane na noc, pretože viem, že mu je doma dobre, ale na druhej strane to isté môže robiť aj u nej. Moja hlava už vie, že to s ním nemá zmysel, ale srdcu to stále nedošlo.
Lydusha , vzala si mi to z jazyka(z pera).
Aj ja poznam jednu co vydrzala a zvitazila. Aj som tu niekomu pisala,mozno ze Alle.
To je podla mna najelegantnejsie riesenie.
lydusha napísala si to srdiečkom 
Alla, klobuk dolu, ze mas na to nervy. Drzim ti palce a prajem len to najlepsie.
Draha Alla,
tvoj pribeh sledujem od zaciatku a posielam vela sily a energie. Ako pises srdcu sa neda rozkazat a to presne vysvetluje preco nedokazes v momente prestat milovat cloveka, ktoreho si si vybrala za zivotneho partnera, prezila cast zivota a mas s nim dieta. Takze za toto sa netyraj, prijmi to ako realitu.
Zaroven sa mi zda, ze mu v jednom si nielen manzelka, ale aj rodic-matka?(ak som sa trafila nespravne, sorry)prilis ho ochranujes a zjednodusujes zivot.To chlapa dlhodobo imobilizuje a prestane byt aktivny. Treba mu davat viac vyziev a "adrenalinovych" zalezitosti.
A co ty?Ako pokracuje tvoj zivot?Si spokojna sama so sebou?
Ani neviem, teraz máme s malým trošku problém s čítaním, ako začal chodiť do školy mal samé jednotky, ale zrejme posledné udalosti v našej rodine sa predsa odzrkadlili aj na ňom a veľmi sa zhoršil v čítaní, takže všetok voľný čas venujem jemu. Cez víkendy sa snažím, aby sme vždy niekde išli, k babke, k našim, pozrieť koníky, ideme do kina, alebo len tak do Mekáča. Čo sa mi asi najviac páči na mojom terajšom živote je to, že sa už tak nestresujem kvôli domácnosti, predtým mi veľmi záležalo, aby bolo všetko vyglančené, vždy navarené, ale teraz keď sme len sami dvaja, viac myslím na to, čo budeme robiť /aké aktivity/, ako na to, či mám všade utretý prach. V robote je všetko super a každý kto môže, či už z rodiny, alebo priateľov sa mi snaží pomôcť. Niekedy ma síce prepadajú rôzne stavy, ale poplačem si a idem ďalej. Včera napr., keď som išla v aute, tak som počula nejakú tú americkú vianočnú pesničku, plnú roľničiek a normálne som zatúžila po tom, aby som už sedela na gauči, na stole nejaké koláče, v krbe oheň a v telke by mohol byť aj nejaký gýčový film o Santovi /čo inak nemusím/. A asi si o mne budete myslieť, že som strelená, ale keď ide v telke teraz reklama na Orange, kde je ten nádherný stromček a lietajúci škriatkovia musím ju vidieť celú.
Dobre na to ides 
A bude len a len lepsie. A kludne si poplac ked mas chut, slzy cistia dusu
Alla,
obcasne depky chytia kazdeho, to je nevyhnutne, lebo ako inak by sme prisli na rozdiel medzi tym co chceme a nechceme?
A ako stara mudrost vravi, ze kazde zlo je na nieco dobre, aj tebe tato kriza otvorila nove moznosti..
Super je , ze ta to posunulo do obdobia, ked si sa zacala venovat samej sebe a odsunula pokus o dokonalost na bocnu kolaj.
Pochopila si, ze udalosti a spravanie ludi sa nedaju kontrolovat.
Teraz pride pre teba to najdolezitejsie obdobie..Ked sa pozries sama na seba v zrkadle a spytas sa Kto vlastne som? Co ma definuje? Ake su moje kriteria a hodnoty?
Zelam ti vela sily a odvahy postavit sa sama sebe a celit svojim obavam.Otvor svoju mysel a premyslaj bez predsudkov, cit a vnimaj svoje pocity. Existuju iba tie limitacie, ktore si sama stanovis a ktorym budes verit, ze su realne.
Alla, aj ja sledujem tvoj pribeh, od zaciatku a velmi casto na ta myslievam. Si uzasna, ide z teba pocit starostlivej mamky a manzelky, citlivej a tolerantnej zeny. A to, ze tuzis po Vianociach, po kolacoch a Santovi znamena, ze tuzis po uvolneni, po pokoji a laske. Niet sa comu divit a nakoniec, kazdy z nas tuzime obcas (alebo aj stale) byt v krajine zazrakov, kde je vsetko mile a prijemne, a kde nas pohladia, lebo sme deti. Velmi ti drzim palce, aby sa to vsetko utriaslo, tak ako pisu ine NM, len bud trpezliva. Super, ze idu Vianoce. Lepsi cas na utriasanie ani nemohol nastat. Verim v happyend, urcite pridde, lebo ty sa chovas dostojne a laskavo a hlavne, nenaliehas. Tvoj manzel velmi dobre vie, kde ma domov. Drz sa. 
Ahoj,
viem cim prechadzas a preto drzim palce, ides na to ovela lepsie ako som isla na to ja. Vela statsia, nech uz ma akukolvek podobu
no obdivujem ťa a držím palce, keby si môj muž niekoho našiel a ešte mal aj nemanželské dieťa, neviem či by som mu to vôbec dokázala odpustiť, u mna by asi zvíťazil rozum nad srdcom, tak ti držím palce nech to dobre dopadne
Alla zvladas to uzasne
Lydush napisala si to velmi vystizne a s citom
Diky za kazde nove rano...
nechcem posobit ako skeptik, ja som podobnu situaciu zazivala roky a neviedlo to nikam, ale prajem Ti vela vela stastia a pevnych nervov.
drahá Aja, tvoj príbeh ma veľmi zaujal a chcem ti povedať, že ťa veľmi obdivujem. Musíš svojho manžela veľmi milovať, lebo keby si ho nemilovala už by si ho dávno vyhodila nielen zo svojho bytu ,ale aj zo svojho život. Ak môžem chcem sa s Tebou podeliť o svoju príbeh. Mne sa stalo to isté čo tebe len obrátene. Mala som 19r. a spoznala som sa s mojím terajším manželom. Zo začiatku to bolo len také povrchné priateľstvo, ale postupu času som sa do neho tak zamilovala až to bolelo. Môj manžel v tom čase si riešil svoje problémy /aby som bola konkrétna sa rozvádzal/ a jeho bývalá žena bola presne taká ako je tvoja milenka tvojho manžela. Manipulovala s ním ako len mohla a rozvádzala sa s ním len preto aby mu ublížila. Keď sa dozvedela, že si niekoho našiel tak sa ku nemu chcela vrátiť/chcem len podotknúť, že s ňou mal trojročnú dcéru/ a on pendloval medzi nami dvoma /doslova/. Nevedel ku ktorej sa má vrátiť, k jednej ho ťahali povinnosti a ku mne láska. Ja som bola v tedy taká mladá a naivná, v tedy mi to ani nevadilo to ako sa nemôže rozkývať lebo som ho strašne milovala. Potom sa stalo to, že som otehotnela a on sa práve vtedy vrátil ku svojej bývalej žene. Zostala som určitý čas sama, preplakala som celé noci, bola som zúfalá a nevedela som čo mám robiť. On sa medzi tým pohádal so svojou bývalou a uvedomil si, že im to klapať nebude a vrátil sa ku mne a ja som ho prijala, celá šťastná, že si vybral mňa / to som bola už v 7-dmom mesiaci/. Teraz sme spolu už 11-rokov , a poviem Ti boli to ťažké časy, preto lebo mu chýbalo to čo mu mohol dať len Boh, a to ako sa má správať chlap. Mala som to šťastie ,že som sa zoznámila s jednou ženou ktorá nás priviedla k viere, ale k živej viere. Teraz máme spolu tri deti, neľutujem, ale keby som to mala zažiť ešte raz asi by som nemala silu. Neviem či by som dokázala znášať to poníženie, že sa mám o neho deliť s inou, a stále by som nevedela na čom som. Prajem Ti veľa síl, lebo to potrebuješ a hlavne Ti želám pokoj v duši,
Alla...a keby si to prestala riesit a pockala si? Uz sa to utriasa, jemu docvakava co a ako...od nej je tlaceny, od teba ma klud, nestresujes ho, nevydieras...co myslis, kebyze teba niekto vkuse citovo vydiera, kde by ti bolo lepsie? Poznam par co si podobnym presiel, su spolu a to co bolo, je minulost, je to len tienik na oblohe...takmer nic...
Podla mna si zaujala dobry postoj...."ukazujes" mu ze domov ktory si mu ty poskytla je naozajstny domov...
Ty tu zensku nemusis ani potapat, ona sa potapa sama...ked zachovas klud , budes nad vecou, sama prides na to spravne riesenie a ked mu budes chciet dat sancu, ok. Ked nie tak nie. Nerob si nasilie...uvolni sa ako najlepsie vies a vysledok sa dostavi sam...ver mi.