Ahojte všetky, dlho som sa neozvala. Takže môj, resp. náš príbeh sa trošku rozmotal, už teraz mi je však jasné, že stále je to beh na dlhé trate. Už predtím som sem písala, že manžel sa dlho nevedel rozhodnúť, čo vlastne chce, či chce ostať s nami alebo odísť k svojej vtedy milenke a svojej nemanželskej dcére alebo bude žiť sám. Posledný júlový týždeň mi však už došla všetka moja trpezlivoť, proste stále hral na dve strany a predstava, že budem do konca života vedome podvádzaná, pretože tej druhej zjavne neprekážalo, že býval s nami hlavne, že jej každý druhý deň volal a odpovedal na jej SMS /aj päť krát za deň/. Zobrala som situáciu do svojich rúk a poslala som jej dlhú SMS o tom, že keď ho tak chce nech si ho má, ale so všetkým, že predsa mu nebudem prať, variť, že to už trvá trištvrte roka a už viac nevládzem, že sa nebránim ani rozvodu a keď ho ja neviem prinútiť k nejakému rozhodnutiu, nech to teda skúsi ona. Manželovi som ešte v ten istý deň povedala, že sa musí rozhodnúť a pokiaľ to na druhej strane neukončí už s ním nechcem byť a chcem aby odišiel, na to odišiel s tým, že sa už nevráti, samozrejme, že sa vrátil, síce neskoro večer, ale prišiel. Bolo to presne 01. 08. a od toho dňa sa začal náš "nový život". V ten neskorý večer som si dala záväzok, že ju už pred ním nespomeniem, že už pred ním nespomeniem slovo nevera, že už nebudú žiadne výčitky, že sa budem tváriť, že sa nič nestalo. Nie vždy sa mi to síce darí, ale tak na 92% to ide. Zmenil sa aj manžel je viac doma, chová sa ku mne, aj ku malému príkladne, všetky augustové víkendy sme strávili spolu, či už doma, alebo sme chodili s ním na jeho obľúbené rybačky, domov chodí maximálne tak o siedmej večer, za deň mi volá aj trikrát a oslovuje ma chrobáčik, miláčik a anjelik. Ľudia, ktorí nevedia o našich problémoch si určite musia myslieť aké mám krásne manželstvo, že aj po 10 rokoch sme takí zaľúbení. Všetko je to teraz také aké som to vždy chcela, ale ..... Musím sa k niečomu priznať, nepíše sa mi to ľahko a určite ma za to aj veľa z Vás odsúdi, ja mu totiž stále kontrolujem mobil, je to proste vo mne, nie je to každý deň, ale raz za čas to urobím, viem, že to nie je správne, ale je to tak. Takže mám celkom dobré informácie aj o tom, ako je to na druhej strane, viem, že sa jej mesiac neozval vôbec, ona bola vytrvalá, najprv vypisovala ako ho ľúbi, potom sa vyhrážala a potom zase prosila, nakoniec keď jej po mesiaci odpísal, že je pevne rozhodnutý zostať s nami, ho zase presviedčala, že to nie je to čo on v skutočnosti chce a že žiť sa dá aj inak. Keď na nič nereflektovať začala písať o malej, napísal, že sa s ňou chce stretávať, ale zatiaľ nemá predstavu ako by to malo byť, tak zase písala, asi dva týždne písala, kedy už tú predstavu bude mať no a včera mu poslala jej fotku, inak je to milý drobec a podobá sa na mamičku, vo mne tá MMS - ka vyvolala taký pocit strachu a neistoty aký som už dva mesiace nežažila a tak som večer zase rypla do osieho hniezda. Spýtala som sa ho, čo vlastne ona od neho chce, on na to, že nič, ja na to, že to nie je pravda a že viem, že ona stále niečo chce, potom som mu povedala, že ja som len obyčajný človek a neviem ako to v tom jej svete chodí /ona je totiž právnička/, ale že mi jasné, že vždy dosiahne čo chce. Môj muž s tvárou stoika povedal, že jeho nezaujíma svet v akom žije ona, že my máme svoj svet, a že sme sa v tom svojom svete dohodli, že sa už o tom nebudeme rozprávať a tak sme skončili náš rozhovor. Všetko prešlo bez hádky, v absolútnom kľude, ako keby sme sa rozprávali, čo bude zajtra na obed. Dnes ráno som však v sebe cítila stále taký nepokoj a tak keď som zaviezla malého do školy som mu ešte z auta zavolala, že aby sa na mňa nehneval, že som s tým včera začala, ale že mám stále taký pocit, že on má na výber a keď sa mu prestane páčiť na jednom mieste môže ísť inde, čo vo mne vyvoláva taký divný pocit strachu, na to mi povedal, že on sa na mňa nemá prečo hnevať a že báť sa nemusím. Píšem to tu všetko bez ladu a skladu, prepáčte, ale je toho strašne veľa a nedá sa to všetko zhrnúť do kocky. Viem,že som si vybrala ťažkú cestu životom, viem, že jeho nemanželská dcéra je záväzok na celý život a že ten pocit strachu budem mať asi vždy, ale teraz je nám spolu dobre, otázne je že dokedy to tak bude.
Dievča tak ty máš pevné nervy. Zaslúžila by si si prinajmenšom Nobelovku. Inak aj ja som občas kontrolovala mužovi telefón. Tiež zo strachu je to síce úder pod pás no červík pochybností bol vždy silnejší ako to, že to nie je správne.
Držím palce, aby ti to vyšlo podľa tvojích predstáv. Dala si sa na dlhú, kľukatú a zložitú cestu.
Ahoj, vedela si priblizne do coho ides, ked uz mal vazny vztah a ma dceru. K tej zene ho moze tahat, a je to aj normalne, to, ze ma s nou dieta. Moze to vnutorne skryvat, ale moze mat nejake vycitky najma voci malej. Stretava sa s malou? Na tom by nebolo nic zle, nie? Keby ju braval aj k Vam domov.
Inak simyslim, ze si to vyriesila s tym ultimatom velmi dobre 
aspon mu zaplo, ze co chce a si uvedomil.
Alla,klobúk dole,že si to tak bravúrne zvládla.A je normálne,že proti žene sa dá bojovať,ale proti dieťaťu nie.nechápem jednu babu,ako môže takto cieľavedome niekomu rozbíjať manželstvo,a že sa necíti byť ponížená,veď už jej vlastne dal najavo,ako sa rozhodol,ale asi budeš musieť ešte dlhšie vydržať,lebo ako sa zdá,skúša všetko možné.Skús navrhnúť manželovi,nech zmení telefónne číslo,aby mu viac nevypisovala,aj keď neviem,či to pomôže,keď sa chce stretávať so svojou dcérou.A neuvažovali ste nad druhým dieťaťom?Možno to by ju odradilo úplne.Máš to ťažké,ale ty si veľká bojovníčka,tak to nevzdávaj.
Alla, pred takými ženami´ako si ty , mám vždy veľkú úctu, moja mamina je jednou z nich, veľmi obdivujem tvoje rozhodnutie a tvoju silu a všetko, čo k tomu patrí, že si do dokázala, prajem ti, aby ste mali už len obyčajné problémy vo vašom obyčajnom svete, veľa sily a odvahy
Alla, prosím ťa, nestrácaj nervy. Doteraz si išla na to úúúplne perfektne. Ale zdá sa mi, že ti dochádza energia, odvaha aj rozvaha. Ani sa ti nečudujem - myslím, že ja by som sa už dávno v takej situácii úplne zosypala.
Ale inšiô som chcela. Prečo si sa zrazu rozhodla, že si neželáš, aby tvoj manžel komunikoval s tou druhou? Veď v júli si písala, že ti je jasné, že to dosť dobre nejde - majú spolu dcéru...
Prečo sa zrazu chceš tváriť, že žiadna ex ani nemanželské dieťa neexistujú, nehovoriť o nich s manželom, ignorovať? Myslíš, že takto nájdeš pokoj a mier v duši? Asi ťažko, však? Veď ty nie si hlúpa - ty to veľmi dobre vieš aj bez mojich písmeniek.
Sama píšeš - je to beh na dlhé trate a tvoj manžel má stále na výber medzi vami dvoma....
Nepíšeš nič o tej vašej plánovanej dovolenke. Boli ste? A ak áno, ako bolo? Ak nie, prečo ste neboli?
Dievča moje, podľa mňa si potrebuješ poriadne, poriadne oddýchnuť a trošku sa upokojiť. Veď celé mesiace žiješ v napätí a strese. Skúšala si niečo - masáže, meditácie, proste aspoň niečo na uvoľnenie? Skúšali ste manželskú poradňu?
Ja ti tak veľmi, veľmi držím palce!
Keby išlo o komunikáciu v duchu: ako sa má malá kedy ju môžem prísť pozrieť, alebo malá sa má dobre, len trošku zle spala a pod., je mi to jedno, ale SMS tipu: Ako si sa dnes vyspinkal? Prajem Ti príjemník dník miláčik, a tak to mi teda vadilo a poriadne. Ja som od neho nikdy nechcela a ani nechcem, aby zapieral svoje dieťa a aby sa s ním nestretával, len som chcela aby to malo určité pravidlá a aby som o nich bola informovaná aj ja. To že s ňou on prestal komunikovať bolo jeho rozhodnutie, zrejme to inak ukončiť nevie, zrejme si s ňou nevie sadnúť a z očí do očí sa na niečom pre všetkých rozumnom dohodnúť /ak niečo také vôbec existuje/. Vieš stále od začiatku som bola vo všetkom aktívna, stále som niečo navrhovala a bola ústretová a ochotná pristúpiť na veľa vecí, dokonca v jednom štádiu som takmer kúpila malé ružové šatočky pre jeho dcéru. Aj keď som ju nikdy naživo nevidela mám k nej taký nejaký vzťah, je to dieťa muža ktorého milujem a sestra môjho syna. Nič z toho však nezabralo a spelo to len k tomu, že tá moja ústretovosť bola zneužívaná. Oni dvaja nič neriešili, pretože to bolo pre nich dobre tak ako to bolo. Tak aj ja teraz nič neriešim, teda aspoň navonok, vo vnútri stále niečo riešim, rozoberám to zľava aj sprava, ale k ničomu som zatiaľ nedošla. Snáď len k jednej veci, že tá žena presne vie čo chce, chce môjho muža a je jej jedno ako ho dostane, ale je presvedčená, že ho dostane. Má aj právo si to myslieť, pretože presne 12. 10. bude rok, čo o nich viem a toto je prvý krát, čo za ten rok dostala košom, zatiaľ ho vždy nejako presvedčila. Ale aby som to zhrnula, nikdy som mu nepovedala, že si neprajem, aby sa s tou malou stýkal, chcela som len jedinú vec, aby tej žene jasne povedal, že medzi nimi dvomi je koniec.
P.S. Na dovolenke sme neboli, akosi nebol čas, ale päť víkendov sme strávili spolu na rybách a môžem povedať, že to bolo omnoho krajšie ako vlani v Chorvátsku. Čo sa týka tej poradne, už som mu to raz navrhla, ale bol proti.
Aha, no, už tomu rozumiem. Také SMS rozhodne nie sú košér...
Tiež mám veľmi intenzívny pocit, že tá druhá chce len jedno - tvojho muža za každú cenu a akýmikoľvek prostriedkami. S tým asi moc nepohneš 
.
Ale tvoj muž, zdá sa, si to konečne už v hlave poukladal a je mu jasné, že chce byť s vami a stojí si za tým. Aj keď nevyriešil všetko na 100 percent - ale aspoň niečo. Mal by si to ujasniť aj s tou druhou - ale keď ty budeš na neho tlačiť, tak tomu moc nepomôžeš. A zase ti píšem niečo, čo sama dobre vieš...
Dievča, ja by som ti tak rada pomohla - ale raz neviem, ako...
Máš si s kým aspoň pokecať? Škoda, že tvoj manžel odmieta poradňu. Ale môžeš tam ísť aj ty sama, aspoň sa vyrozprávaš... Možno sa ti aspoň trochu uľaví. Naozaj sa aspoň pokús nejako odreagovať, zrelaxovať...
Si úžasná žena. 
snad si tvoj muz uvedomil, ze v tej druhej by taku skvelu zenu ako v tebe nemal. ze raz by sa ta jej tvrdost obratila proti nemu, keby s nou zil.
je krasne vidiet, ako ta niekto dobija vsetkymi sposobmi, len aby si povedala ano. ale je neprijemne precitnut potom v manzelstve s niekym, kto je zvyknuty, ze co chce, to aj dostane. aj keby po tvojej voli mal prejst valcom.
alla,
ani neviem, ako zacat. Mam z teba velmi intenzivny pocit, ze vlastne vsetko vies, ze mas celkom jasnu a presnu predstavu, o com toto dejstvo je...
a chapem, ze ti dochadza dych, ze uz sa citis unavena z toho dlhotrvajuceho napatia... neviem, ci sa mi podari zrozumitelne ti napisat, co citim. Skusim to.
... ten dojem, ze manzel moze kedykolvek odist, sa asi nikdy nestrati. To nie je pocit, to je jednoducho fakt. Bez ohladu na to, co sa stalo, ci stane, nik v nasom zivote nema zapustene korene a hocikto moze hocikedy odist. A ty si sa rozhodla sa s tymto poznanim stretnut. A splynut s nim. Stat sa silnou prave tym, ze spoznas, ze si slaba. Ze nevies urcovat, co budu robit ini, ze mozes rozhodnut len o tom, ako to budes vnimat, ako to ovplyvni tvoje prezivanie, tvoj svet.
Tiez viem, ako je tazko sa s tym zrovnat, ale ver mi, ze ono je to tazke len z tejto strany. Ked cez tu hrozu prejdes a potom sa obzries spat, nie je za cim lutovat.(A clovek sa divi sam sebe, ze co tolko riesil...)
Si velmi unavena, vlecies tazky batoh a kracas a kracas a konca cesty nevidis... Na chvilku zastav, zhod to z pliec a pekne jedno po druhom preber, co vsetko tam je. Povedala by som,ze niektore tie vecicky (presvedcenia, nazory) uz ani nepotrebujes, z mnohych si skratka vyrastla. Tie vyhod. A potom preber to ostatne. Su to vobec tvoje veci? Ved manzel si svoje slipy moze niest aj sam, v svojom batohu, je uz dost velky chlapec... A preco su u teba aj tieto haraburdy jeho milenky? Chapem, ze jej sa hodi, ze to vlecies ty a ona si vykracuje s usmevom, ale ty predsa nie si tazny kon a uz vobec nie jej...
...dufam, ze som to moc nezmotala a ze mi rozumies...
Myslím alla, že to zvládaš super...a že obšas nakukneš do jeho mobilu je síce trošku "blbé" ale isto pochopiteľné a aj oprávnené v tvojej situácii...Ale aj táto nedôvera pominie a bude fajn a bude čas kedy už nebudeš potrebovať kontrolovať jeho mobil...Nevera je strašne blbá záležitosť, ale ešte blbšou sa stáva keď je na druhej strane ženská ktorá bojuje zubami- nechtami a nie a nie prestať...a ešte má v rukách takú páku ako je spoločné dieťa...Držím palčeky...
Milá alla prežívam to isté a mám pocit že sa krutim v blúdnom kruhu.Muž mi stále tvrdil, že aj keď u dotyčnej býval že snou enspal tie básne a listy čo mi písal boli tak úžasné no nie som padnutá na hlavu predsa sa chlap tri týždne nemodlil s mladou kočkou.Nedla som tomu pokoj a raz som našla v jeho mibile sms od nej aké krásne je milovanie s ním a ako je zúfalá ked mu enmopže cez víkend ani zavolať ani napísať, že nechápe ako sa može kumne chcieť vrátiť atd. vyletela som spúravila histerický výstup a povedal si dosť kamarád ja niesom žiadna chudera aby si chodil od jednej k druhej.Od vtedy bojuje zubami, nechtami že ma che že mu je to lut a že ma miluje a že nevie vysvetliť svoje zlyhanie a že ekby som mu nešla do mobilu tak nato nikdy neprídem. Ano neprídem, milujem ho aj napriek tomu všetkému a vždy sa mi podlomia kolená ked ho vidím no presne cítim čo ty, že on má stále na výbaer sám poveal že jej stačí iba povedať a ona je celá žhavá a on si to uvedomuje a mna to zožiera.CHvala bohu tam nieje dieťa dalšie a tie naše dve prichádzajú o otca.Dnes ráno po krásnom milovaní som si povedala, že už nikdy mu nevyčitnem ale vyčitla som hend pri prvej príležitosti a ja si uvedomujem , že tak on žiť neche s enustálym pripomínaním no ja nevládzem rozmýšlať či jeho porady do noci su neni porady s nou.Aj ja som jej napísala dlhu sms aby mi konečne prestala ničiť život no ona ani len neodpísala alebo len aby som jej dala pokoj že ona má vlastný život.Vidím aký beru keus z toho môho a ja nevládzem.Alebo enchem? fakt neviem čo cítim, keď príde strašne chcem aby ma objal aby ma mal rád a aby sme normálne fungovali no aj cítm bolesť a ako muc chem dať pocítiť ako mi ublížil a viem že to neni dobre.Všetko tot si uvedomujem a neviem si pomôcť.23.10. o 11:30 máme prvé pojednávanie (o rozvod si podal on ešte v máji) povela že to stiahne a ja neviem či to chem.BOjím sa všetkého, bojím sa ostať sama s deťmi a bojím sa mu dať šancu to napraviť lebo viem, že vždy keď sme mali rpoblém utekal za nou.Bolí srdce, bolí duša všetko.V poslednej dobe uvažujem viac a viac o tom, že chcem spoznať iného muža aby som na neho zabudla nov iem že to nieje riešenie alebo možno aj ja chcem mať na výber aby vedel ako to je, že nieje jediný na svete? lenže to u nás neprejavuje súdržnosť ale nedoveru a osočovanie.Už to nikdy nebude ako to mohlo byť vždy tam bude ona a tiež bojuje nedá mu pokoj.Je to ejho kolegyna už dostala výpoved no ešte má mesiac výpovenú dobu a tak sa bude usilovať čo najdlhšie a najhoršie je že on tam ostáva celý týžden ked som mu pvoedala aby ma zobral a pvoedal mi prednou aj jej teda že ostáva somnou a deťmi tak pvoedal že potrebujem len satisfakciu.Možno ano ale ona možno potrebuje dať jasne najavo že ostáva pri mne ale viem aj to že by plakala aon by ju utešoval lebo k nej niečo cíti a to bolí.utešoval by ju velice ako kamošku no všetky dobre vieme že by to bola len jeho poistka čo keby náhodou.Som toho názoru, že by mu enmalo na nej záležať ked miluje mna.Ved vedela do čoho ide, že ej ženatý, že nieje rozhodnutý.Prečo sa to stane nám, ktoré milujeme bezistne, prečo nevieme byť aj my také mrchy? Toto stále riešim ja.Ani si enviem predstaviť, že by ma mal rád niekto iný, že by sa ma dotýka a vyznával lásku, žeb ysom varila niečo iné ako slivkové gule alebo rajčinovu omáčku ktorú miluje.Neviem si to predstaviť ale vposlednej dobe po tom strašne túžim.Baby som blbá alebo čo mi je? Prečo to stále riešim a nedokážem to prekusnúť ked ho milujem? Alebo čo cítim ja si už nerozumiem sama sebe.Ndokážem relaxovať, nič ani len televízor ma nebaví nič.
Mišena mas to tazke.Neviem ci by som ja dokazala zit s muzom ktory by ma podviedol.Uz by som mu nedvoverovala,stale ho podozrievala(brokenheart).A opytala si sa ho ako by sa citil on keby si ho ty podviedla?
Nie si vôbec blbá, len ho stále miluješ aj napriek tomu ako veľmi Ti ublížil. A to, že to stále vyťahuješ je tiež normálne, mne to trvalo takmer trištvrte roka kým som s tým prestala a aj teraz si musím veľa krát zahryznúť do jazyka. Nevolaj jej a nepíš, ja som to skúšala, ale nikdy žiadna odozva. Beriem to asi tak, že ona si myslí, že právo je na jej strane a tak ako si ja myslím, že ona ma o niečo okráda, tak si to isté myslí aj ona o mne, nemôžem vedieť, čo jej o mne môj manžel narozprával, to čo o mne vie alebo o nás vie, vie len od neho, stále mám pocit ako by ho chcela pre niečím ochrániť - asi predo mnou. V poslednej SMS v júli som jej napísala, že môj muž doma nechodí v pruhovanej rovnošate s guľou na nohe a ja nie som dozorca v koncentráku, že je to slobodný človek, že ho doma nedržím, ale že už ďalej neznesiem tú hru na dve strany - myslím, že to zabralo, že konečne pochopila, že jediný kto sa musí rozkývať je on a že ja ho k ničomu nenútim. Asi ešte nie si rozhodnutá, čo urobíš, či spolu ostanete alebo nie, v mojom prípade ani nešlo o rozhodnutie, skôr sa to tak nejako vyvinulo samo, že sme stále spolu. Aj u nás boli zo začiatku na dennom poriadku hysterické scény, osočovanie a hádky, stále som mu volala, písala, ale tadiaľ cesta neviedla, začiatkom leta som pribrzdila, začala som sa o seba viac starať, prestala som mu volať, keď chce zavolá on. Stane, že občas príde aj neskôr domov, ale výsluchy už nerobím. Ja si myslím, že všetko má svoj čas, že keď sa v manželstve vyskytne napr. nevera, musí sa prejsť aj cez hysterické scény a hádky a pod., nemôže to byť tak, že jeden deň zistíš, že bol neverný a na druhý deň na to zabudneš. Sama viem, že tomu ešte stále nie je koniec a aj keď mám niekedy pocit, že som vyžmýkaná ako citrón, na druhej strane ma teší ako teraz všetko zvládam, posilnilo ma to, naučila som sa byť viac trpezlivá a viac sa kontrolovať. Ešte síce neviem ako to s nami dopadne, ale Tebe prajem aby so to skončilo čo najlepšie.
P.S. Čo sa týka relaxu, začala som čítať, skús takého Matkina alebo Urbaníkovú, mne to pomáhalo.
Oooo môj bože, ja žasnem...
Asi by som si mala dať dole tie ružové okuliare( s hrubými sklami)
Inak mne sa vôbec nezdá byť divné, že mu kontroluješ telefón,
predtým si mu ho asi nekontrolovala...
Ja frajerovi kontrolujem telefón tiež..., aj on mne môže...
Asi je to zvláštne, ale nemám pocit, že by ho to hnevalo...
A klobúk dole no, ja by som na to asi nemala, ale ja som ešte malé, hlúpe mláďa, ktoré
toho ešte veľa nevie..( a asi ani vedieť nechce 
)
Neviem ako reagovat, snad len by som ti chcela dodat silu a energiu, nie v boji s milenkou, ale sama so sebou a s tvojim strachom. Vsetci sa niecoho bojime. Citala som pekne slova asi o tom, ze treba odpustit a nemysliet na minulost a nemysliet na buducnost, ze treba zit to co je teraz a uzivat si to pekne, tesit sa z malickosti a buducnost?? Ta nejaka bude, tak to treba tiez nechat tak.
Strasne ti budem drzat palce aby ti to vsetko dopadlo dobre , aby ste nasli svoju lasku a rodinnu pohodu a milenke tvojho manzela a jej dcerke tiez prajem nech maju peknu buducnost. Myslim si ze ona je teraz len nestawstn, lebo je opustena a zranitelna s malinkym dietatkom. Ja som prezivala to iste i ked otec mojich deti nebol ani zenadty ani zadany, viem to zufalstvo a bolest pochopit. Tak nech si i ona najde svoje stastie a rodinu a potom da podla mna pokoj i tvojmu manzelovi. Je to drsne ale je to tak