Manželstvo

Dnes je uponahlana a stresova doba a nie je nic iste ,vtedy bola kludnejsia doba a nemuseli sa bat o pracu o byvanie.......

Je to dobou? Je to ľuďmi? Kto vie..v každom období ľudských dejín sa ľudia v čase manželstva borili problémami, niekde nedostatkom financií alebo nedostatkom lásky. No myslím, že to, či zväzok manželský vydrží, ja záležitosťou oboch partnerov a toho,čo si so sebou priniesli do vzťahu z detstva, možno by sa to dalo nazvať výchovou. V časoch našich starých, či prastarých materí, bolo nemysliteľné žiť na "divoko",teda nie ako manželia. A o rozvodoch sa ani len nerozprávalo, nieto ešte aby sa vykonávali tak často, ako v dnešnej dobe. Neraz celá rodina niekoľkých generácií žila pod jednou strechou. A tam by som povedala,že je niekde základ tolerancie v rodine, ktorú si títo ľudia priniesli aj do manželstva. Preto tie dlhotrvajúce manželstvá, ktoré aj ja obdivujem. Minulosť nám dokazuje, čo všetko je v ľudských silách. Pretože je veľa manželstiev uzatvorených v minulom storočí. Vytrvali dodnes a myslím, že nejedna z nás by si takýto životopis dvoch rada prečítala. Ako riešili to, či ono..ako po hádke začali komunikovať, ako si delili prácu, ako vychovávali deti..ja by som si to veru prečítala.

Som vydatá síce len 16 rokov,ale myslím si, že manželstvo je o VZÁJOMNEJ tolerancii /samozrejme netolerovať násilie, neveru a pod/. Po čase zaľúbenosť opadne a ostane "iba" obyčajná láska.Z manželstva sa stane stereotyp,žijeme obyčajne,máme svoje plány do budúcna,a je to tak fajn. Aj my sme prechádzali rôznymi obdobiami, aj slovo rozvod niekoľkokrát padlo,ale vždy sme si nejak našli cestu opäť k sebe.Musíme veriť v túto inštitúciu, veď koľké z Vás boli rozvedené, a opäť sa vydali, a sú šťastné.Každý je strojcom svojho šťastia....

Betty, veľmi zaujímavá otázka. Ja si myslím, že je to tým, že teraz je to "normálne", takže väčšina párou krízou "neprejde" ale to rieši hneď ukončením manželstva. Jednoducho to vzdajú. Každý si povie, že prečo by sa trápil. Neviem. Však niekedy tiež robili od rána do večera, žena bola stále sama s deťmi... proste máme oveľa väčšie nároky. Je ťažké žiť s jedným človekom toľké roky ale voľakedy mali tiež určite podobné pocity, len to riešili sami so sebou. Teraz sa viac "hrabeme" za všetkým - chceme mať všetok luxus a voľakedy mali málo a boli šťastnejší. Sme väčší materialisti. Ja si veľmi vážim, že mám dosť (i keď majú aj oveľa viac) a tiež som veľmi, veľmi ťažko znášala, že manžel počas mojej materskej dovolenky bol non-stop v práci. Ale nebolo to tým, že by sme zarábal ťažké prachy ale proste musel. Niekedy, keď nechceš stratiť prácu, tak musíš. A dnešný majitelia firiem chcú zo všetkého vytĺcť a zarábať, takže podriadení musia robiť, ak chcú mať prácu - to je tá dnešná uponáhľaná doba. A od toho sa zrejme odvíja všetko - aj tie vzťahy v manželstve.

Moja babička tvrdí,že dnešné ženy nič nevydržia,alebo ešte lepšie,bývalé ženy toho vydržali veľa.Aj to,že chlapi pili,bili ženy...........proste bola iná doba.Vtedy ani nikoho nenapadlo sa rozvádzať.To sa vtedy nerobilo.Veď kto sa rozvádzal?Nikto.Ženy sa posťažovali jedna druhej a bolo.nemali kedy,vstávalo sa o 4 ráno,dojili kravy,išlo na pašu,na role,väčšinou ženy nemali zamestnanie,a ak áno,tak ešte aj doma museli makať.babička hovorila,že sa koľkokrát uložila do postele oblečená tak,aby sa už ráno len postavila a išla robiť.A že deti často krát plakali?A čo,nebolo sa im kedy tak venovať ako dnes,pokiaľ nebolo choré,nuž plač.Dnes je všetko iné,ženy sú vzdelanejšie,emancipovanejšie,chcú a hlavne môžu chcieť od života viac a môžu si vyberať.Vtedy si mohli vybrať partnera,ak im to rodičia dovolili a to tak asi bolo všetko.Myslím,že to mali ťažšie ako my teraz.

Som vydatá len 21 rokov. Všeliako bolo a všeliako ešte bude, Vychovávame s manželom 3 deti. Je to niekedy veľmi zložité - ale človek nesmie zdupkať pri prvom probléme - s Božou pomocou sa to dá!
Ja osobne si myslím, že každý vzťah sa musí budovať z dvoch strán - jeden nikdy nič nezmôže. Držím palce všetkým ktorým sa to podarilo ustáť!
Doba je hektická, uponáhľaná - treba si prehodnotiť hodnotový rebríček (čo je dôležité a bez čoho sa dá zaobísť - to zisťujem tak, že si poviem či to bude pre mňa dôležité aj za 5 rokov)

Aj v minulých storočiach sa ľudia rozvádzali a žili spolu nadivoko.
Nedávno som dočítala životopis A. Rodina (francúzsky sochár nar. 1840), žil s priateľkou bez sobáša, mal popri nej kopu mileniek a nikto mu neubližoval kvôli tomu ako žil. Proste robil si v živote čo chcel a ako sa to páčilo jemu.

A. Christie (spisovateľka) sa tiež rozviedla niekedy r. 1930 lebo muž sa zaľúbil do inej a ona si dokonca našla o desať rokov mladšieho (alebo 15 ?) muža.

Takže aj doby minulé majú kopec ľudí, ktorí si žili inak ako väčšina spoločnosti. Teraz sa to len trochu obrátilo. Väčšina spoločnosti sa rozvádza a menšina žije spokojne a šťastne až do smrti.

bettty v knihach slovenskych spisovatelov sa dozvies o zivote ludi, osudoch a prekvapivych skutocnostiach. margita figuli, frantisek hecko, hana zelinova, dobroslav chrobak ... a kopa inych, mohla by som menovat do zajtrajsieho rana. v dielach autorov sa pise o zenach prespankach a ich detoch "bastardoch", o sirotach, samovrazdach tehotnych zien ktore by rodina vydedila a otec dietata statkar ci obycajny paholok ich nechcel za zenu, nevera, alkoholizmus, agresivita muzov-gazdov i voci vlastnym zenam a detom, takisto krute zaobchadzanie so zvieratami ... podla mna sa ludia zasadne nemenia. my si mozme vybrat akymi ludmi sa obklopujeme a aki sami sme.

Myslim, ze v dobach nasich babiciek boli zeny viac existencne zavisle na muzoch, zili casto cely zivot na jednom mieste a nikdy sa odtial nepohli dalej ako do vedlajsieho chotara, museli sa poriadne obracat, aby uzivili rodinu, nemali moznost (ani cas)vzdelavat sa, casto necitali nic, okrem biblie. Ani si nevedeli predstavit, ze by zivot mohol vyzerat inak. Drzali sa tradicii, viery, zvykov... neriesili to, lebo casto ani netusili, ze by mohli... ale casto neboli stastne
Dnes nam pracu ulahcuje technika, chodime do zamestnania, vzdelavame sa, mame neobmedzeny prisun informacii, rozvijame svoje aktivity, cestujeme. Nas zivot a nase priority sa menia cely zivot, stale mame dalsie nove plany.
Hoci mame lahsi zivot, o to viac sa citime nedocenene, nemilovane, chceme od zivota viac... ale nasi muzi tiez. Hlavne partneri, ktori sa brali velmi mladi, casto pridu na to, ze starostlivost o rodinu nie je to, co by ich naplnalo...
chcu "zit"
Manzelstvo je laska, tolerancia, pochopenie, ustretovost, zmysel pre humor, nadhlad, rovnake priority, schopnost pozerat na veci ocami toho druheho, vazit si toho druheho... To nemas hned, k tomu sa musis dopracovat rokmi, postupne. Ludia sa ale casto menia, nie vzdy k lepsiemu...
My sme s mojim drahym spolu viac ako 25 rokov...bolo vseliako, vselico nas potrapilo, ale vydrzali sme. Niektore veci by som vratila, riesila inak. Nie sme idealny par, ale vcelku si rozumieme, cim sme starsi, tym menej riesime nezmysly... menej sa hadame pre hluposti. V mnohom ustupujem, necham ho, neriesim. Ale ked si myslim, ze ide o nieco podstatne, presadim svoje (mozno on necha mna?)
Takze dufam, ze este spolu nejakych par rockov vydrzime. Mozno by som si vedela predstavit aj lepsi zivot, ale nemenila by som...
Neviem, ci som to dobre vyjadrila, ale asi takto to citim

Chcela som sa vás spýtať,pretože manželstvo je inštitúcia,ktorou väčšina z vás prešla alebo prechádza,ako si v manželstve predstavujete voľnosť,či len obrazne výber cesty z práce a do práce,ale všetok voľný čas treba tráviť spolu alebo nechať úplnú voľnosť,teda je na partnerovi,či trávi čas s vami alebo niekým iným,hlavne,že sa ľúbime. Ak to cíti každý inak,je to dôvod na rozvod? A dokázali by ste tolerovať,že okrem vás ,ľúbi aj niekoho iného?

Trošku konkretizuj Kde chce tráviť ten čas, kedy chceš byť s ním? V krčme? Športovať? Majstrovať? Koho ešte ľúbi? Deti? Rodičov? Bývalú?

V podstate ani nie je dôležité,kde chce tráviť svoj čas,ide o to,že v čase,keď majú obaja voľno,či je správne sa posadiť napríklad k počítaču a celý čas sedieť pri ňom .

Správne?

Kto určuje, čo je správne? Obaja ste svojprávni. Ako sa dohodnete, tak bude. Partnerstvo je o empatii, kompromisoch, dohodách... Rozsúdiť vás tu asi nikto nemôže.

Ale nikto nechce,aby sa tu rozsudzovalo,ale ma zaujíma,ako to robíte vo svojich manželstvách.

Ako definovať slovo manželstvo v dnešnej dobe???

pre mna je rozdiel, ci myslim na manzelstvo ako spolocensku instituciu, ci na manzelstvo ako vztah.

V tom prvom pripade je pre mna manzelstvo rafinovany sposob, ako z dvoch slobodnych ludi tlak spolocnosti spravi nesvojpravnych podivinov, co su schopni a ochotni znasat neuveritelne prikoria, z dovodov celkom nepochopitelnych...

... a manzelstvo ako vztah je rozhodnutie dvoch dospelych ludi, celkom samostatnych a nezavislych, ze chcu zit, rozvijat sa, spoznavat moznosti, co tento svet ponuka, tesit sa a prezivat aj tazke chvilky spolocne, vzajomne sa "obrusovat" (ak treba) a vnutorne sa obohacovat...