Na deťoch vidíme, ako ten čas letí, ako starneme?
Nie raz, keď sa okolo mňa mihne Martinka, skonštatujem "Bože, ty si aká veľká ..., kedy si tak vyrástla?", a pritom to bude asi drobnejšie žieňa.
Takto pred pätnástimi rokmi, mala Tinka 3 mesiace. Bolo to moje štvrté dieťa a ja som stále nevedela čo so sebou. Moja nerozpoznaná "umelkyňa" bola stratená v čase a priestore ... Bola som dlhé roky doma, čakala ma ďalšia materská ... Pri častom a nekonečnom dojčení som riešila nesmrteľnosť chrústa .... A keď môj drahý navrhol, "sprav si stránku, alebo spravím ti stránku "..., vybuchla sopka. Za jeden večer vznikla Naničmama.
Ani neviem, nemyslím si, že som sa vtedy cítila až tak nanič, aj keď stratená som bola dostatočne. Skôr to bola snaha o protipól toho, čo na nás hľadelo s titulných stránok časopisu, dokonalé a krásne ženy, mamy, čo zvládali všetko. Fakt to bolo myslené štýlom - každá z nás sa občas cíti nanič a je nás viac. A je to v poriadku. Je ok občas kričať, nestíhať, nezvládať a napriek tomu milovať svoje deti, manžela a občas aj seba .... Bola som toho jasným príkladom, ponúkla svetu vlastnú nedokonalosť. Aj keď vtedy som to za cnosť až tak nepovažovala.
Na začiatku sme tu boli štyri - moja sestra Maja, lienka tu ani neviem ako zablúdila, a Zuzana, manželka kolegu môjho drahého .... neskôr Monika, Daniela, Amálka .... Postupne prichádzali ďalšie devy krásne so svojimi príbehmi. Niekedy exotickými, ako Jarmila žijúca Dubaji, či tragickými - mama z Oravy, ktorá prišla v krátkom okamihu o dvoch čerstvo dospelých synov. Spomínam si na mnohé dievčatá zo sveta, ktoré tu na istý okamih zablúdili ... A dokonca som cez Naničmamu spoznala aj susedu Vieru.
Celkom skoro prišlo aj prvé reálne komorné stretnutie v Liptovskom Jáne. Bolo nás 12? Už ani neviem, koľko bolo stretnutí našej malej, veľkej partie. Naše stretká prešli rôznymi fázami, od prvého skromného, cez mega s cca 230 ľuďmi, po znova také komornejšie .... Myslím, že skutočná hodnota Naničmamy tkvie práve v priateľstvách, ktoré takto vznikli naprieč celým Slovenskom.
Aj ja som spoznala neskutočne veľa úžasných žien, každú so svojím zázračným príbehom. Naničmamy, artmamy aj cukrárky či medovníkarky, ktoré k nám postupne pribúdali, ma naučili objatiam. Som za to veľmi vďačná. Vďaka ním už viem objatia rozdávať aj ja.
Tak ako si prešli rôznymi fázami naše stretnutia, prešla premenami aj naša Naničmama. Od takej mini komornej, cez živú, bohatú aj búrlivú fázu, až znova po utíšenie ... Georgina, Lydush tu zanechali nezmazateľnú stopu. Svojimi názormi pomohli mnohým dievčatám ... A samozrejme všetky ďalšie žienky. Niektoré tu občas nakuknú, niektoré len čítajú, pre iné už dávno dozrel čas odpojiť sa. A je to takto v poriadku. Všetko je tak ako má byť. Som každej jednej deve vďačná za svoj "príbeh", ktorým sa k nám pridala. Ďakujem všetkým, ktoré si nájdu čas aj dnes, podeliť sa o svoje každodenné aj výnimočné chvíle.
Za tých 15 rokov som dozrievala aj ja, stále dozrievam ... Úplne na začiatku, za prvým impulzom zdieľať svoje dojmy, vytvoriť web pre ženy, stála jedna úžasná psychologička. Po tom dlhom, období som mala tú česť podeliť sa o svoj vnútorný chaos s ďalšou fantastickou psychoanalytičkou. Konečne začínam chápať, že je ok byť tak uletená, strelená, chaotická aj zmätená a zároveň plná drobných radostí, cez mraky prerážajúcej lásky a tvorivosti.
Učím sa, že všetko je tak ako má byť. Naničmama je zas iná, stále snáď však ešte zdieľajúca, dobroprajná, rôznorodá ... tak či onak.
Devy krásne, ďakujem vám za vašu dušehojivú spoločnosť. Som vďačná za to, že som mala tu česť poznať toľko úžasných a krásnych žien. Zo srdca vám prajem k nášmu spoločnému sviatku veľa zdravia, vám aj vaším blízkym a ešte viac lásky k sebe a hlavne pokoj v duši.
Ďakujem, že vás mám, že ste tu krátko či dlhšie nakukli a ponúkli kúsok seba a snáď si aj niečo odniesli . Som vďačná drahému za to, že mal a má so mnou trpezlivosť a stále mi pomáha so stránkami, a svojim deťom za jedinečnú školu života.
Aké to bolo naše heslo? "Som krásna, múdra, úspešná a v depresii? " a dnes " .... už len občas v depresii" ?
Jooj, emócii sme si veru užili, takých aj onakých.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera som si podobne ako Deni, spravila malú rekapituláciu, ale len fotiek, predsa tých blogov tu mám viac. Tinkine fotky, ktoré som tu na začiatku v komornejšej fáze pridávala, ma dostali, hlavne táto,
Inak je fajn, mat tu taky mini "dennik" zážitkov, spomienok, chcelo by si to prečítať,a ko som sa (ne) posúvala.
Skúsim spraviť ak sa podarí výber zo všetkých starších príspevkov, ktoré najviac rezonovali, kde sme sa najviac nasmiali, kde to bolo opačne asi nie. Doba je momentálne nie jednoduchá, treba vytiahnúť to pozitívne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super nápad!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, že naničmama je. Prestála som všelijaké turbolencie, záchvaty smiechu, vlny hnevu a aj online lekcie chytania za slovíčka. Virtuálne priateľstvá, ktoré prešli do reálnych a tam aj zostali. Niekedy stačilo len čítať, počúvať.inokedy bola potreba dať zo seba všetko von.
A tie potreby ako sa na seba pozerám, sú tam stále.
Som rada, že táto stránka napriek všetkým tým vývinovým etapám dozrieva a zreje.
Je súčasťou môjho života takmer 13 rokov.
A dôvodom na priateľstvo medzi viac ako 100vkou žien, ktoré by som bez nej nespoznala.
Všetko dobré Naničmama. A ďakujem Kami. Som rada, že si tú umelkyňu v sebe nechala prehovoriť.