Bolo to dávno, pradávno. Končila som strednú. A tak ako si to mnohé pamätáme, šili sme veľa oblečenia doma. Nejak sa ku nám dostali zvyšky látky, vraj odstrižky. Mali jedinú chybu, dlhé nohavice sa z toho vystrihnúť nedali. A tak mi mama ušila nohavice pod kolená. Vyzerali jak také poľovnícke, dokonca mali pod kolenom manžetu. A ja, čerstvá 18 som stále riešila, čo tomu povedia ľudia. Teda ísť do väčšieho mesta ani tak problém nebol. Teda to mesto. Ale jak sa dostať do autobusu, keď zástavka bola rovno pred obchodom? Málokedy bolo toto priestranstvo prázdne. Vždy sa našiel niekto na kus reči.
No ale nohavice som statočne obliekla. Reakcia prišla skoro obratom. Došla babka a vyhlásila, že baby pred obchodom hovorili, že som mala dobré nohavice 
Neskôr sa situácia ešte veľa krát zopakovala. Oveľa viac som riešila možné budúce reakcie okolia. To, čo na to povedia ostatní. A neriešila som to, čo som sama chcela.
Spomenula som si na to všetko pri rozhovore s mojou známou. Pred nedávnom v relatívne mladom veku ovdovela. Má pubertálneho syna a veľmi by si želala, aby on s ňou chodil na prechádzky. Snažila som sa jej vysvetliť, že ale on ma už iné záujmy. Veď nech chodí sama, že však to je normálne. A ona mi na to, že vraj čo by ľudia na to povedali, keby chodila na prechádzky sama. Tak mi to pripomenula moje problém spred 40 rokov, keď sa mi tiež zdalo, že v prvom rade musím robiť to, čo sa páči ľuďom okolo mňa
v hlave to aj mne tak asi 1x do roka blikne,že čo povedia ľudia...ale potom si poviem nech si vy...ú oko!to ma vždy obrní..
v mladosti to bolo iné aj tá doba..teraz mám dojem,že už to nikto nerieši okato..a čo si povedia poza môj chrbát mi je fuk..žijem si svoj život a nie ich.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž, keď teraz je aj ťažké šokovať okolie si myslím.
Aby som povedala pravdu, ísť na prechádzku sama je normálne. Čo by mali ľudia čo hovoriť? Však nevedia kam ide. A ak sa jej to zdá blbé, nech si poriadi psíka. To sa môže špacírovaaaaať koľko chce a určite to nebude na to dostať sa do rečí.
Čo na to povedia ľudia? Hmmm - isto sú chvíle, keď mi niečo také prejde hlavou, ale teraz si neviem predstaviť, kedy som také riešila. Jaj vlastne - keď behám, nosím legíny a na to kraťasy. No a minule som bola po beho po manžela a že zastavíme sa v obchode na nákup. Vtedy mi tak prešlo hlavou, že opotená tam hentaká idem a potom som si povedala, že NECH. Keď ja stretávam v lycra cyklo gaťoch pánkov nie s ideálnymi mierami, ešte s helmou na hlave v obchode ako robia nákup cestou z bikuvačky, tak mi napadne čo? No že boli na bicykli. A tým to hasne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som dnes neplánovane tak trochu prekvapila okolie. Vybrala som sa ráno do mesta. Ešte že miestami, kde nie je moc ľudí. No stretla som na prechádzke babku s vnučkou. A babka sa mi prihovorila, či mi môže niečo povedať. No jasne. Sveter som mala naopak 
Ešte som začula, jak vnučka vyšetrovala babku, jak to vedela, že mám sveter naopak. Že podľa ceduľky na krku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však aby si zoči nedostala, ja zvyknem také hovoriť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takú peknú vetu som si prečítala, hodí sa mi sem, tak aj pre ostatných:
"Pamätaj, nie si heslo v krížovke. Nemusíš všetkým pasovať"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bola som k tomu vedená, asi ako väčšina mojej generácie. No presne, 19.mája 2020 som od základu zmenila svoj súkromný život. Napriek tomu, že to bolo najťažšie rozhodnutie v mojom živote, napriek tomu, že som mala obavy z toho, ako to prijme moja rodina. Rodine som to už len oznámila a oni nakoniec pochopili, že toto rozhodnutie je nezvratné. A napriek tomu, že to bol náročný rok, bol jeden z najkrajších v mojom živote. Aj napriek tomu, že niektorí ľudia z môjho okolia nepochopili prečo. Našla som radosť zo života, znova sa dokážem tešiť z obyčajných vecí a nežiť len prácou. Som rada, že som si život zariadila podľa seba a nie podľa toho ako by to očakávalo moje okolie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to blahoželám k prvému výročiu, nech ti aj nadalej prináša radosť. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem :-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, ťažká téma, čo povedia ľudia.
Rozmýšľam ako som riešila za mlada, neviem, uletená som nebola, teda čo do výzoru a experimentovania, bo divná stále.
Teraz žijeme na dedine, kde ma nik nepozná. Teda teoreticky, abo už som zachytila, že tota zhora so štyrmi deťmi 
Ale fakt ťažko povedať, ako nás nepriamo ovplyvňuje názor okolia. Dedinu sme si výnimočne užili počas testovania, inak fakt žijeme odruky, akurát prebehnem autom. A mladšia deva bežne vybehla na testovanie v teplákoch, nejakých čiernych, ozaj neriešila ...
Je fakt, že v malých komunitách ľudia riešia, a o bčas je malou komunitou aj skoro 20 - tisícové mesto.