Od malička som nechápala rozprávku O pampúšikovi. Čo to bolo, keď babka mala v truhle poslednú hrsť múky a urobila z nej pampúšik. Čo to je posledná hrsť múky?. Veď sa zájde do obchodu a kúpi ďalšia, nie?. Narodila som sa v 60-tych rokoch a tam už väčšina z nás nič také, že matka ráno nevie, či dá dnes niečo deťom na obed už neexistovalo. Teda, sem tam sa našli prípady, keď z rôznych príčin ostala rodina za hranou chudoby. Ale to sme nejak nevnímali. Alebo nechceli vnímať.
Naše prababky veru o jedle rozmýšľali skôr ako o prostriedku, ako získať silu do práce. Boli šťastné, keď vedeli rodinu zasýtiť. Samozrejme, sem tam bolo aj na prilepšenie. Ale fakt že sem tam. A len prilepšie. Jedlo sa, čo bolo. Žiadne vymýšľance pre každého člena rodiny zvlášť.
Prešlo pár desiatok rokov a zrazu o jedle premýšľame inak. Chceme si hlavne pochutiť aj nepriberať. Snáď nie je televízna stanica, ktorá by nemala program o varení. Z kuchárov sú veľké celbrity. A internet ani nehovorím. Denne pribúdajú videa o najúžasnejších receptoch. A zároveň rovnako rýchlo pribúdajú aj rôzne diety.
Spoločnosť súdi naše stravovacie návyky oveľa prísnejšie ako napríklad návyk pravidelne čítať. Alebo meniť sexuálnych partnerov len tak, ako na bežiacom páse. Posudzujeme hriešnosť šľahačkových koláčikov, nie hriešnosť skutkov. Aj si chceme užívať aj potrebujeme mať ploché brucho a pevné stehná.
Naša pozornosť sa neustále sústreďuje na dve veci - ako sa dobre, výživne a správne najesť. A ako to zase všetko odmakať v telocvični. Nie pri prirodzenej práci, to už nezvládame. Potrebujeme sústavy strojov, trénerov, doplnky....
Tak by som povedala, máme sa dobre.
no veď, máme sa dobre, lebo máme čas sa porovnávať.
Aj keď teda, poruchy príjmu potravy boli aj v minulosti. Len tuším sa riešili len v najvyšších kruhoch. Niečo sa spomína, že tuším Sisi mala s takým problém. Ale až natoľko sa v histórii neorientujem.
A čo sa týka rozvodov, môj názor (viem, že je nepopulárny) je ten, že sú príliš ľahko dostupné. Poznám rodiny, ktoré sa rozpadli len tak. Nemal nikto iného partnera, ze 20 rokov si ani nenašiel. Napríklad. Manželstvo, respektíve partnerstvo nepadá z neba, treba sa tomu aj učiť. Treba sa prispôsobovať. A veru nie je jednoduché naučiť sa žiť s niekým, kto bol vychovávaný v inej rodine, má iné návyky. Tam treba veľkp dávku kompromisu.
Už som pár krát počula - keby som vedela, čo rozvod obnáša, nebola by som sa tak ponáhľala.
Ale toto je už na inú debatu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samozrejme, rozvody su vo velkej miere kvoli ich dostupnosti, a mnohé deti trpia ...
mame sa dobre, ano z mnohych pohladov ano, ale vysvetluj niekomu v depresii, ze sa má skvele, lebo nie je vojna, lebo ma co jest a kde byvat ... a slnko svieti ... Jasne aj tie boli v minulosti ..., ale nemyslim, ze v takom rozsahu ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celý tento marazmus vystihuje asi-ked je koze dobre ide na ľad tancovať!
ľudia zabudli robiť,sedliacky rozmýšlať..čakajú na lajky a vymýšlajú voloviny..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som fascinovaná jedlom. Viem sa pozerať hodiny na prípravu receptov. Počúvať o tom, ako čo a prečo správne pripraviť. Tam, kde pri jeho príprave funguje chémia, fyzika, súhra chutí a vôni. Viem si to predstaviť. A potom prídem do obchodu s donutmi - lebo strááášne na IG vychytená, novinka, super duper bomba fasa - kúpim v zvedavosti donutku za cenu gastráča pomaly, dám si pekne do krabičky ( za príplatok ) zabaliť a teším sa na tú úžasnú donutu. Veľká je, ťažká. Otvorím, Vdýchnem. Mno. Asik iba nejak ... uvidíme chuť. Hmmm.
Fascinácia jedlom. Áno.
Bola som fascinovaná, ako ľudia vedia vzdychať nad mastnou, prepálenou obrou masou vysmaženého cesta a robiť z neho senzáciu. Padla mi sánka. Rovnako (ne)chutný kus ale v menšom balení kúpite v hociktorých potravinách. Len v menšom balení a bez jedovato farebnej polevy a zdobenia - inak - posypať sušeným ovocím čokoládovú polevu NIEJE dobrý nápad - chrumkavosť ovocia totiž zmizne, lebo ono okamžite tú vodu z polevy natiahne a hostane vám niečo lepkavé a mäkké, čo sa ťažko hryzie.
Som fascinovaná jedlom. Prečo nie?
Nadchýna ma mrkvový šalát s jablkom a kvapkou citrónu.
Bryndzové halušky urobené len tak narýchlo za 10 minút - s čapicou smotany a bryndze.
Alebo perkelt zo zajaca.
Ryba na masle posypaná hrsťou petržlenu a nové zemiaky, krásne guľatučké uvarené len v slanej vode.
S jedlom je to ako so sexom. Musíš si ho vychutnať. Ak ho presunieš do levelu - jeme, aby sme žili, tak sa dostaneš niekde len k "ukojeniu potreby". Obžerstvo je a bolo jedným z hriechov. Tí čo na to mali ním trpeli. Len teraz naň má väčšia skupina ľudí. Aspoň mne sa to tak javí.
Vieš, to mám tak. Kým si nevychutnám jednoduché veci, neviem dobre oceniť ani tie veľké, komplikované. Kým sa nenadchnem nad raňajším tichom, dychom na zátylku či dokonalosťou žltej slivky, 50 oditeňov šedej, komplikované ohňostroje ani najvyberanejšia torta mi nič nepovie. Áno - máme sa dobre. Ja si tie chvíle plne uvedomujem a vážim. Nevidím dôvod mať pocit previnilosti, lebo niekde niekto niekedy to tak nemá/ nemal.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne toto vedieť si vychutnať jednoduché veci a aj každé sústo, byť tu a teraz, nie práve v tom, čo ešte treba spraviť, mala by som .... a zjesť aj lákavý keksík, nie tak automatický, že rozmýšľam, kto mi ho preboha zjedol ... Musím sa ešte véééľa učiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nedávno som sa zastavila nad tým, ako je to vlastne "s minútkami". Ako doletím domov a idem riešiť niečo komplikované navariť, lebo ráno nebolo kedy, nestihla som. Alebo nahádžem do seba niečo, aby som neodpadla od hladu a potom to zaklincujem ešte niečim, ďalším. A pritom jednoduché recepty a tak skvelé. Omeleta. Vraj za 3 minúty hotová. Hmmm - neni možné som si myslela. Schválne. Daj si stopky. Ja som si dala. Neboli to 3, boli to 4 minúty. A vyťahovala som ingrediencie v rámci toho, na tom IG mali veci vytiahnuté. Lyžica oleja, čajová lyžička masla, kým sa rozohrialo, klepla som 3 vajíčka, vyšľahala s kvapkou mlieka, vyliala na panvicu, posolila, trochu čerstvého mletého korenia. Stiahla na malý "oheň" (jako sa tomu povie, keď je indukcia?). Nakrájala trochu šunky, nastrúhala kúsok parmezánu. Dala na vajíčka. Umyla doštičku, nožík, strúhadlo, preložila omeletu (neotáčala som) a vytiahla na tanier. Dala rajčiny, uhorku. A mohla jesť. ZA 4 MINÚTY! Ja som bola fascinovaná. Ale nejedla som. Došlo decko, že aj ono chce a aj manžel. 
Jednoduchá vec. Úplne. Prečo si to nevychutnať?
Môj starý otec privoniaval k chlebu, nadchýnal sa nad farbou a chuťou medu.
U nás sa nikdy nejedlo, aby sme boli živí. Vždy sa jedlo vychutnávalo. Ak tá atmosféra okolo.
Len skutočne - tým fotením sa to preháňa. Kým nájdu ľudia dobrý uhol, všetká tá skvelá energia od kuchára, pekára, cukrára z toho kúska jedla utečie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak - chodiť do fitka, posilky, telocvične preto, aby som si mohla dať o jednu donutu viac - to je somarina. Takí ľudia nikdy nebudú ani dobre vyzerať a ani zdravo žiť. Pretože ak napcháš do seba nutričný balast, nepomôže ti žiadny tréning, aby si vyzerala dobre. Lebo ten tréning nedáš. 
Odskúšané. 
Telo neoklameš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím, jedlo je v dnešnej dobe veľkým fenoménom.
Áno, máme sa dobre, len ... , keď si vezmeš koľko porúch príjmu potravy je u mladých dievčat ... , anorexia, bulímia, prejedanie sa až nejaké vysoko eko zdravé extrémy. A za tým sú často vážne psychické problémy ... ešte som neotvorila novú Tému, ale titulok k článku neurológa hlása - Dnešné deti sú menej šťastné ako sme boli my ....
To kvantum informácii z internetu nielen o samotnom jedle, ale o tom aké postavy sú in a aké out a posty krások na instagrame .... Ako som tu raz písala, voľakedy sme sa porovnávali so susedou, spolužiačkami v triede, dnes sú to mladé devy z celého sveta ... A nemyslím si, že sú to len nejaké výstrelky. Je veľa detí z rozvedených rodín, decká riešia podvedomé pocity viny, či nie sú zodpovedné za rozpady rodín, či sú milované odídeným rodičom ...
Ano v mnohom sa máme veľmi dobre, máme čo jesť, kde bývať, teoreticky prácu, aspoň väčšina, nemáme vojny, ale sú tu iné tlaky, neistoty .... A jeme kopec chémie, vedome aj nevedome .... Všetko je relatívne.