Háveď naša každodenná

Jeseň a zima má jednu velikú výhodu oproti iným ročným obdobiam.

Kým na jar romanticky vzdychám nad prvou včielkou, potom poletujúcou muškou a zatŕpne mi keď mi okolo uší zasviští prvé komárie blues, jeseň a zima je čarovná v tom, že všetká tá okrídloblaná či krovkokrídlia či aká háveď sa niekam skryje.

Ako nič proti nim, ale predsa len, je život krajší keď si môžem beztrestne nechať rozjedený banán či jablko, vzdialiť sa od stola a o 5 minút nenájsť niečo hodujúce na mojom olovrante.

Preto stretnutia s muchou v novembri bývajú u mňa dosť rozpačité. Ona kuká, ja kukám. Ju potáca, ja neviem, či jej zasadiť ranu z milosti, či sa jej uhnúť. Ona si to zásadne mieri do mojich úst či očí - ja zásadne zdesene jačím (tie ústa otváram) alebo pre zmenu tie oči na ňu vypliešťam (akoby som jej ešte zväčšovala možnú plochu pristátia, či ju priťahovala). Nakoniec aj tak zvyčajne vyhrá mucha a ja sa vzdialim a nechám ju zaliezť či dolietať tých svojich pár týždňov života.

Na jeseň, keď býva také milé teplé obdobie, vedia sa odniekiaľ vyrojiť lienky. Také zlaté, malé červenučké bachratučké stvorenia, ktoré podaktoré ( ja nie ), nosili vo vláskoch ako sponky na dievčenských copkoch do škôlky. Lienočka je stvorenie užitočné, krásne. Menej užitočné a krásne je keď je ich cez 100 kusov na jednom metri štvorcovom. To sa vám na tú jeseň nazhromaždí na stene domu, vytvorí krásny obrazec a vy, zlákaná nehou prírody, obalamútená tým, čo nás v škole učili, pootvoríte okno a tu .... tie krásne malé nežné bodky sa zmenia na hororový scenár a všetky sa strmhlav ako kamikaze vrhnú do každej špáry okna, pretláčajú sa dnu.

Stále ešte zmarená hormónmi som sa snažila prvé zblúdené kusy odchytiť a láskyplne vyložiť von, na slniečko, som bola veľmi rýchlo presvedčená, že tu už nič romantické nie je. Že tu priam ide o život. Nie lienkin. Môj! Lebo ja som jednu vyhodila a dnu sa mi nasťahovalo nových 8. A tak ... Ja som les, nie som les .... v duchu môj dom, môj hrad som zahájila obranu okenných otvorov a barikádovala všetky možné vstupy.

A tak sa teraz docela teším. Muchy len tak po skromne, lienky dúfam, že som vyhnala, komára nepočuť,  osi, včely niekde spia - dúfam.

Už len tie mole v múke z obchodu si nenosiť. Lebo tie tuším ročným obdobiam sa nepriučili a sezónu majú nonstop. Vyplazený jazyk

Komentáre

Ja len k tým lienkam, či nejde o tie "nebezpečné" druhy https://www.aktuality.sk/clanok/450148/nastahovali-sa-vam-do-bytu-invazne-azijske-lienky-mozu-zneprijemnit-zivot-najma-alergikom/

ktoré do naších končín tak celkom nepatria. Tie sedembodkové https://sk.wikipedia.org/wiki/Lienka_sedembodkov%C3%A1

som si ja nasťahovala minulý rok na orchidey, ktoré mi napadli strapky. Zredukovali tú háveď na minimum, len sa potom aj tak strapky premnožili, ale to je o inom...

Mucha si to minule špacírovala po mojom balkóne akurát vo štvrtok, chladil sa tam karamelový krém a už si robila zálusk. Ale teda vyzerala riadne oblbnutá, tak sa mi podarilo schmatnúť hrniec a zabuchnúť jej dvere pred nosom. A lete som sa "skamarátila" s takým lietajúcim divným hmyzom, čo si chodí nacucať šťavu z mojich muškátov. Vždy večer, keď som ich polievala ma prišiel pozrieť, tak sme kamoši už nejaký ten rok Veľký úsmev, i keď to nemusí byť ten istýChichocem sa. A ešte som si spomenula na jeden rok, keď si osy niekde blízko urobili zrejme hniezdo. Na začiatku jesene sa k nám nebezpečne začali sťahovať. Otvoriť len vetračku bolo ako pozvanie pre ne. Koľkokrát sme na nejakú stúpili, lebo sa ohlúpnutá plazila po zemi alebo v noci sme prikrytí paplónom mali návštevníka, ktorý nás počas spánku poštípal Smútok. Na jar, keď som išla poriadne poumývať okná vypadávali tie mrchy na kvantá...

Ja tie lienky mlátila zprava, zľava. Keď mi okadili čisto umyté okná, moja láska k nim sa nejak scvrkla na minimum.

Inak toho cucloša volám "kolibrík" Chichocem sa.

Áno, áno, na kolibríka sa to aj podobá... tak asi rovnakí cucloši chodia k námVáľam sa od smiechu po podlahe. Inak ja som na jar upratovala balkón, odtiahla som taký ťažký črepník a pod ním tie lienky mali nocľah celú zimu Prekvapenie, hneď ako ucítili jarné slniečko sa začali hýbať... nezmar je to.

Bože, cucloš je ako kolibrík pekný, ale vo chvíli, keď si uvedomím, že je to hmyz, tak ma chytá panika!:)))

Tak si mysli, že je to vtáčatko Veľký úsmev.

Inak, originál v našej domácnosti pojem "cucloš" sa chápe ako ryba - prísavník modrastý. Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

To je výstižné pre prísavníka:) Pre mňa zostane navždy cuclošom ten kolibríkovitý hmyziak:) 

Joj ano, tie lienky, Tinka mala práve včera jačiaci deň, presne v štýle "neotváraj okno, nabehnu ti lienky", "Na okne sú tri ...." Inak čo tam lienky, ale nám sa so spálne osi voľajako nasťahovali ..., však samé drevo tam máme, ešte že sú kus prispaté, stále len dúfam, že sa dnu dostali počas vetrania a nie naopak.   Len ja chcem vetrať, priamo nie naokolo ..., asi budem musieť počkať na tuhšie mrazy.

Ejha - osi dnuka. To vyzerá na masaker. Neviem ako by som im vyhovárala zmenu bydliska.

Zlaté moje múkové motýliky. Tie akurát zvyšujú proteinový podiel v múke Váľam sa od smiechu po podlahe.

Mne dnes riadna mäsiarka invalidne poletovala po kuchyni....nebol problém dolapiť ju mucholapkou. Fuuuj. Ešte že som všetky mucholapky neodstránila z dosahu, že načo....že už nebudú žiadúce.

Ja som včera asi hodinu pozorovala veľkú mäsiarku, stále mala pocit že má isť ku mne bližšie ale bola ohlupnutá ale nakoniec už dostávala šťavu a tak ako Evka, jedna muchoťapká po ruke a skrátila som jej život.

Jááj dievčence háveď v byte... Môj starší synátor si zmyslel, že bude v izbe chovať múčne červy. Vraj zdroj proteínov atď. Protestovala som výrazne. Nakoniec sme urobili nejaký kompromis a taký menší chov má. Najprv som bola zhnusená, no teraz sa aspoň pozerať viem. Synátor je nadšený koľko sa mu ich zakuklilo a koľko chrobače sa vyliahlo. Zostáva mi dúfať, že sa mu neprekotia chovné misky a nerozlezú po izbe a dome. Sľúbila som, že ak nejakú háveď nájdem mimo jeho misiek, tak nemilosrdne nastúpia aj insekticídy.

Ani nedýcham .... čo s nimi potom robí? On ich je? Prekvapenie

Mno kúpil si takú kuchársku knihu. Argumentoval hmyz = jedlo budúcnosti ...Úprimne bolo mi zle pri pomyslení, že by som mala jesť niečo, z čoho trčia krovky. Pre moje upokojenie povedal, že zatiaľ skúsi ponúknuť svojich vypestovancov chovateľom, akvaristom a pod., ale nezabudol dodať, uvarím si z nich na koštovku aj niečo. Šmankote ochraňujte ma svätí. Zrejme sa v tom čase odpracem z domu aby som nemusela stráviť zbytok dňa s hlavou v kýbli.

Chlapci majú absolútne skvelú učiteľku geografie. Toho roku bola v Japonsku alebo tam niekde. A doniesla aj ukážky miestnej blano a krovkokrídlej kuchyne. Samozrejme sa deti mohli ponúknuť. Takže už mi syn jedol nejakého chrobáka. Že docela v pohode.

Ale tak na rovinu, aj ja by som ochutnala. Chichocem sa Keď sa mi to medzi zubami nehýbe ... prečo nie? Proteín ako proteín. Váľam sa od smiechu po podlahe

Toď neďaleko za humnami v Brne je reštaurácia, kde môžeš hmyz na tanieri ochutnať Chichocem sa a je možné si objednať dvoch skúsených hmyzových kuchárov, ktorí vyčarujú gastronomický zážitok Prekvapenie

Tie male mile lienky nase sedem bodkove to veru nie su, su to tie azijske potvory a vzdy v obdobi babieho leta sa snazia dostat dnu. Bohuzial tu nemaju prirodzeneho nepriatela a tak sa hufne tlacia do vnutra. My sme ich mali na vcelnici hadam aj 500 boli sade okolo dier na okne. Tak som si cez pana googla zistila ze ich odpudzuje vona citrusov, kupila som pomarancovu esenciu rozrobila vo vode dala som takme celu flasku :-) a vystriekala vsetko, kde boli. Musim povedat ze sa zadarilo, nie su tam asi sli hladat iny ukryt

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.