Jar je už za dverami

Zas mi taký mail prišiel!
Ja neviem, čo s tým dverami furt všetci majú. Stresujú ma tak ako na jeseň o Vianociach. Tuším ich z pántov vysadím či čo a dám si tam presklené. Aby som nemusela čekovať, či tam tá jar nie je. Aká jar? Čo za jar?
A pritom na horách sneží. Vraj. Neviem. Zistím snáď.
Konečne vypredali v NC aj posledné zvyšky saloniek so špeciálnou 75% zľavou a hurá naviezli mraky semiačok. Fakt ma každý rok fascinuje s akou vervou sa ľudia vrhajú v meste do pestovania zeleniny na balkónoch a každý rok končia na trhovisku a kupujú rajčiny, lebo tie ich na balkóne, čo sa snažili od semiačka vypiplať niekde v strede kvitnutia odišli. Na počudovanie.
A tak s trpkosťou zas komentujem, že aj z tej zeleniny a toho, čo sme stáročia mali v sebe od tých lovcov a zberačov sa vytratilo. Však logika! Jako chcete v meste pestovať v hrantíku na balkóne zeleninu? To nie je pokus na prírodopis, keď sme sypali na mokrú gázu fazuľu, so zatajeným dychom sledovali prvé klíčky, hrdo niesli do školy mierne páchnucu čoby bylinku s prvými lístkami a korienkom plížiacim sa za vodou a potom s ťažkým srdcom po zápise za jedna z projektu vyhadzovali do smetí. V lepších prípadoch sa snažili tú fazuľu zasadiť .... a aj tak nám "umrela" .... Však celé zle.
Keď sme nedávno upratovali staré priestory v robote, našli sme asi 50 jogurtových kelímkov z roku x (fakt si niektoré druhy ani ja nepamätám) so zvyškami hliny.
" No hej, to tu bývalo v marci na oknách plno plánt." zaspomínali pamätníci.
A tak sa aj mne čosi kdesi vynorili spomienky na vôňu u starkých, čo sa šírila z krehkých rastliniek. Na to, ako babka každé ráno čoby za vrchnáčik vody každej kvetinke črpla. A ako nás mama mučila s presádzaním planty.
I zamrví sa i vo mne kus Mičurínca. Spomeniem si na pána učiteľa pestovateľských prác a jeho "kukuričky moje", zasvrbia ma mozole na dlani od rýľu ... a  .... ukľudním sa. Nie nie. Tak ako pes a mačka pre mňa patrí na dvor, aj rajčiny majú mať korene pevne v zemi. V zemi. Nie v kvetináči.
A tak obieham stojan s reďkovkami s miliónom odrôd, chvíľu nemo čumím na 8 druhov hríbov a vrátim sa ja k tomu čo si myslím, že rozumiem a viem.

Idem maslo na ďalšiu bábovku pohľadať. Mám nový skvelý recept.

 

Komentáre

Dlhé roky sme na balkóne pestovali paradajky. Mali sme spravené na mieru hlboké drevenné nádoby. Paradajkám sa darilo vynikajúco.

Ja nehovorím, že to nejde, keď sa spravia podmienky. Len v mnohých nadšených prípadoch (napríklad aj u mňa)  to je len hurá efekt. A potom nastanú problémy, ako dovolenka, treba viac alebo menej zalievať a podobne a človeku sa na tom balkóne NECHCE. Teda veľa ľuďom. Nehovorím, že všetkým. Ale takým 90% určite. A to, čo by na záhrade tie rastlinky "rozchodili", resp. možno aj majitelia by sa na to nevykašľali tak rýchlo, to sa na tých balkónoch proste a jednoducho vzdá. Či je činiteľ človek, či príroda.

Česť výnimkám ÁnoÁnoÁno.

Moja zlatá, semiačka a cibuľky mi ani tak nevadia, ako vľkonočné vajcia, zajace a kuriatka Mlčím  a všetko je to pomiešané so srdiečkami - ani sa mi do obchodu nechce chodiť...

Moj drahý ma občas oslovuje Krtko Chichocem sa lebo sa rada v hline hrabem. Voľakedy, keď som mala viac času (´=nemali sme deti), tak som dokázala vypestovať hocičo. Teraz mám na balkóne poväčšinou len kvetinky, bylinky (šak čerstvé do varenia treba), jeden kvetináčik s chilli papričkami a dva hrantíky tých minijahôdok (skoro ako lesné jahody) - to je pochúťka v lete Áno Hlavne musím pestovať také, čo prežije v lete našu dovolenku, ak by polievači zabudli poliať na balkóne...

Presne ako som písala Dulke - to prežitie dovoleniek. Proste na záhradke, aj keď ju zavlažuješ v horúčavách, si to ukoriguje trochu dážď sám. Na zakrytých balkónoch už menej. A potom pri kontajneroch nachádzam len hlinu a ľudia sa sťažujú "čo ste nám to aké priesady predali, im sa nedarí". Treba si to ako si napísala zariadiť v RÁMCI MOŽNOSTÍ.

Ja ešte nechcem jar, ešte som si nestihla oddýchnúť a u nás sneží akosi priebežne, aj s atopí ja sneží, aj bielo mame asi rduhý týždeň, dne sto na menšiu fujavicu vyzerá, jar má ešte čas ani žiadne priesady sa neskôr nebudú konat, minulý rok som našla v menšom záhradníctve, tak skvele sadneice paradajok, počkam si ja do konca apríla ... dovtedy si dávam za úlohu, naučiť s a relaxovať.Hambím sa

Joj, tak to máš času dosť - do konca apríla.

Predvčerom bol medzinárodný deň upratovania PC súboru a tak som tematicky fotky upratovala v ňom. A našla som tam také, že z marca minulého roku z lyžovačky. Tak sa ukľudníme, kukneme aké lyžiarske nohavice sú vo výpredaji a ide sa ich v nedeľu odprezentovať na svah alebo do hory Chichocem sa.

19-ty rok bývam v byte s balkónom. Dosť veľkým. A 19-ty rok niečo sadím. Aj keď v zime poviem, že iba muškáty, nikdy nevydržím.

Moje skúsenosti sú rôzne. Dopestovať sa dá všeličo. Aj paradajky, aj paprika, aj uhorky, aj cukyny, aj fazuľa. Šalát. Ale je to len taká zábavka. Napríklad keď chcem paradajky, tak ich musím opeľovať štetcom. Pekne kvietok po kvietku. Lebo rastliny sú pekné, aj kvitnú... Pestujem to v takych smetnych košoch.

Len okrem poleivania cez dovolenku vždy narazím na ešte jeden limit - používanie chémie. Áno, varievam svojim paradajkám aj čaje. Žihľavový, z myšie chvosta, kostihoj. Lenže to nei vždy stačí. Hlavne, keď sa ukážu vošky. A príde pleseň. Vošky ešte ako tak odstránim mechanicky. Ale plesne? Tak vždy to nakoniec vyhádžem. A paradajky? Možno kilo, dve.

Som voči pestovaniu na balkóne skeptická. Možno preto, že mám vždy možnosť pestovať aj v záhrade. Takže tam si to vynahradím.

Napriek tomu každý rok niečo pestujem. Napríklad pár šalátových lístkov. Ale muškáty to istia. Mám susedky, ktoré dokážu mať fakt úžasné kvety. Tak sa snažím. Ale mám ďaleko k ich umeniu.

A vlastne, neičo mám na balkóne aj výnimočné - už veľa rokov mám na balkóne psie víno - pavinič. Stále v jednej nádobe. Ten sa drží.

 

Inak, mne sa nedarí pestovať ani bylinky. Tak som to vzdala a vždy kúpim o obchode kvetináč, rýchlo spotrebujem a vyhodím. Skúšala som rôzne to udržať, ale nebolo to ono. Najviac ma štve, že keď je napríklad pažítka, alebo petržlen dlhšie v kvetináče, akokeby spopolavela. Neviem to popísať, ale už nie je pekná. Neviem, ako to robia tí, ktorým bylinky vydržia.

Tie bylinky kúpené v kvetináči v oddelení zelenina sa ani mne nepodarilo nejak udržať pri živote. Teraz sa akurát sústredím na rozmarín, čo som potrebovala do bábovky. Asi mu vymyslím nejaké pekné mäso a bude po trápení.

Napr. pažítku som čítala, že proste vo vnútorných podmienkach sa vysilí a treba ju znovu podsypať. Vydrží ti aspoň pol roka v interiéri?

Pažitku používam všade, kde sa dá. Syn to nepokladá za zeleninu, tak to zje. Takže u nás vydrží maximálne mesiac. Možno ani to nie - potom už na nej nič nie je.

Mmch voľne prejdem k pôstu - včera som synovi navrhovala, že on by mohol pôst poňať z iného konca - on by si mohol pridať aspoň jeden druh zeleniny. Tak uvidíme, či uspejem. Skôr nie. Ale skúsila som :)

Ja som sa včera pokúsila popri smaženom syre nanútiť okolie výýýborné karfiolové placky pečené v rúre - len vajíčko, karfiol a kopec syru. Keto nadšenci by svietili šťastím. Veľký úsmev ... ako z toho syru a vajíčka. Pritakali mi a naložili si aj moju porciu hranoliek - že sú to zemiaky a to je tiež zelenina. Mlčím ... ja to nevzdávam. Dnes budem maskovať dávku šalátu  - kedy je Zelený štvrtok?- do tortili s mäsom. Tak!

Zelený stvrtok je pred Veľkým piatkom, to máš ešte tých necelých 40 dní čas ;-)

Poviem to takto - ja mám skúsenosti s jedným aj druhým - teda rajčinami aj na balkóne, aj vo voľnej zemi a dokonca ešte aj s treťou alternatívou - takým mixom oboch prvých variant - pestovanie rajčím vo veľkých kýbloch - vonku na záhrade. Tým som inak skoro k smrti rozosmiala Erkočku svojho času, keď to videla - vraj čo blbnem, latifundiá ako nejaký kulak veľké a ja rajčiny v hrantíkoch ... no, tož, keď zem nedobrá, tuhá, ťažko ju "rozbiť" a keď aj rozbijem, po prvom daždi je zase ako betón ... tak som si zvykla veľké (klasické) rajčiny na tej mojej druhej záhrade (čo nebola pri dome) pestovať - a na záhrade za domom len tie mini - cherry, hruštičkové, ríbezľové - skrátka jednohubkové - lebo tie má MM  najradšej, tak aby pekne pri ruke boli.

Presne tieto si mama pestuje na balkóne - nikdy nemusela opeľovať a častokrát mala úrodu lepšiu, ako ja v tých mojich kýbloch za domom - neviem, čím to je, to ani nemám dojem, že by nejako veľa včielok či iných opeľovačov tam v mamkinom okolí lietalo ...

Vlani to ale bola bieda - tú druhú záhradu som predala a pokúsila som sa predsa len do tej mojej tvrdej zeme nejaké planty vpraviť - ale nebolo to to pravé orechové ... asi fakt budem musieť pristúpiť k tej alternatíve vyvýšených záhonov, lebo záhradníčenia sa vzdať nechcem, práca s hlinou neskonale upokojuje

A čo som dnes urobila? No, čo? ČOOO? Už mám nakúpené  tie akciové minipareniská: chilli, jahôdky, cherry rajčinky, sirôtky a klinčeky! Hambím sa

Niekto hore o bylinkách písal. Tie potrebujú ranné slnko a zvyšok dňa tieň. Pažitku nechávam aj cez zimu vonku, bazalka je jednoročka, ale pekne mi rastie až do jesene, máta je ako burina, oregáno a šalvia  sa tiež držia... Ale ten ROZMARÍN mi vždy vykape! V podstate všetky rastliny mám na kuchynskom balkóne, čo je na juhovýchod. Na druhom severozápadnom vydrží len levanduľa, muškáty a skalná ruža - tam je slnko od obeda až kým nezapadne, normálne pekklo v lete.

Vidíš, von som ešte pažitku neskúšala. Som sa inšpirovala rôznymi kuchyňami, kde to majú vždy na okne. Prehodnotím. Aj keď teda náš balkón je príliš slnečný. Tam je na istých miestach slnko od východu až do 2-3 poobede.

O rozmaríne som presvedčená, že v našich podmienkach vonku nevydrží. Ale zase je rozdiel u nás a u vás....

Čo som pozerala pažitku v obchodoch, tak som si všimla, že cibuľky sú pomerne plytko pod zemou. Ja ich mám tak v strede črepníka - asi 5 cm pod povrchom. Takže aj keď vňať obschne v lete, cibuľka vydrží a vyženie novú.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.