Keď je toho aj na koňa priveľa...

Chcela som sa len posťažovať.. No zistila som, že ja vlastne nemám žiaden veľký problém, možno ma len zbytočne zaťažuje kopa nezmyselností, možno len na mna dolieha jarná únava a možno mi len po piatich rokch na materskej už prepína.. Chytá ma šialená túžba odísť niekam preč, niekam do práce, oddýchnuť si od domu.. Ešte aj ten MM ma v poslednom čase neskutočne vytáča, že už neviem.. Mám pocit, že ma nechápe, že si na kamarátov a známych čas nájde, keď chce, len keď potrebujem niečo ja, tak to ani za svet ževraj len ja som malicherná a môžem si za to sama.. Tak dobre, napíšem konkrétny príklad. čo je pre mňa vážna vec.. Vzali sme si mačku z útulku (skôr ja som si ju vzala), zvieratá mám rada, potešila ma, no bola čerstvo kastrovaná, pár dní musela byť v čistom, u nás doma... no vrčal celý čas, ekdy konečne pôjde von.. a stokrát som mu vravela, že o 5 dní, no a on celých tých 5 dní vrčal a hučal a hučal... Vopred som ho upozornila, že mica bude potrebovať vybrať z brucha strehy. Najprv jasné, nie je problém, kamarát či kolega je veterinár, niekedy a u nás zastaví.. Jasné, že ho dohodol na deň, kedy sme celý denň behali po doktoroch, volal mi, že či môže teda prísť a som sa cítila ako taký debil,, že nie som doma.. DVA MESIACE!!! tá moja trúba vedela,ž e som dala viac lekárov na jeden den a on práve na ten den dal aj veterinára, jasné, že sme to nestihli... Pred pár dnami mal dovolenku, vravím, postráž deti, idem do mesta (autobusom, auto nemáme) s mačkou, nájdem si nejakého veterinára, nech jej tie nitky vyberie... a on že nie, že vraj ju vezme predalen za tým jeho kamarátom, že neni problém.. jasné, teraz mi doplo, len nechcel ostať s dvoma chorými deťmi doma sám, lebo by zošalel.. a teraz čakám, mačka s modrými nitkami v bruchu ma neskutočne hnevá a on vraj nemám vymýšlať, nemám ho zaťažovať zo svojimi problémami!!!! Šlak nech ho trafí.. a ja šaliem tiež... začalo to minulý utorok, ked prišiel Adam zoš kôlky s horúčkou, našťastie, na druhý den bol fit, , no predalen ostal doma.. v piatok víchrica, fujavica, začalo ho prehánať, chudatko, dosatl nejakú črevnú chrípku, všetko, čo z jedol, vypil, skončilo vo wc, už som pomaly balila kufre do nemocky, horúčky 40-tky, v pondelok poobed mu bolo konečne lepšie, bez horúčky, vydýchla som si, uf.... je to za nami.. nebolo... v utorok som mu dovolila ísť na pol hodky na dvor, oblo krásne, slnečno... zobudil sa s horúčkou.. začalo ho prehánať..na další den nevládal už ani chodiťm, len sedel,a ko hračka, kde sme ho položili, tam bol.. urobili mu výtery, všetky v poriadku.. čakali sme na výsledky v krvi, volala pediatrička, vraj máme rýchlo prísť, výsledky sú zlé.. celý KO mal rozhádzanýá, CRP strašne vysoké, leukocyty tiež, vraj niečo také dávno nevidela.. bol piatok poobede, darmo, envyšetria nás už nikde, len dala ATB, že prelieči "naslepo". ATB pomohli, v sobotu ráno sme pálili na pohotovosť so Samkom, horúčka 40,5, nič nechcel jesť, hrdlo spuchnuté.. Hnisavá angína.. Dostali sme ATB. nebola som dva týždne poriadne von, chcem zmiznúť, chcem újsť... zobrala som včera na chvílu von aspon psa, no zima bola strašná, prišla som uzimená, vyštípaná.. Dnes som sa bola trocha prejsť, trocha sa mojej boľavej duši polepšilo. Prešli sme na tému, kedy vyberieme mačke stehy.. Oheň na streche zas, zas ja vymýšľam, mám sa starať ja. a som na začiatku.. šaliem....
Zúfalo chytám cigaretu do ruky.. nemôžem, o chvíľu ide malý spať. musím najprv nakojiť a potom.. teším sa, že si sadnem na lavičku pri teplote -15 stupnov a budem sa pozerať na hviezdy.... zúfalé....