Klamárky

tá 9,10,12,13  veru na mňa sedí,  ale z klamstva ma ešte nikto neobvinil , no veď len nech to niekto skúsi hlavne pri tej 12 a 13-ke.

9 - áno

ostatné veru nie. Ak poviem, že niečo nikomu nepoviem, tak naozaj nepoviem. Dvanástka tiež nie, jednak sa nezvyknem prejedať a keď aj áno, tak to smelo poviem "dnes som jedla všetko, čo mi prišlo pod ruku ... ". A čo? Vari ma za to niekto zavrie do pivnice? Nikdy som sa tiež nevyhovárala na svoje dieťa. Tak tiež, keď som niečo zjedla, no tak som to zjedla. Ja nechápem prečo by som sa mala vyhovárať, že to niekto druhý? S tým súvisí aj to, keď niečo nestihnem. Nevyhováram sa. Proste, nestihla som. Aj keď - toto sa mne fakt nestáva. Som plánovací typ a keď si niečo naplánujem, tak to z 99,9% aj dodržím. Radšej si privstanem, oželiem leňošenie, ale keď mám raz niečo naplánované, tak to musí byť aj odfajknuté . Nevravím, že to je ideálne . Nemám si čo obliecť - tak to tiež niekedy používam, ale vtedy to tak cítim, to nie je klamstvo . Nič nové som si nekúpila - tak to vôbec nie. Hneď pri príchode vyťahujem, ukazujem aké skvelé kúsky som si kúpila a MM to vôbec neprekáža. Vždy z takéhoto nákupu niečo prinesiem aj jemu. A je pravda, že s nájazdami po obchodoch to vôbec nepreháňam. Nie je to môj koníček. A s tými domácimi koláčmi? To veru tiež nie.

Moje najpoužívanejšie:

- nič mi nie je

- nič ma nebolí

- nie som unavená

 - nespím (keď ma MM vyzýva, aby som si išla ľahnúť do postele a mne sa tak dobre spí na gauči pri TV )

Momentálne ma iné nenapadá, ale určite si ešte na niečo spomeniem 
 

No, celkom súhlalsím s tým, čo tvrdí tá štúdia, až na to, že podľa mňa nielen dievčatá, ale aj na chlapcov to platí.

Zopár takých klasických situácií:

1. Rohovor medzi rodičmi si vypočuje dieťa - ..."tá suseda z toho druhého je totálne na hlavu"... Potom idete peši dolu, na druhom sa dieťa (na plnú hubu, lebo veď dieťa) spýta: "Ktorá suseda je to na hlavu?" a ak náhodou jedna z nich práve vychádza z bytu, tak nasleduje zákonite ešte aj "Táto?" - dieťa si vyslúži v tom lepšom prípade "Pssst, to sa nehovorí!", v tom horšom nadávky a pohlavok ...

2. Úplne najzákladnejší inštinkt - pud sebazáchovy - nás núti klamať prakticky bez toho, aby nám v tom niekto išiel príkladom .... dieťa niečo pokazí, rozbije; nespraví, čo malo; spraví, čo nemalo a inštinktívne vie, že sa to rodičom minimálne nebude páčiť (a bude nasledovať povedzme "výchovný rozhovor") alebo maximálne dôjde aj na fyzické tresty. Ani jedna z tých situácií nie je pre dieťa želateľná, takže pud sebazáchovy automaticky ponúkne východisko - lož alebo prinajmenšom prikrášlenie skutočnosti, čo je vlastne aj tak iba eufemizmus pre lož

3. Neviem ako dnes, ale keď boli moje decká školopovinné bolo pomerne bežné, že v rámci "limitu", ktorý mohli rodičia využiť na ospravedlnenie neúčasti dieťaťa na vyučovaní BEZ lekárskeho dokladu, sa napísala ospravedlnenka, že "bol/-a chorý/-á" a dieťa sa s rodičmi lyžovalo, či vyvaľovalo na Malorce

a mohla by som písať ešte hodne dlho, ako sám život učí deti klamať od najútlešieho veku. 

Nehovoriac o tom, že ak je niekto vychovávaný k pravdovravnosti a je natoľko naivný, že v to aj verí (ako to bolo v mojom prípade, keď som bola dieťa), tak veľmi skoro začne za tú pravdu dostávať od života toľké facky, že si sofort uvedomí, ako to s tou pravdou je - že ona veru naozaj "oči kole"

pekne sa to číta, myslím že toto sú všetko také všeobecné klamstva a nie je nikto kto by ich občas nepoužil, ja väčšinou vtedy ked sa mi nechce nikomu nič vysvetľovať ale hlavne ked človek nechce nič riešiť.

Ja som minulý týždeň nad tým uvažovala že klamem, večer som si ľahla a hovorím si Pane Bože prečo ma tak všetko bolí, ved som nič nerobila. Lenže to je úplná hlúposť, rúbala som drevo, musím sa postarať o psa, kačky a mačky, za tri dni som uháčkovala deku, medzitým ešte navarila a aj umyla riad. Na upratovanie mi nezvyšil čas, ale zas nemôžem všetko.

Neklamem už makeupom a pod. to vyriešila moja alergia a posledný rok som si nechala moje striebristé vlasy. Pozriem do zrkadla som stará, cítim sa stará a je mi to jedno, či klamem?

dobrovoľne sa priznávam k väčšine klamstiev, ktoré si vymenovala

ak nimi nikomu neuškodím, tak hádam mi môže byť odpustené

 som sa pobavila 9,15,16 

odkedy som na materskej, tak klamstvá číslo 1-4 som akosi prestala používať, ale asi by som mala začať. Čaká ma hľadanie novej práce, tak aby som zase v nich nabrala zručnosť. :-)