Matematika mi zvyčajne nerobí problém. Bežné veci si viem spočítať.
Len občas sa v mojej hlave niečo prepne a ja zrazu spravím niečo, čo už hodinut neskôr neviem pochopiť.
Prvý krát som si to uvedomila asi pred 20 rokmi. Bola som v obchode, takom bežnom, pultovom. Aké boli pred 20 rokmi všade. Hľadala som niečo na večeru. Bývala som vtedy sama a zrazu mi oči padli na párky. Nemám ich rada, avšak v hlave mi to začalo zvláštne rotovať. Hovorím si - čo keď už mám párky rada? Možno mi už budú chutiť. Tak si kúpim. Ale koľko si kúpiť? Dva kusy? Štyri? Čo keď mi fakt zachutia. Čo potom? Obchod bude už zatvorený. Tak som si prosím pekne kúpila 8 kúskov. Samozrejme, nechutili mi. Ani jednu som nedala :)
Niečo podobné ma pochytilo dnes ráno. Cez víkend som boal na kurze šitia bábik. Dnes ráno som surfovala a narazila na set na šitie bábik. Nie, neobjednala som si 1 kus. Kdeže. Veď čo ke´d ma to chytí??? Ja som si zase objednala rovno 3 kusy.... Čo na tom, že dievča nemáme široko ďaleko v rodine, tuším sa u nás iba chlapi rodia. A nie že by som im takéto hračky nedopriala, ale to by pre nich museli mať kolesá meisto nôh, aby ich zaujali....
Tak som ja zvedavá, čo s tým urobím. Lebo vlastne aj túto moju ušitú krásku nemám doma kam dať :)
Však toto, kto také vymyslel, a hlavne varenie, bo upratovanie neutečie, ale keď sú poniektorí deň čo deň hladní
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak ja už potraviny takto nenakupujem ale čo sa týka tvorby tak to neviem zmeniť, ved viete vo väčšom je to aj lacnejšie a potom mám celý dom zaprataný materiálom a pritom ak by som chcela použiť všetok materiál čo mám potrebujem ešte dalšie životy.
Už mesiac sa namáham s vlnami a bavlnkami a toľko som toho dokončila a nie a nie aby som videla že z tej kopy vlny ubudlo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To skúšanie, či mi niečo nechutí nepoznám sa priznám. Lebo mne okrem držkovej a tlačenky asi chutí všetko. Jaj nie - bambus mi nechutí. A už veci s bambusom nekupujem. Trikrát stačilo skúsiť a dosť. Horšie je, že teraz nakupujem tak, že aj toto sa mi hodí, aj toto viem čo z toho, jeeeej aj na toto mám chuť. A potom účet do mrakov.
Na druhej strane po čase chladnička zas zíva prázdnotou, lebo radšej do toho obchodu nejdem.
A ako tak teraz sa realizujem s bábovečkami, tak nakupujem suroviny na 3 naraz a potom neviem ktorú prv upiecť. Aj som sľúbila, že len jednu do týždňa ... nedá sa. Tých receptov je toľko a ja ich chcem všetky skúsiť a hneď a zaraz! Aj tento týždeň by som asi každý deň mohla robiť. Musím tuším nejakú skriňu vypratať, nech sa zamestnám .
Napríklad tú s tvorivým materiálom ... to je jak Pandorina skrinka - radšej neotváram.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja takto skúšam, či mi už chutia banány
Stále nechutia, len keď mám črevné problémy, donútim sa zjesť jeden. A nakupovanie do zásoby - však načo kupovať 1 m krojovej stuhy na opasok? Čo keď sa zapáči aj kamarátkam? Tak rovno 3-4 m a pre istotu aj v iných farbách. Len času keby som mala viac. Najviac ma zdržujú domáce práce 