A tak dnes bilancujem - nielen s vysvedčením mojich detí.
Bilancujem tento mesiac ako docela fajn. Celkový dojem mám z neho skutočne šťastný. Boli situácie, kedy som nebola za najlepšiu pre okolie, ale robila som si tak, že síce tá prvá pilulka trpkosti zo sklamania sa prehltla, ale môj celkový pocit bol šťastie.Vybavila som si preventívku a hoci týždeň som odkladala objednanie u očnej, nakoniec som si povedala - "na čo čakáš?" A ide to docela rýchlo - budúci týždeň mám termín - tak nech to odsýpa. Som šťastná.A tak keď začínam zvládať realizovanie jediného predsavzatia pre tento rok, pridávam si ešte jedno upomenutie - Niet na čo čakať. Sprav!
Lebo: Nič nie je dôležitejšie než dnešný deň. (J.W.Goethe)
Tak ako vy? Daria sa vám plniť novoročné predsavzatia?
PS - A ja idem povysávať ten koberec, ktorý do štvrtka na to čaká.
Presne tak ako si prestala fajčiť vo všelijakých fázach prestávam piť kávu. Proste mi prestane chutiť - ani s mliekom, ani s cukrom, ani len horkú čiernu... proste potrebujem od nejk pauzu, aby som si ju vychutnala. Tuším o chvíľu ten čas zas nastane - a potom tak mesiac na kávu chuť nemám a ani mi nechýba. Teda chýba mi kofein prvý deň, ale dá sa. Hmmm - žeby už dnes bol ten deň?
To čakanie - ja sa pristihujem ako si hovorím "toto urobím potom" alebo "keď sa stane ento tak POTOM dorobím tamto". A ono to POTOM nikdy tuším nie je.
Proste k veciam, do ktorých sa mi nejak nechce, treba pristúpiť prakticky.
Inak, už som uvažovala aj o tom, či keď to napíšem do zoznamu, či by to nepomohlo. Nepomohlo. Len som to presúvala z termínu na termín .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No tak ja aj predsavzatie - určite nie a snad ani nikdy som si ich nedavala.
Lenže ja si myslím že som dobrá, dokončila som konečne 2 deky, 3 svetre. Týždeň som ukladala stuhy, týždeň som robila so servítkami a teraz už dva týždne sa hrabem v bavlnkach a bavlnených priadzach hrabkám a dohrabkala som sa k tomu že už sú dve tielka ukončené, tretie bude o chvíľu a dalšie začaté. Divné je to že nejako tých vln a bavlniek neubúda. Takže si dávam velikánskú pochvalu - dnes rozdávam pochvály ešte aj mojim sliepkam. No to viete koníček prerastol v riadneho koňa a my už máme v liahni 50 vajec a ja sa vytešujem z bláznivých sliepok, ktoré sú skoro ochočené a nechajú sa hladkať a nosiť na rukách a v hniezde prekladať aby som videla či už je vajko pod ňou. Dokonca sú to takí miláčikovia že som v nedeľu na 1 metri 2x pristupila sliepku, lebo ja nemám ani len kade prejsť čo ide so mnou celá suita, len nechápem prečo mi moja sestra stále podsúva to že je to zbytočná starosť navyše. Ja nemám ani budík nastavený anič také, vypúšťam ked vstanem, vôbec nič neriešim.
Takže som super
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Šikovná si
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gitkaaaaa - keby si mala tých bavlniek málo, rada doplním tvoje zásoby. Ja ich mám potriedené, pobalené. Už len sadnúť a niečo pekné z nich urobiť. Rada pošlem .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nehovor dvakrát, lebo som šialená čo sa toho týka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
teda ja ti musím napísať, že veru aj to čakanie a prešľapovanie má svoj zmysel...tak to cítim
niekedy sa to do čoho sa odmietam pustit hneď nejako inak vyvrbí
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Súhlasím, skvelá voľba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A tak súhlasím. Ale sú veci, ktoré raz teda absolvovať musím - aj tá preventívka u bežnej doktorky, aj tá gynekologická no a aj tá očná. Tam sa to samo nevyrieši.
Na druhej strane napríklad také upratovanie .... môže počkať ... možno povysávajú deti a možno sa mne bude zrazu chcieť - i také raz už tento rok bolo. Proste sa mi CHCELO upratovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Predsavzatia som si nedávala, ale jednu úlohu som si vytýčila, dokončiť po ôsmych rokoch obrusy, ktoré už nestihla babka, pre sestru. A tak som maturovala, pri prišívaní háčkovaného lemu, ostrihávaní látky, škrobení, špendlení a žehlení. Bolo to celkom veľké zábavisko, ale s výsledkom som spokojná, bol skoro taký dokonalý, akokeby to babka robila. Obdivujem, jej božskú trrpezlivosť, bo ja som len dokončovačky robila, ale to háčkovanie je podľa mňa šialentsvo ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to by aj nejakú fotodokumentáciu chcelo. Alebo som niečo prehliadla?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nezvládla som také, a už sú obrusy u sestry, akosi som bola rada, že som rada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z nás by bola skvelá dvojica. Ja budem začínať a ty dokončovať - bo také ja neviem.
Pošlem ti sveter zošiť ? Už rok tam je uštrikovaný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď vydržíš ešte 7 rokov?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmm .... tak sa dnes sama seba pýtam - a na čo s tým svetrom dokelu čakám?
Podám správu o realizácií.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja si dávam výzvy skôr v pôste. Bežne je vydržať bez sladkostí. Nie je to jednoduché len tak z ničoho, nič. Prvý rok som podvádzala tým, že som každý týždeň varila sladké jedlo - palacinky, parené buchty.... Škoda, že toto nikdy nedokážem preniesť ďalej
Ďalšia taká výzva pre mňa je o 40 dňoch bez nakupovania. Mimo potravín. Nič iné. Len toto dokážem iba pred Veľkou Nocou. Vianoce by sa dali riešiť iba tak, že darčeky človek pripraví dopredu.
No najväčšia moja výzva bol Solitere. Hrávala som ho dlhé, predlhé roky. Spomínam si, že už v roku 1992, keď som pracovala ako programátorka, som si tým krátila čas pri indexované súborov :) Dokázala som fakt dlhé aj hodiny stráviť obracaním a presúvaním kariet. Sama sebe som bola odporná. Nedokázala som sa toho vzdať. Až som sa pred rokom naštvala. A keď som vydržala 40, tak som postupne rpidava den za dnom. Az som na karty zabudla. Este som ich teda nevymazala ani z počítača, ani z plochy. Ale zatial som sa ich nedotkôa. Aj ked mi je jasné, že by stačilo raz začať a som v tom znova :)
Na iné predsavzatia nemám silu. Teda dodržiavať ich.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
40 dní to je ozaj dlhá doba, aj na nejedenie sladkého, aj na nenakupovanie, hry so mnou nic nerobia ..., okrem tych, co teraz hram na trenovanie mozgu, aby som uplne neosprostela, ma to nastastie denny limit, takze vsetko s mierou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tých 40 pôstnych dní ma tajomstvo - nedele sa do toho nepočítaju :) To ohľadom sladkostí, aby sa dalo ľahšie vydržať. Čo sa týka nakupovania, tam si výnimku nepovoľujem, lebo už dlhšie v nedeľu nechodíme do obchodov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmmmm .... hmmmmm ... žeby som sa pridala?
Hmmmm ....
Nie, asi nie. Ani sladkosti, ani nákupy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak rozmýšľam nad tou preventívkou, len potrebujem pauzu od lekárov, bo sme este akosi neskoncili 5 mesačný maratón, ta neviem ...., ale chcelo by to, aj gynekologiu .... Jar je skvelé ročné obdobie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na čo čakáš?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na obdobie, ked sa nebudem musiet 3x do tyzdna trepat po lekaroch. Uz to nie je zaujimave.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A teraz ti dám dva dôvody prečo tak ísť HNEĎ:
1. Ísť štvrtýkrát k doktorovi za týždeň je vyšší level - naruší ti to kolobeh a môžeš to brať ako "osvieženie" zo stereotypu. Tentokrát pôjdeš so sebou - budú iné emócie - zaručene. Odporúčam.
2. Ten ďalší týždeň, keď pôjdeš "len" 3* k doktorovi, si užiješ, lebo ideš "len" 3* a dosť. Teda z horšieho do lepšieho tým pádom.
Presvedčila som ťa?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som si dala jedno - nedať si žiadne a dodržala som ho - konečne aspoň jedno.
Ale začala som si robiť poriadok v živote.
Zmenila som lekárku, objednala sa konečne po rokoch na preventívku, vyhádzala z bytu všetko nepotrebné, pretriedila šatník, konečne mám vyhliadnutú novú kabelku čo odkladám už 3 mesiace,
ale stará už dožíva, obnovujem staré kamarátstva a viac sa hýbem. Na január celkom dosť.
Vo februári mám zatiaľ ďalších lekárov, čo som roky odkladala, zubára a uvidím k čomu sa ešte dostanem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Šikovnica, samé skvelé veci si dokázala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sanka dole, palec hore.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jej, dakujem že sa páči. Vieš mne volala kamoška a ja jej hovorím že nič nerobím, že z ničoho nič sa mi nechce veľa robiť a dokonca sa oveľa viac hrám na počitačí. No a potom sa opýtala čo som od sviatkov urobila a pochopila som že je toho naozaj veľa. Tie deky som nakoniec každý šesťuholník odparala lebo som sa rozhodla robiť do kruhu podľa farieb, takže som ich spájala úplne od začiatku a urobila jednú veľku a druhú malu. Dokonca mám rozpletený hrubý sveter na doma, ktorý už bol skoro hotový pred 5 rokmi ale teraz na Vianoce som ho vypárala lebo sa mi nepáčil a to bolo treba iba zošiť rukávy a gombíky prišiť.
Naozaj to vyzerá tak že ked sa nenáhaňam že musím takú a takú robotu urobiť tak toho zvládam oveľa viacej aj ked mám pocit že sa flákam a to je super poznatok po tých dlhých rokoch kedy som sa išla zodrať a nič za mnou nebolo vidieť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
často podliehame pocitu, že nič nerobíme. Až kým sa nenájde niekto, kto nám ukáže, že je to inak. Hlavne, keď máš radosť a dobrý pocit z toho, čo robíš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V tom maš naozaj pravdu, z tohto pohľadu je potom človeku oveľa ľahšie na duši. Tak možno kým povieme "Bože ja som nič neurobila" - treba si skutočne rozobrať či to bolo naozaj nič.
No a občas je dobre aj to nič, lebo aj relax potrebujeme
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne.
A preto som si povedala, že si budem tento rok robiť radosť a budem šťastná.
Lebo keď sa ohliadam späť, tak vidím, že vtedy som bola šťastná, lebo som spravila to a to. Napríklad upiekla som tento týždeň 2 bábovky - dnes pečiem tretiu . Už by som mohla popridávať tie recepty, čo?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie - ale asi preto, že si žiadne nedávam.
Mňa život naučil, že je to zbytočné - aj tak sú to zvyčajne také veci, čo už vopred človek vie, že nebude ľahké dodržať (ok, môžeme si povedať, je to skúška, či a čo zvládnem), potom, ak sa ukáže, že som mala pravdu a nedarí sa mi, tak mám zbytočný stres a negatívna špirála sa roztáča a točí, a točí, a točí ... a na konci roku je z toho človek poľahky na prášky ;-)
Na druhej strane - pred mnohými rokmi som práve na Silvestra prestala fajčiť - nie preto, že by som si chcela nejaký záväzok dať, ale:
sedeli sme u nás na chate pred telkou, aj sa polnoc blížila, deti už spali, zapálil si MM, zapálila som si ja, potiahla som raz, dvakrát a hovorím: "Mne tá cigareta nechutí!" "Tak prečo fajčíš?", pýta sa chlap. Cigaretu so "típla" a to bola moja posledná ... Jednoducho, keď príde ten správny okamih, ide to aj bez záväzkov.
Ale k tomu "Načo čakáš?" - to je veru doborá otázka, lebo to sa aj mne stáva - čakám, a čakám a čakám - priam ako na toho Godota - a bisťu, on veru fakt nepríde ... ;-)
Asi by som si mala dať záväzok že nebudem čakať