Jaaj, tuším Žika z jedného komerčného rádia sa na fb pýta, čo bol v detstve pre nás absolútny luxus.
Vedela som okamžite. Šunkový chleba. Otec chodil na nejaké schôdze a domov občas priniesol jeden krajec najúžasnejšieho chlebíka so šunkou. Asi tam boli aj kyslé uhorky, to už neviem. Ale tá šunka. Na tenúčko nakrájaná, zvlnená na chlebíku. Niečo neprekonateľné. To sa mi vyjavilo ako prvé. Šunka sa u nás doma nekupovala, maximálne šunková saláma, aj to iba občas. Tak preto to bol luxus
Jasne, teraz si môžem dať šunku kedy chcem. Rôznu. Aj rovnako dobrú, ako bola tá moja spomienková. Ale ako keby práve to bol problém - môžem ju mať kedy chcem. Chýba to očakávanie.
Spomenula by som si samozrejme aj na oveľa viac vecí. Ale to by už nebol ten absolútny luxus
Moj manžel mal v tom hneď jasno - angličáky. Má ich dodnes v originál obaloch. Ak si dobre pamätám, ani junior sa moc s nimi nemohol hrávať....
Ja som si ešte na jeden kúsok, ktorý sa mi zdal luxusom spomenula. Keď som chodila na strednú, tak jedna spolužiačka nosila telesnú v igelitke Billa. Neskutočne som jej to závidela 
No trochu absurdné z dnešného pohľadu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rifle - levisky. Také absolútne klasické, tmavomodré.
Naši asi ani v tuzexe nenakupovali, aspoň si na to nepamätám. A tak sme rifle nemali. Ešte sa mi niečo marí, že tam bola nejaká storka, že vyzerajú ako montérky. Mamina nás obšívala, ale čo ja by som bola dala za rifle!
Jedno leto som vyfasovala v rámci prázdnin rifle po segrenke. Mala som 10 a o 1/3 väčší zadok ako sesternica. Aj tak som ich zapla. Po ležiačky samozrejme. Teta mi ich chcela zabaliť domov, ale boli vydraté a mama rezolútne odmietla - zostali u starkej, že keď budem potrebovať, mám ich tam ... nuž, nejak už ten zadok sa len zväčšoval 
. Už som ich viac neobliekla.
A tak som po nich strašne túžila.
Dostala som prvé v 6tej triede - 2 roky po nežnej revolúcií !!! A zrovna také, ktoré sa mi nepáčili - ani strih, ani farba, ani celkovo dizajn. Ach jaj.
Prvé levisky som vlastne mala až teraz - 2 roky dozadu. Chalani z nich vyrástli. A presne také, aké som ako decko strašne chcela to boli. Tak som zas tú riť do nich narvala 
. Tentokrát idú do rozpadnutia.
Ešte ich mááááám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, či si to dobre pamätám, spolužiačka na základke také nejaké mala. Z tuzexu. 100 bonov. Obrovská cena.
Samozrejme aj naša mama na nás šila. Niekde zohnala látku z diaľky sa podobajúcu rifľovine. Takú doslova tenkú handru a v snahe ulahodiť nám ušila nohavice z nej. Dokonca sa mi niečo marí, že mali aj módny detail - zispy na vreckách, ohrnuté nohavice...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
občasný luxus, ktorý si pamätám-banány v čokoláde a k tomu veľký jahodový kokteil...na najvyššom poschodí košického starého prioru )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kokteily, to bol fakt veľký hit. Moc sa vtedy o intoleranciach nehovorilo. Celé prevádzky boli na tom vystavané
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte si spomínam, keď sme na zákaldnej, strednej chodili okresného mesta vláčikom na súťaže a pri stanici bola malá reštaurácia Veverička. A tam sme si objednávali vypražaný syr s hranolkami a pomarančovým džúsom, to bol teda fakt luxus.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ďalšia spomienka sa vynorila Tí, čo voľadeky prechádzali cez žilinskú vlakovú stanicu si isto spomenú - Limo v sáčku so slamkou. Úžasná vec. Dávali v telke taký cestopis - v podstate Slováci vo svete ukazujú miestnu kuchyňu. A toto bola vychytávka v ktoromsi ázijskom štáte. Tekutiny vám davali do sáčkov so slamkou. Alebo iba do sáčkov a sami ste odhryzli rožtek a tak pili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rozmýšľam, ale nič také mi v pamäti neutkvelo. Ako rifle z tuzexu, boli teda určite luxusom.
Pamätám si aj na čakanie v zelovoci pred Vianocami na mandarinky a tuším nám babka, od známej vybavovala lentilky? Moja hlava je deravá. Ono asi tak kým nevieš o čo prichádzaš tak ti to nechýba. 