Usmievajú sa na nás z titulných stránok časopisov, z televíznych obrazoviek... Sú krásne a úspešné. Zvládajú náročnú prácu, deti, domácnosť aj svoj dokonalý imidž. My ostatné len ticho závidíme a márne špekulujeme, kde sa stala chyba. Narodili sme sa v nesprávnom čase, na nesprávnom mieste? Zle sme sa učili? Minuli sme sa povolaním? Nenašli toho pravého? Kladieme si otázky, bez správnych odpovedí.
Začíname a vzdávame zaručené diéty, aby sme si znova a znova pohládzali dušu božskou čokoládou. Pokusy o pozitívne myslenie zahodíme do najbližšieho smetného koša, keď sa nám dieťa s úžasným krikom hodí o zem, alebo nás pubertálny výrastok priklincuje jedinou vetou. Len ťažko predýchavame múdre reči našich polovičiek o večnom neporiadku v byte a nekonečné súrodenecké vojny našich ratolestí. Ak náhodou naší najbližší zaspia na vavrínoch, dorazí nás šéf, alebo protivná kolegyňa. Blúdime v labyrinte života, v úlohe tak náročnej - žienky modernej. Chceme byť trpezlivé mamy, milujúce aj milované manželky, úspešné v práci, mať domácnosť zo škatuľky a samozrejme byť vždy očarujúce.
Len kruhy pod očami, vejáriky vrások, zopár sivých vlasov a sadielko tu i tam, sú tichým svedectvom našich prehier. Hlučnými prejavmi našej bezmocnosti zase častujeme svojich najbližších. Určite sú aj výnimky, žienky ktoré sa našli v úlohe mamy, majú chápavého manžela, zaujímavú prácu a optimizmu na rozdávanie. Samozrejme, tie len potvrdzujú pravidlo, že nás je viac, ktoré sme zo svojich detí sem tam zúfalé, občas zúrivé a často bezradné.
Milujeme svoje deti, chceme pre nich to najlepšie, aj modré z neba by sme im zniesli, len trpezlivosť a pevné nervy sme nevyhrali v lotérii. Občas by sme ich zo samej lásky "zjedli", inokedy nevieme či máme plakať alebo sa smiať, potichu či nahlas nadávať. Možno sa raz pritrafí aj nejaká tá výchovná. Naše slniečka, malé aj veľké, sa nám o zábavu vždy postarajú. Neumárajme sa pocitom viny a zlyhania, že len my nezvládame výchovu svojich detí. Máme nárok byť len človekom, ženou so svojimi chybami, omylmi aj pádmi. Aspoň si vieme vážiť slniečkové chvíle, ktoré sú nám dopriate.
Keď sme si tak pekne zdôvodnili, prečo nemôžeme byť dokonalé ženy-mamy, neznamená, že to vzdáme. Nehádžme flintu do žita, veď kde by sme ho teraz našli. Nájdime si spriaznené duše a chvíľku pre seba, bez výčitiek, že nie sme po ruke deťom, rodine. Je to dôležite pre nás aj pre nich. Iba oddýchnutá mama zvládne s prehľadom každodenné radosti a starosti. Poseďme si s kámoškou pri káve, vyberme sa za psychológom ak potrebujeme radu odborníka, tancujme, cvičme, čítajme, snívajme ..., aby na našich tvárach žiaril očarujúci úsmev filmových hviezd, aspoň na zopár krásnych okamžikov. Majme sa radi, aby z nás naše ratolesti mali len radosť.
(Niektoré devy ste to už možno čitali na poetic mame, pridávam to na NM, ako nostalgickú spomienku na časy, keď som bola schopná skladať vety,tak trochu ma motivoval článok o sivých vlasoch, ochabnutých prsiach, celulitídke ... )
Ako dobre
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamka krásne si to napísala sem tam ako o mne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj.
Možno sú slávne, pekné a bohaté, ale sú aj šťastné??? Koľko našich či zahraničných celebrít je rozvedených, v depresií a vo svojom súkromnom živote stále niečo hľadajú. Ja osobne som spokojná zo svojim životom. Aj keď mám nejaké to kilo naviac, ráno keď vstanem mám kruhy pod očami, vrásky na tvári no viem, že môj manžel ma má rád takú aká som. Nemám peniaze, ani slávu a ani dokonalý imidž, no mám milujúceho manžela, zdravé dieťa a som spokojná aj s pracovným a aj so súkromným životom.
PS: Ten článok je fakt 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Šťastná to žena.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ja zasa niesom spokojná nikdy z ničím (a práve preto mám asi Sandriku - aby ma učila trpezlivosti a láske bez návratky) ...ráno vstávam o pol šiestej budená synom kričiacim "kakavkooooo" ....keď ho dopije, tak aby nebolo málo uteká zobudiť Sandru - veď prečo by mala spať keď on je už hore...takže spánku si moc neužijem...
čo sa týka vrások - to neriešim - nevidím do dialky a zásadne nenosím okuliare - lebo bez priblíženia som v zrkadle krajšia 
...keď sa uvidím v spodnom prádle - tak si len opakujem "milujem svoje telo, milujem svoje telo..." (snáď to raz aj zaberie)...a pri tom mi Sandra vždy povie že "Si nádherná" - no nemilujte to decko keď je také zlaté 
....no načo by mi bolo kopec peňazí, že?...ešte by som potom nevedela čo z tolkým bohatstvom 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami,
toto bolo prvucke prve, co som si na NM precitala... a preto som tu ostala...