Nesnaž sa tak veľmi

Viem to. Plne si to uvedomujem.

Ak ma niekto požiada o radu, alebo to len tak z diskusie vyplynie, rada to použijem.

Netlač.

Ono to príde.

Keď sa veľmi veľmi snažíme, tak zvyčajne akoby začnú skákať pod nohy všetky prekážky. Možno ešte nie sme pripravení, aby sa to udialo. Proste len počkať. Ukľudniť sa. Seba. Okolie.

To som múdra, keď sa jedná o cudzích.

To vždy vidím.

A potom prídem na rad ja.

Idem. Valím. Tlačím. Silím. Hnevám sa, keď to nejde. Až do plaču mi je častokrát.

A potom príde niekto, kto mi povie ... nesnaž sa tak veľmi.

Snáď sa to poddá. Časom. Všetko. Mrkám

PS - u mňa išlo o osobnú výzvu niečo spraviť. Mala som prípravu rozvrhnutú. Krok za krokom. Rozmyslenú. Rozplánovanú do detailu. No a potom ... potom príde len absolútne blbý a zbytočný defekt. Nič sa nestalo. Len celý ten plán spadol ako domček z kariet. Nič sa nedeje. Možno som len nemala toľko ísť na istotu.

Komentáre

ObjímamNo ja mám pocit že od februára je u mňa pravidlo - čo sa môže posrať sa určite posere a plati to statočne je jedno či zúrim či plačem alebo to vzdávam.

ObjímamObjímamObjímam

Tak jako ja som bola hlavne strašne znechutená. Lebo vlastná blbosť - som to mohla čakať a nejak aj podvedome čakala asi. Len ak sa jedná o druhých, tak som zvyčajne strašne múdra, ale ak prídem po seba, už na to rada zabúdam. Mrkám

Nič sa nedeje v mojom prípade - len to treba občas mi pripomenúť, aby som sa vyhla tým pocitom rozladenia.

Gitka, drž sa.

Jaaj, rozoberali sme toto nejaký týždeň dozadu. V banálnej dietovacej akcii. Nedarilo sa tak, ako by som si predstavovala, hoci som podľa mňa fakt nepodvádzala a dodržiavala všetko, čo bolo treba. V rámci svojich možnosti.

A potom si mi povedala, že možno nie je treba tak veľmi tlačiť na pílu.

Tak som sa nejak sekla a kašlala na to. Teda, skoro kašlala. Ale nič som nepočítala, jedla aj to, čo sa nemá. Lebo som závislák a jeden kúsok nestačí (sranda, Bondovi nestačil jeden svet :) ).

Mala som pocit, že som sa vrátila späť. Že niekoľkomesačné úsilie padlo. Tak som ani nevstúpila na váhu. Včera som po 2 týždňoch musela. A šok. Nepribrala som ani gram. Hoci môj jedálniček mal ďaleko od ideálneho.

Uvidíme, čo sa stane ďalej.... Teda, aktuálne sa vraciam k diete....

ÁnoÁnoÁno

Akoby som mala dva metre, alebo z blízka (na sebe) často nevidím to, čo vidím na iných, resp. neviem si radu, kým druhým ihneď viem poradiť Veľký úsmev.

Ten večer a defekt bol fakt len čerešnička. Našťastie sú tu priatelia, čo vedia, kedy majú napísať a pripomenúť mi to Bozkávam.

Ako málo stačí, aby si človek uvedomil alebo zobral k srdcu a ide sa ďalej. Mrkám

Podľa mňa práve v tom je tajomstvo niektorých ľudí. Že spadnú, vstanú, otrasú sa, očistia sa. A idú ďalej. Nepovedia rovno, že to nemá význam.

Práve som videla nejaký film, fakt netuším, čo to bolo. Ale hovorili o dvoch žabách. každá spadla. Do krčaha so smotanou. Jedna to vzdala. A druhá toľko skákala a skákala, až umútila maslo. A po ňom vyšla von.... Podobných príbehov je veľa... Alebo o tom somárovi v studni, čo ho zahadzovali smeťami. On ich vždy striasol, Postavil sa na ne. Až napokon po tých smetiach vystúpil von...

mne sa to tiež poslednom čase deje, ale asi som len teraz viac precitlivená a viac si to uvedomujem...

včera v takmer prázdnom bazéne sme do seba vrazili s jednou pani :-) až sa potopili....

obe sme plávali DOZADU :-)))

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.