Ono sa to kráča, keď to ide ľahko, čo?

Frfleme. Na všeličo, na všelikoho. V podstate mám dojem, že na všetko.Najnovšie si to zlízom premiér aj s Ústredným krízovým štábom.No jasné, že papuľujem aj ja. Nejdem to tu rozoberať. Už sme to rozobrali na všetkých sociálnych sieťach, v súkromných správach, telefonicky a aj osobne - z prava, zľava. Interne i mediálne. Vnútro štátne i medzinárodne. Nuž - doba je taká. Treba sa prispôsobiť.Možno by ľudia viac na seba dbali, ak by vláda nedbala.Možno by sa o svoje zdravie sme viac starali, viac si dávali pozor a mnoho vecí by sme robili sami od seba, bez reptania, ak by nám ich nikto neprikazoval.Teraz sa ľudia tuším chovajú ako moji puberťáci, keď im niečo kážem spraviť.Ofrflú, ohundrú a aj tak si spravia po svojom.Ja viem, neni to ľahké. Ale kedy to bolo jednoduché?My frfleme na rúška. A čo naši prastarí rodičia? Čo naši rodičia? Mali ľahšiu dobu?Nie, nemuseli nosiť "handru na hube", ale museli mnohé iné veci.Ono sa kráča životom dobre, keď to ide ľahko.Ale vtedy si treba spomenúť na tie kvetinky v skleníkoch a dinosaurov.Teda - treba sa prispôsobiť dobe. Akokoľvek, ale hlavne rýchlo. Hociako by som koronu zľahčovala, stále je to choroba. A žiadna choroba vám nepridá na pohode a spokojnosti.Takže od zajtra zasa do toho kolotoču, čo sme už absolvovali na jar.Trpezlivo. Ono sa to ukľudní.Je to ako šliapať na bicykli do kopca. Zo začiatku sa to zdá nekonečné a ide to ztuha. A potom si všimneš pekné veci naokolo. Máš radosť z každého metra vpred. A zrazu aj ten vrchol je bližšie a bližšie. Každý kopec má svoj vrchol. Podstatné je, aby si nezačala cúvať.Vážme si prácu, ktorú máme. Pomôžme tým, ktorí o ňu dočasne prichádzajú - u nás vo fitku sa dajú požičať niektoré náradia za poplatok domov, reštiky stále robia rozvoz, alebo majú výdajné okienka. Rešpektujme hodiny pre dôchodcov.Nie je to navždy. Pevne dúfam.