reklama

Všetko je dnes úplne iné, alebo ani nie?

Pridal/a Kamila dňa 21. 01. 2020 - 13:50

reklama

V mojich historických románoch, sa často spomína vyšívanie ako voľnočasová aktivita dám z vyššej spoločnosti. Pre chudobných bolo šitie nutnosťou, aby mali čo na seba. Mnohé krajčírske dielne zas museli byť veľmi vychytené. Určite nebolo jednoduché ručne šiť nádherné, komplikované róby, do ktorých sa obliekali šľachtičné. 

U nás na dedinách voľakedy dávno dosť vyšívalo, šilo, asi hlavne počas dlhých zimných večerov. Ale to pri lampášoch bolo málo svetla, tak možno len za krátkych zimných dní, keď nebolo roboty na poli. Však slovenské kroje sú plné nádherných výšiviek, ornamentov ..., aj samotné kroje boli celkom zložité.

Naše mamky, babky tiež vyšívali, asi skôr obrazy, vankúšiky ...? Však nemohli len tak nečinne sedieť a nič nerobiť. Hambím saŠilo sa celkom veľa, v obchodoch bolo toho málo na výber. Babky zas učili šiť, vyšívať, pliesť aj háčkovať..... nás. Aspoň mňa určite. Hambím sa

Doba sa zmenila, už je všetkého dostatok.... Obchody sú plné lacného tovaru od výmyslu sveta, ktorý šijú ženy asi aj deti v ťažkých podmienkach niekde v Bangladéši ... 

Mnohí mladí sa zamýšľajú nad tým, že toto nie je cesta. Rieši sa kapsulový šatník aj iné.

A prečo to všetko píšem. Moja staršia dcéra ma úplne prekvapila tým, že začala vyšívať a chce sa naučiť šiť .... Zdôvodnila to nespokojnosťou s rýchlym módnym priemyslom, nekvalitnými umelými materiálmi, odpadávajúcimi gombíkmi a krivými stehmi ....  Chce si vedieť sama veci opraviť, upraviť, vylepšiť, raz sama aj urobiť .

A tak začala s vyšívaním. Mama je ďaleko, niežeby som nejak veľmi aktívne vyšívala, babky už dlho nemá a tak sa učí od "youtuberiek" Má môj obdiv, držím jej palce. So šitím by som jej aj pomohla, keď si spomeniem, čo všetko som kedysi šila, ani pravda nie je ..., Ale určite to dá aj bezo mňa, a keď počúvam, ako sa dnes dajú spraviť strihy ..., podľa videa ... Pre nás bola asi Burda istotou, čo sa týka strihov. Rozmýšľam či som tie staré Burdy vyhodila, alebo ešte nie. Hambím sa

Takže všetko ostáva po starom, len v bledemodrom či svetloružovom? Mrkám


reklama

reklama

aramana, Ut, 21. 01. 2020 - 16:29

Vyšívala som naposledy keď som bola tehotná.Keďže som makala až kým sa dalo, bola som rada že si môžem po večeroch sadnúť s vyloženými nohamiChichocem sano ale to je tomu už vyše  22 rokov.

Moja mamka obštrikovala aj obšila všetky svoje vnúčence, aj môjho malého.Mne sa to veľmi páčilo a pači sa mi dodnes - mám odložené štrikované dupačky, čiapočku aj svetríkSrdcekeby som mala druhé dieťa, oblečiem ho do toho istého.Aj kojenecké košieľky som mala od mamky šité.Len vtedy to bolo nie len pekné ale aj tak trošku nutnosť...zarábala som do 4 ticís korún a za svetrík do pôrodnice s dupačkami a čiapkou som dala 780 korún.Doteraz si to pamätám lebo pálka to bola riadna.Na dupačky, také tenučké, biele sme chodili do Poľska a stáli 200-300 korún.

Noo...ja som ti onehdá šilaChichocem sasukne a bľúzky, dokonca štepované.Ale to tiež aspoň 15 rokov dozadu.Vlastne moje prvé obrusy a dečky boli tiež šité mnou...aj závesyHambím saTeraz vytiahnem mašinu len z donútenia keď treba decku monterky zašiť alebo nejaké malé trhaniny poriešiťChichocem sa

Poznala som baby čo vyšívali pre babky v Nemecku a dobre si na tom zarobili.Kamoška si kúpila mašinu nedávno a stráášne ju začalo baviť šiť kabelky...a ja to musím nosiťChichocem saChichocem saChichocem sauž mám od nej triChichocem saChichocem saChichocem sa

Kamila, Ut, 21. 01. 2020 - 16:40

Však toto dakedy to bola skoro nutnosť, teraz to skôr prekvapí, ako teba kámoška s kabelkami. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

dasa_, Ut, 21. 01. 2020 - 19:47

Sranda, mám dve spolužiačky. Obe sa prejavovali už na škole. Aj keď sme teda študovali echt techniku. Obe si neskôr po škole kúpili vyšívacie stroje. Vďaka škole nemajú problém digitalizovať vlastné návrhy. A tá jedna to dokonca poňala naozaj veľkolepo - vhupla do módneho priemyslu rovnými nohami. Svoju pozíciu v IT zanechala úplne. Táto začínala tiež kabelkami

dasa_, Ut, 21. 01. 2020 - 19:50

Stále tvrdím, že rušné práce sú veľmi blahodárne. Pôsobí to podobne, ako meditácia. Spomínam si na mnohých ľudí, ktorí tvrdili, že im to dokonca pomáha pri bolestiach. Nehovoriac o iných problémoch.

Jediný problém je, čo s tým. Viem, o čom hovorím - sem tam sa mi podarí niečo niekomu nanútiť. Inak robím len tak pre radosť a dokonca sa mi u ž stalo, že som urobila a hotové vypárala, aby som mohla robiť niečo iné PohodaPohoda

balalajka, St, 22. 01. 2020 - 07:15

Zrovna včera som začala flirtovať s myšlienkou, že vytiahnem mašinu a skrátim si sukňu čo mám úplne po zem iba po kolená. Zatiaľ mám stále tú myšlienku pred sebou, ešte som ju nezavrhla.

Držím palce staršej a ani sa jej nečudujem veľmi. Tiež mávam také obdobia, kedy šijem, prešívam, vyšívam.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama