Často sa nám tu "opakujú" príbehy nefunkčných vzťahov, keď žena nevie nájsť v sebe odvahu, žiť radšej sama, ako s partnerom, ktorý jej len ubližuje. Dnes som si na túto tému prečítala pekný článok Vzťahy, ktoré nikdy nefungujú Píše sa v ňom aj o tom, že sú typy mužov, s ktorými je vzťah od začiatku odsúdený do záhuby. Sú to chlapi závislí od alkoholu, sexu, mamičky ..., emocionálne nezrelé osobnosti, chorobní žiarlivci... Mnohé ženy si úchylky svojich partnerov aj uvedomia, skôr ako vstúpia do manželstva, prídu deti ..., ale žijú v naivnej viere, že sa im ich podarí zmeniť. Ak však také nechcú oni sami, zmena sa neudeje a nám ostanú len oči pre plač a život plný trápenia.
Všetko je na nás, aby sme poznali svoju hodnotu, svoje plusy aj mínusy. Sebadôvera v svoje schopnosti nám pomôže nevstupovať do ubližujúcich vzťahov, odísť z tých boľavých, ozdraviť tie, ktoré sa ešte dajú zachrániť. Nie je to vôbec jednoduché, ale je to asi jediná schodná cesta, ak chceme prežiť svoj život plnohodnotne, s radosťou ...
Dievčatá, ako ste na tom s vlastným sebavedomím, poznaním vlastnej hodnoty? Darí sa vám udržiavať zdravé vzťahy doma, v práci?
Ja som to svoje sebavedomie dlho zbierala z dna morského, ale verím, že som sa posunula ...Pomohlo mi práve poznanie toho v čom som dobrá, čo je mojou slabosťou a uvedomenie si, že nie je reálne vtesnať moje ja, len do toho čo nedokážem. 
Celkom dobrý článok, ale ako píšu chlapi v diskusii, nie je to len o tom, že sú chlapi nepoužiteľní. Je to aj naopak. Niektoré ženy sú na facku, dokonca aj z môjho ženského pohľadu. Ale to je na celý elaborát, nie na jeden článok, však. 
Myslím si, že vzťahy ľudí menia. Či chcú, či nechcú, spolužitie prináša zmeny. Jeden od druhého sa učíme, učíme sa veci o sebe. Zisťujeme kde sú naše hranice, kde sú hranice toho druhého. Kde sa naše svety stretávajú, kde sa rozchádzajú.
Mať doma kópiu samého seba je nezmysel. Mať všetky koníčky spoločné je nudné. Ako musí existovať "náš svet", tak musí existovať "môj svet" a "jeho svet".
Samozrejme, veriť, že z opilca bude zodpovedný abstinent, z prietrtníka domased, ktorý bude na svoju ženu pozerať ako na zjav a za inou sukňou sa neotočí, to je hlúposť. Netvrdím, že to nie je vôbec možné, ale je to veľmi málo pravdepodobné. Je stratou času, energie čakať na takéto zázraky.
Dôležité je, aby si ľudia v zásadných veciach rozumeli a rešpektovali sa.
A hlavne je to o očakávaniach. Každý vstupuje do vzťahov s očakávaniami, častokrát veľmi konkrétnymi. Ak sa tie očakávania nenapĺňajú, prichádza nespokojnosť, podráždenosť, hnev. Niekedy je to preto, že naše očakávania sú naozaj prehnané. To, že niekto nemá rád fazuľový prívarok, nie je dôvodom na negatívne emócie.
Ak ide o zásadnejšie veci (možno je pre niekoho fazuľový prívarok zásadný, je neviem:)), tak tu treba zvážiť, či to stojí za to.
Ja sa skoro celý život riadim jednou vecou. Netuším, či je to dobre alebo zle, ale ak mi niečo/niekto viac berie ako dáva, utekám. Celkom sa to osvedčilo pri partnerských aj kamarátskych vzťahoch, aj pri práci.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne je to aj o zenach, vsak ten tyzden tu pisal mlady muz, ze ma problem s devou zavislou na alkohole a ktovie com vsetkom. Zavislosti su uz extreny, vzdy je vztah o dvoch a naozaj vela zohravaju ocakavania, len je rozdiel ci su realne ale vysoko nad dostupnou latkou. Bez obrusovania hran na oboch strankach to urcite nejde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A čo v tom prípade, že najradšej by som utiekla, ale viaže ma jednak manželský sľub, a taktiež zodpovednosť voči rodine, deťom.??? Áno, vzťahy sa menia, ale keď už nevládzem, nechcem robiť "vedúceho stavby"....čo potom???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si myslím, že hlavne kvôli tým deťom by sa malo utekať zo zlých vzťahov. Aby mali pekné a stabilné detstvo. A dodržiavanie manželského sľubu za cenu straty vlastného zdravia, pokojnej atmosféry pre deti, či nebodaj holého života je na pováženie. Hlavne zdravý rozum by mal zvíťaziť. Takýto partner asi tiež veľmi ten manželský sľub nedodržiava.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pelargonia, ja som teda zlý radca, lebo nemám deti. Ja si myslím, že je lepšia šťastná mama bez tatu, ako nešťastná mama s tatom. Ja viem, že to nie je ľahké... Bolo by ti lepšie bez manžela? Ak áno, tak to začni riešiť. Má ti kto pomôcť so zariadením nového života?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zodpovednosť voči deťom - za čo? Veľmi častým problémom pri rozchodoch párov (či už zobratých, alebo nie) je, že si robia na truc cez deti. Ak sa tí dvaja dospelí dokážu dohodnúť, že idú od seba, ale na vzťahu k deťom to nič nemení, to je ten ideálny prípad, lebo dieťa stále má oboch rodičov, ibaže každého niekde inde. To je z môjho pohľadu tá ultimatívna zodpovednosť voči deťom.
Lebo inak im iba zodpovedne dávaš nesprávne vzory správania sa do ich dospelého života ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to ste ma poriadne zaskočili, lebo nikdy som sa na to nepozerala takto. V našej rodine som ja ta, čo všetko riešim, od financií až po potrhané ponožky. Chcela som len napísať, že už ma to nebaví, ale zrejme mojej rodine to vyhovuje. Áno, všetci majú hromadu povinnosti, ale aj ja mám náročnú prácu. Môj manžel však akokeby žil v dobe kamennej, podľa neho žena má doma fungovať na 200%, lenže už to akosi nejde. Asi takýto bol stále, len ja som si to neuvedomovala. On robí na smeny, ma kopu voľného času na domácnosť, záhradu a iné svoje koníčky, ja chodím domov večer, vyžmýkaná ako citrón z riešenia problémov v práci atď. Mám pocit, že robím riaditeľku, manažérku, organizátorku, správkyňu budovy a ešte 100 ďalších veci......Niekedy by som to vymenila, ale to sa nedá. Moji známi mi radia, aby som si nebrala toľko na plecia, lebo utrpí len rodina....a zrejme je to pravda. No hlavne tým trpí môj vzťah s manželom, že od neho požadujem viacej veci v domácnosti ale jeho ješitnosť sa búri....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pelargonia, ja ti tak rozumiem. Tiež mám doma tradičného chlapa, tiež má pocit, že sú ženské a mužské práce. To mu ale nezožeriem Povedzme si otvorene - koľko mužskej práce sa už nájde v jednoizbovom byte? 
Nakupujem, varím, periem, upratujem, ale snažím sa ho do toho zapájať. Mám tú výhodu, že som ho vzala skrátka hneď na začiatku. Po roku sme sa dopracovali k tomu, že sám od seba umyje riad, chodí so mnou na veľké nákupy (tie menšie si riešim sama, lebo by som sa ničoho nedočkala). Umýva raz do týždňa kúpeľňu (tvári sa potom veľmi hrdinsky a čaká, že ho za to budem ďalšie tri dni chváliť)
Stále som mu musela vyratúvať čo robím a s čím by som potrebovala pomôcť. Presne viem, o čom píšeš, že máš pocit, že je všetko na tebe a všetko musíš riešiť ty, k tomu práca, domácnosť... Je toho veľa a je to niekedy ťažké.
Rozprávali ste sa o tom? Skúsila si mu nenavariť? Máte deti, to sa asi nedá. Ale na nejaké argumenty musí predsa počúvať. Skús sa ho opýtať prečo sa tak bráni ti pomôcť, prečo má pocit, že ak prispeje k fungovaniu domácnosti, tak tým utrpí jeho mužnosť, prečo si myslím, že ty musíš všetko vydržať...
Možno sa dozvieš niečo, čo vám pomôže trochu sa zharmonizovať a prerozdeliť si domácnosť tak, aby si mala viac času pre seba.
Lebo nie je fér, že on má čas na koníčky a ty beháš s vyplazeným jazykom! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som hlavne vedela čo nechcem. Aby môj chlap nefajčil, neholdoval nadmieru alkoholu, aby viac času netrávil s kamarátmi ako so mnou, aby sa neflákal po nociach. Veľa napovie aj rodina, správanie sa rodičov k sebe. Myslím, že som si vybrala dobre a dúfam, že to dobré aj zostane. Aj s chodením sme spolu už celkom slušnú dobu.
Čo sa týka sebavedomia a vzťahov je na čom pracovať. Ale to asi u každého, najmä vo vzťahoch, či už sebe alebo okoliu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak som si prečítala článok a niežeby nebol "pekný", ale... diskusia pod ním ma zaujala viac. Ja neviem, ale nemám rada "návody na život".
"Keď si žena uvedomí svoju moc..." niekedy mám pocit, že v niektorých ženách je viac moci, než je zdravé. Snažia sa vyrovnať chlapom: správaním, vystupovaním, dobývaním, prílišnou emancipovanosťou... a o takých sa veru nikde v "návodoch na šťastný vzťah nepíše".
Ja neviem, ale táto doba mi príde dosť divná na môj vkus 
. Niežeby som bola namotaná na telenovely, historické romány, a sladké seriály... nesledujem nič z toho, ale nejak sa vytráca zo spoločnosti tá ženskosť /či "osudová ženskosť"?/ Nemám na mysli minisukne tesne pod zadok a výstrih po pupok... nemá to nič s obliekaním, účesom, make-upom, ale skôr s vyžarovaním... keď ženská dokáže namotať chlapa na to, ako vystupuje, ako sa správa, keď nesúperí s ním, keď sa neporovnáva a pritom to nemusí byť "krehká víla", ba dokonca to môže byť žena uvedomujúca si svoju moc, ale nezneužívajúca ju... jednoducho jing a jang.
Niekedy príliš riešime, čoby sa stalo, keby... kalkulujeme, premýšľame a neriadime sa inštinktom. Naštudujeme si všetky možné knihy o fungovaní vzťahu a keď sa nedeje podľa toho, čo bolo napísané, sme nešťastné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasné, že u niektorých žienh je to aj o moci, ale u väčšiny asi nie. A v tom prípade by som nevravela o uvedomeni si svojej moci, ale svojej hodnoty, vážení si samej seba, bez toho nemoze byt vztah, vztahom dvoch rovnocennych partnerov. A nie je to o tom, ze sa zena snazi podobat muzovi, v tom co vsetko dokaze, ale zena ostava zenou a muz muzom. Suhlasim s tym, ze v dnesnej dobe s tym maju problem nielen zeny ale aj muzi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa páčila jedna myšlienka, nie moja samozrejme, bola to Lydusha, ktorá napísala, neviem či presne citujem, že: najhoršie je, keď je človek otrokom svojich vlastných pravidiel.
Tu budem stručná, len to dávam na zamyslenie k tej partnerskej rovnocennosti.
Darmo sa človek sťažuje, že toho má moc, aj ja som taká, ale zároveň si uvedomujem, že sama sebe nakladám. A keď mi nie je rady, potom čo čakám.
Teraz to vzťahujem na seba. A keď niečo dlho fungovalo, naraz sa to nezmení, natoľko sme uvedomelé všetky. Ideálne je, keď partner dozrie a pochopí.
Inak hore tá diskusia mužov pod článkom nemá chybu. Samé praktické veci.
Alias: ....však jej kúp jahody, alebo niečo čo má rada, teba to nič nestojí a ona bude spokojná... S takouto logikou by som bola spokojná, s chuťou by som mu tie jahody otrepala o hlavu. Jaj, ako by mi to dobre padlo. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
crystall, nemáš chybu:) Ja by som tie jahody zjedla a o hlavu by som mu otrepala niečo iné
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som to svoje sebavedomie dlho zbierala z dna morského, ale verím, že som sa posunula ...Pomohlo mi práve poznanie toho v čom som dobrá, čo je mojou slabosťou a uvedomenie si, že nie je reálne vtesnať moje ja, len do toho čo nedokážem. Úsmev
100 bodov, lepšie to nenapíše ani odborník.
Plne s tebou súhlasím, aj ked aj ja som bola jednou z tých, ktoré verili že on sa kvôli mne zmení alebo že ja ho dokážem zmeniť.