reklama

Zoznámenie rodičov

Pridal/a petronela dňa 19. 01. 2009 - 14:22

reklama

zdravím všetky naničmama,
tiež som jedna z tých, ktoré viac čítajú a menej prispievajú ... až dnes. Možno najskôr niečo o mne, volám sa Petronela,28 rokov, ešte Váľam sa od smiechu po podlahe, zatiaľ ešte nie som ani mam a ani manželka, to sa možno zmení tento rokChichocem sa.
Neviem ako to prebehlo u Vás, zoznámenie rodičov ...my sme s praiteľom pozvali moju maminu, a sestru s rodinou, manžel a 15 mesačný syn Hugo, k nám na návštevu, aby videli ako bývameVáľam sa od smiechu po podlahe , no a s tým spojené zoznámenie rodičov, kedže bývame s jeho rodičmi v jednom dome, máme podkrovie. No a zoznámenie neprebehlo ako som si predstavovala, ... rodičov a moju rodinu som musela zoznámiť ja, lebo moja polovičke nebola schopná, asi ho to tak šoklo, že ostal ako holý v trní, ... , jeho otec asi po polhodine povedal, že on ide dole, lebo my máme moc teploPrekvapenie , ale čo už. Ale inak v pohode. Fakt je ten, že jeho rodičom sme nič nepovedali, lebo sme vedeli, že jeho mamina by všetko nachystala a ja by som si ani neškrtla a bola to naša návšteva. Mám priateľovu mamu rada, len to niekedy preháňa so starostivosťou, aj jeho otec je v pohode, len pôsobí tak nejak prísne, ... nemám problém s nimi vychádzať.
Len ma mrzí, že tá moja polovička ostala včera taká nečinná, ... nehnevaám sa zato na neho, len to dopadlo inak ako som chcela. A nie som tu od toho, aby som mojej mame vysvetľovala a ospravedlňovala správanie jeho otca, že jeho otec nie je taký "prísny" ako sa zdá, ...
Prebrali sme to aj s partnerom, až dnes , lebo ma ešte k tomu včera seklo v krkuChichocem sa , mám ja ale šťastieVáľam sa od smiechu po podlahe , a viete čo mu povedala večer jeho mamina? že sme mali povedať, že prídu, aspoň by nachystala chlebíky, ... Presne ako sme predpokladali, ... .
No ale napokon všetko dopadlo celkom dobre a dúfame, že ďalšie stretnutie nebude také kostrbatéVáľam sa od smiechu po podlahe , ale že bude v pohode,... veď sa videli ešte len prvýkrát, tak to aj chápem, ...
A ako to prebiehalo u vás, to zoznamovanieVáľam sa od smiechu po podlahe sa s rodičmi?Úsmev
Prajem všetkým pekný deňPohoda


reklama

reklama

eifelovka, Po, 19. 01. 2009 - 15:23

Petaka, zijem v Taliansku s Talosom a nasi rodicia sa po prvy krat spolu stretli po 5tich rokoch, co sme boli spolu.. prisahaaaaam!!! Ked mali nasi prist do Italy a konecne sa zoznamit, len sme sa s polovickou na seba kukli a krekrizili prsty, aby to vsetko islo hladko.. Jednak jeho otec tiez posobi prisne, jednak moji rodicia nehovoria taliansky a jeho rodicia slovensky a jeho rodina je taka "uzavreta".. teda, ja som mala ten dojem po to nase "zoznamenie".. Den pred zoznamenim sme boli u mojej kamosky, kde jej otec je pravy opak otca mojho priatela, mojich rodicov vystiskal a blabotali si blabotali s mojim otcom kazdy vo svojom jazyku, ale taaaak si ti rozumeli ze az.. SRANDA nastala v den D.. Moja polovicka zobrala flasu vina a len mi vtipne oznamil, ze teraz je to vsetko na mna, lebo aj tak som to ja, kto bude musiet prekladat a ze ak sa situacia zvrtne, on si tu flasu vina vypije sam, aby sa na to nemusel divat.. vtipalek.. dorazili sme k jeho rodicom domov a moj otec, este posilneny myslienkou a spomienkou na bozkavacieho kamoskynho otca, vrhol sa mojmu potencionalnemu buducemu svokrovi okolo krku Veľký úsmev Moj otec je 186 vysoky chlap a svokor ma tak 170 (len tak pre obraz) Kukla som na priatela, on na mna a spoza chrbta mi posmesne ukazal tu flasu vina Veľký úsmev Nakoniec to ale vobec nebolo zle, rodicia si celkom sadli (obcas som pri prekladani nieco vynechala alebo "prikraslila") Veľký úsmev mamina okukovala tetinu zahradu a obe sa tam unasali z jej kvetov a tak.. nakoniec to bolo super.. tento rok som im predstavila aj moju starsiu sestru, z ktorej svokor nemohol oci odtrhnut Veľký úsmev a znovu sme tam boli s mojimi rodicmi a aj 12 rocnym synovcom.. tentokrat sme sa smiali uz vsetci aj bez tej flase vina Úsmev
To,ze jeho mamina chcela pripravit veci je asi normalne, aj ked byvat v podkrovi, byvate pod ich "kridlami" a mozno mala pocit, ci jednoducho chut trosku "spolupracovat" Vobec sa netrap, aspon sa u vas neobjimali ako ti nasi Veľký úsmev

petronela, Po, 19. 01. 2009 - 15:51

nie to sa teda neobjimali Váľam sa od smiechu po podlahe , ked pridem k mamine vzdy sa privitame, objimeme a dame si pusu, na licka, od urciteho momentu mamina takto privitava aj mojho priatela, ... , neviem, tam som nikdy nevidela, ze by sa privitali ako surodenci alebo rodiacia a deti, ale fakt je ten, ze byvaju blizko a vidia sa skoro kazdy den, ... lenze aj ja som mala babku blizko a vzdy sme sa privitali a rozlucili, tak neviem, mozno preto som sa toho bala, ze mi pridu nasi viacej "druzni", moja sestra odzaciatku privita mojho priatela podanim ruky a pusou na licka, tak sa zdravime vsetci, mame to nejak pod kozou a viem, ze u partnera to tak nie je, ... Necakala som , ze si padnu do náručia, len neviem, fakt som mala inú predstavu ... A chovanie jeho otca sa ma trochu dotklo, ... a to som este chodila a doslova vypla radiatory, aby mu teplo nebolo, lebo furt ma pocit, ze tam mame teplo, ... no len dúfam, ze tie dalsie razy prebehnu lespie, ... ja sa koli tomu ani moc neptrapim, len chcem vediet, ci aj inde to prebehlo podobne Váľam sa od smiechu po podlahe tak nejak kostrbato a ako to islo postupne dalej Slnko

eifelovka, Po, 19. 01. 2009 - 16:05

Moj priatel je samotar, resp je spolocensky ale len s ludmi, ktorych pozna akoby "od narodenia".. so mnou moc k nasim nechodi a aj ked su nasi tu, tak nie je nijak extra zhovorcivy, ale nie je ani s mojimi kamaratmi, proste len s ludmi, s ktorymi sa pozna dlho dlhoooooo.. tiez ma to obcas trapi, obcas nie, obcas sa mi zda, ze som si zvykla, obcas, ze som to sama sebe si vysvetlila.. pravda ale je, ze som si nikdy nezvykla ale viem aj to, ze menit ho nechcem.. tym ti chcem povedat, ze presne tak ako aj ja, by si nemala nic ocakavat, lebo budes sklamana (jeho otcom - mozno pre neho to bol uz vykon, ze tam u vas ostal tak dlho) a ja priatelom, lebo viem, ze nie je z tych, co miluju rodinkovanie a tym padom k nasim nepojde nikdy s "nadsenim" Bol k nim vsak vzdy mily, pripravil im vzdy program, mojmu otcovi vybral darcek k vianociam, brachovi obcas nejaku novinku.. ale nikdy nebude HRRRRR do rodinkovania.. asi tak ako ten tvoj svokor Úsmev Ale kazdy sem nejaky, hlavne si to asi az tak nepripustat k telu Úsmev (Viem, lahko sa povie, tazsie sa urobi) Drzim prsteky Úsmev

petronela, Po, 19. 01. 2009 - 16:16

diky eifelovka,
priateľ zapadol celkom dobre a vidim, ze sa u nasich citi fajn, aj u sestry, asi to chce vsetko cas, a mozno je chyba aj v tom, ze vacsinou je vsetko so suhlasom priatelovho otca, jeho mamina nema velke pravo rozhodovat a teraz som prisla ja, byvame tam spolu len od semtembra, a mali neocakavanu navstevuVáľam sa od smiechu po podlahe , proste som rozhodla sama s priatelom a asi sme sa neporadili s nimi, tak sa citil dotknuty, no ale to je jeho problem, ze? ja budem rada, ked mamina pride hocikedy, ... aj moj otec, sestra s rodinkou alebo moj brat, no a ked sa tu niekomu napeci, s tym nic neurobim, ...
Slnko

magic, Po, 19. 01. 2009 - 16:25

no u nas si nasi de facto padli do noty (urcite dane aj tym, ze spolu budu zit ich deti, nie oni. a raz za cas predsa... Veľký úsmev ), veselo pokecali, tatinovia popili viac ako bolo spolocensky pripustne a o dobru naladu potom nebola nudza. skor bolo vesele ich potom dostat domov.
a vychadzaju dodnes, pretoze sa vidaju len pri prilezitosti menin a narodenin nasich drobcov. a klasickych vianoc a velkej noci.
niet nad vlastny bejvak - neutralna poda pre vsetkych. Slnko

petronela, Po, 19. 01. 2009 - 16:33

ahoj magic, tak o tom vlastnom bejvaku to je svata pravda, ja to viem, priateľ este nie a myslim, ze ani jeho rodicia by to asi nepochopili, lebo sak ten dom je velky, tak sa zatial prisposobujem, ale priatelovi hovorim, ze to nebude vecne a ze nech sa pripravi, ze sa nebudem prisposobovat vecne, polovicka mi aj povie ze som niekedy tak strnula, a ja hovorim ako na navsteve, len ta moja nekonci zatvorenim dveri, xi xi , Slnko a povedala som aj to, ze mojich rodicov pozvem na obed az vtedy, ked budeme mat dozariadenu kuchynu, teba ked budeme mat na com uvaritVáľam sa od smiechu po podlahe , tak zatial to chape Áno Váľam sa od smiechu po podlahe je to parada lehnou si na zada Váľam sa od smiechu po podlahe

adus, Po, 19. 01. 2009 - 20:25

No, toto su ozaj veci, ktore su "ozehave", lebo samozrejme chceme, aby vsetko dobre dopadlo, aby si ti nasi "sadli": to ze sa vy dvaja milujete, este neznamena, ze sa budu milovat vase rodiny. Taka situacia vam sice mozno bude komplikovat zivot v buducnosti, ale vsetko sa to da prezit, aj ked v pocitovej rovine - neni to nic moc - tam by som sa zhodla s eifelovkou, hovoris si, ze s tym vies zit, ale mrzi ta to napriek tomu. Na to, ake komplikovane je zzit sa a zit s "novou rodinou" mam vo vlastnom zivote prikladov viac nez dost. Moji a manzelovi rodicia sa prvykrat stretli, ked sme si akoze mali dohodnut termin svadby, ale to uz mala nasa Barca 4 mesiace, moja svokra bola presvedcena, ze cerstvo rozvedenemu muzovi nie je treba sa tak rychlo zase zenit, moja mama si myslela, ze mam na viac ako na rozvedeneho muza,....ale prezili sme to. Kedze cela muzova rodina (vratane neho) su velmi nerodinni a nerodinkarski, tak u nas to stretavanie nie je ani na takej urovni ako u magic. Moj muz je co sa tychto veci tyka presne taky, ako opisala Eifelovka. Mna to sice aj po vsetkych tych rokoch mrzi, ale zvykla som si.
Dnes som uz ale v pozicii, ze ja a moj muz sme a budeme ti "zoznamovani" - tam to tiez nebolo velmi ruzove (ta jedna skusenost zatial). Vyplyva to ale z povahovych vlastnosti tych jednotlivcov, co maju byt zoznameni, kazdy ma o tom zblizovani ine predstavy, jeden by to najradsej ani neabsolvoval, druhy (v tomto pripade konkretne dcerin manzel) si mysli, ze treba travit spolocne co najviac casu ak uz sme rodina a najma ak zijeme na roznych stranach Atlantiku a vidime sa osobne tak raz za dva-tri roky. Zakazdym ked su u nas, tak sa stazuje Lucii, ze tvoj otec ma nema rad -lebo sa s nim nerozprava a on sa tak snazi udrzovat spolocensku konverzaciu - darmo mu vysvetlujeme, ze nas tatko je "brat mlcanliveho vlka".
Druha dcera ma teraz uz cca rok vztah, ktory JA povazujem za vazny, ale ked som hodila rec, ze kedy sa nas chystaju zoznamit, tak povedala ze co najneskor.
No, popisala som toho vela (a to som sa este brzdila, som holt ukecana), na zaver snad este taku perlicku - moja mama hovorila este dost dlho po nasej svadbe mojmu muzovi "pan B.."Prekvapenie

eifelovka, Ut, 20. 01. 2009 - 14:12

Tak ti tiez "gratulujem" k manzelovi samotarovi Veľký úsmev Ono obcas je to vyhoda, obcas je to smutna nevyhoda.. ale ja si myslim, ze si nezvyknem asi nikdy, resp akceptovat ho takeho aky je, to urcite, ved som si ho vybrala, ale mrziet ma to bude trosku asi vzdy Vyplazený jazyk

adus, Ut, 20. 01. 2009 - 21:44

bude, ja som s tym mojim uz 24 rokov, takze viem o com hovorim

crystall, Po, 19. 01. 2009 - 22:07

...no, nazdar!....medzi mojimi rodicmi a svokrou (ona je slobodna uletena mamina) je rozdiel 15 rokov...ale nech premyslam ako premyslam, vobec neviem kedy sa stretli, ako....ale stretnut sa museli..vsak aj svadba bola...ty brdo, to sa musim opytat manzela....

elca, Ut, 20. 01. 2009 - 07:54

naši sa so svokrovcami stretli na našich zásnubách t.j. 1/2 roka pred svadbou...tiež to bolo také - všeliaké, ale postupne s ďalšími stretnutiami to bolo lepšie a lepšie, asi si všetci na seba len potrebovali zvyknúť. Veď aj môj vzťah so svokrou bolo za začiatku kostrbatý - no teraz /som 18 rokov jej nevestou Prekvapenie / sa hrany obrúsili tak, že jedna na druhú nedáme dopustiť. Dokonca aj keď je svedkom nejakého konfliktu medzi mojim manželom a mnou, zväčša sa postaví na moju stranu - tak som ju vycvičila Chichocem sa

petronela, Ut, 20. 01. 2009 - 08:23

ahojte baby, dakujem za prispevky, vcera to malo este dodatok, ked si nas jeho rodicia zavolali a povedali, ze sme to urobili zle, len sme to neurobili tak, ako si to predtavoval jeho otec, pritom neslo o ziadne oficiality. Mozno by sa nekonala, keby sa moja polovicka nerozhodne po nasom hovore, zavolat jeho otcovi a povedat mu, o com sme sa bavili, Plačem to bola pre mna taka trochu rana pod pas, proste si myslim, ze niektore veci by mali ostat medzi nami. Dufam, ze casom sa na tom budeme smiat.Úsmev
pekny den

mischel, Ne, 15. 02. 2009 - 16:20

ja si myslim a stojim si za tym ze chlapi vnimaju veci inak ako my zeny.takze ked od neho zrovna ocakavas nieco velke on to tak nemusi zakonite vnimat a moze to byt prenho dokonca az nezaujimave.takze ked hovoris ze to nebola ziadna oficialita tak sa nad tym nevzrusuj.niekedy tie prve stretnutia nie su najlepsie a ono sa z toho casom moze vyklut aj priatlestvo.stalo sa to aj mne ked ma manzelovi rodicia nechceli prijat do rodiny lebo on bol rozvedeney a oni si predstavovali ze sa vrati k predoslej rodine.aj som sa s nimi pohadala a dnes s nimi vychadzam lepsie ako s vlastnymi rodicmi.a ze rodicov tvoj priatel oficialne nepredstavil?tak mu povedz ako si to nabuduce predstavujes aby vedel co sa od neho ocakava mozno sam nevie ako sa ma chovat pri takychto situaciach.nenapadne mu to povedz.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama