Nanič román II. časť 1.

Auto uháňalo kľukatými cestami. Monotónny zvuk motora, uspal Terkinho spolusediaceho. Iba občasné zaškrípanie bŕzd pri ostrých zákrutách, ho na chvíľu prebralo z ľahkého spánku. Terka nemala chuť spať, ani sa kochať krásnou prírodou, ktorá za mihala za oknami. Hlavou jej behalo kvantum nepokojných myšlienok.

Tesne pred odchodom sa stihla znova pohádať s Romanom. Už sa to stávalo pravidlom, pomaly každý rozhovor končil hádkou. Aj teraz to bolo kvôli úplnej somarine. Zabudla kúpiť maslo. Napriek tomu, že mal chladničku napratanú na prasknutie, bolo to nepodstatné, lebo v sobotu ráno, musí zdvihnúť svoj veľactený zadok a trepať sa do obchodu.

"Tak mu treba, nech si ide poplakať k svojej mamičke," ešte vždy rozčúlená, nadávala na svojho priateľa.
Chodili spolu tak dlho, že už ani nevedela prečo. Debaty o svadbe už dávno utíchli, ale akýsi zvyk, alebo strach zo samoty ich držal stále pohromade. V malej prenajatej garsónke zakopávali o seba každý večer.
Kde sú tie chvíle, keď sa spolu smiali pri blbej komédii, keď sa bozkávali pod každou lampou a tancovali na ulici. "Nebuď malá, už by si mohla vytriezvieť z romantických snov", pokračovala Terka vo svojom monológu.

A ešte k tomu napätie v práci. Vystriedalo sa u nich šéfstvo, nasľubovalo úsporné opatrenia, vzdelávacie kurzy, zisky a aj vyššie platy... Len pre koho? Každý sa triasol o svoju stoličku. Prvému prepúšťaniu sa našťastie vyhla a teraz spolu s kolegami cestovala na úvodné školenie. Nervozita z nej trochu opadla, ale nový majiteľ chce lepšie výsledky, ak nie, na jej miesto čaka veľa iných, mladších, krajších, vzdelanejších ...
"Dosť, po dlhom čase som vypadla z tej zastrčenej diery, tak si to plne vychutnám, trápiť sa môžem po návrate domov."

Až teraz si všimla krásne, slnkom zaliate Tatry. Prechádzali Popradom a do Novej Lesnej bol už len kúsok. Miro sa už prebral a aj Andrea sediaca vpredu. Až teraz jej došlo, že aj tá si musela zdiemnúť, lebo blahodárne ticho, rýchlo vystriedalo jej otravné šveholenie. Ešte že sú o chvíľu na mieste. Pred hotelom sa dolámaný vytrepali z auta. Na recepcii už bola celkom slušná zostava, niektorí sa už stihli ubytovať, iní sa len rozkukávali. S kľúčom od izby dostali aj časový rozpis školenia. Vydýchla si, keď ukecaná Andrea zamierila o poschodie vyššie. Tašku hodila vedľa dverí a s úľavou sa natiahla na svojej posteli. Izby neboli luxusné ale príjemné.
"Aj tak sa tu veľmi neohrejem", mrmlala si popod nos, pri pohľade na časový rozpis. O desať minút je večera a po nej úvodné školenie. Dúfala som, že nám už dnes dajú pokoj."S povzdychom sa šla poľudštiť do kúpelne.
Na večeru došla medzi poslednými. Blúzku, ktorá bola včera vyžehlená, už nepresvedčila, že sa tak má tváriť aj po cestovaní. A tak si obliekla znova tričko, v ktorom došla. V jedálni už bolo plno. Mnohých ľudí nepoznala, mali tu byť zamestnanci aj z iných firiem. Nakoniec si s úľavou sadla k Andree, ktorá jej intenzívne mávala. Veľmi rýchlo svoj čin oľutovala, keď dotyčná spustila svoj monológ na tému, ako nevie odučiť svojho manžela, aby za stolom nečítal noviny, nepopíjal pivo ....Terka sa radšej rýchlo najedla a išla si obsadiť lepší flek v miestnosti, kde mali byť prednášky.

Našla si nenápadne miesto v kúte pri poslednom stole. Ešte sa nestihla rozhliadnuť okolo, keď ju prekvapilo "Terka si to ty? Ani sa mi nesnívalo, že ťa tu stretnem."
"Ivan ?" ozvala sa po chvíli. " Ako dlho sme sa nevideli?Mám pocit, že odvtedy ubehla večnosť a pritom sú to len dva roky čo sme školu skončili." Viac si toho nestihli povedať, lebo sála sa už rýchlo zapĺňala, aj prednášajúci si už rozkladal svoje veci po stole. Kým všetkých utíšil, stihla Terka pospomínať na staré zlaté vysokoškolské časy. Na spolužiaka, s ktorým si rozumela aj bez slov, ktorý ...
"Všetko by bolo iné, keby nemal priateľku, alebo nie? Už sa oženil?" jej úvahy prerušil prednášajúci. Až teraz sa mu Terka lepšie prizrela. "Páni, ten je fešák..." a nielen dobre vyzerá. Po krátkom úvode, všetci stíchli a so zaujatím počúvali, čo ich čaká tento víkend a čo je cieľom série školení. Terka si ani neuvedomila ako sa blažene usmieva. "Tak toto začína sľubne ..."