Naše detstvo

Mám pár útržkovitých spomienok o ktoré sa s vami podelím.
Bola som zlá, zlá, zlá, ale aj pracovitá, šporovlivá, poriadkumilovná, šikovná do športu.
Utkveli mi tri veci, keď mi iné deti povedali, že vyzerám ako cigánka,
som škaredá, či dospelí si ma mýlili s chlapcom. Uznajte na tom sa len veľmi ťažko buduje aké také sebavedomie, čo ma ovplyvnilo na dosť dlhú dobu, povedala by som až pokiaľ sa neobjavil môj terajší manžel.
Inak si veľmi rada spomínam na prázdninové večery, keď sme hrali na ulici volejbal, či návštevy dedka, išla som ho čakať na bicykli na autobusovú zastávku a vždy priniesol dobrotky, či ako Kamka rada spomínam na prázdniny medzi regálmi. Rada tiež spomínam na večere, ktoré mi rodičia doniesli do izby, keď som sa po tréningu nestíhala učiť, alebo keď sme sa so sestrami prerehlili celé hodiny v kuchyni.
Nesplnené sny: kolobežka s gumenými kolesami a sedadlom, skladací bicykel ESKA, dovolenka s rodičmi pri mori, či hrať basketbal za základnú školu (bola som nízka, tak mi veľmi šancu nedali).
Určite ak by som sa vrátila do detstva, či dospievania, veľa by som zmenila, ale s terajším rozumom a možnosťami sa to ľahko hovorí.
Keď to tak zhodnotím teraz som určite šťastnejšia, lebo tak nezlostím a mám svoje miesto, kde som spokojná.

Zuzana

Detstvo-moje pocity sú veľmi široké, ale vypichnem aspoň zopár-šport-robila som plávanie a lyžovanie a to sme boli super partie, takže tam som trávila 80% času-a bola riadna sranda, či už na sústredeniach, tréningoch alebo pretekoch, nedeľné rozprávky v rozhlase v posteli u mojich rodičov-to robia teraz naše deti...pečené buchty, jahody, Vianoce, dovolenky v stanoch...
Som veľmi tvrdohlavá, ale moje detstvo stále neskončilo a keby ste mi neverili, spýtajte sa môjho manželíčka. AJ tak si myslím, že je dobré, keď sme stále deťmi-život je taký krásny...

Uz som to myslim spominala v inom clanku,bola som dobre dieta co vsetci hovoria,no potom prisla puberta a vo mne sa zacal prebudzat duch rebela.Prv to bola len klasicka puberta ,myslim ze som bola ukazkovy priklad z knihy ,viac prejavov sa asi nemohlo na mne prejavit,no a potom sa zobudil rebel.
Inak moje spomienky na detstvo zahrnaju skolku,vystupenia pre rodicov,pamatam na jedno ked som bola akysi kvietok,potom sa mi vzdy vynara kupelna v skolke a vona zubnej pasty, a ked mam ostat pri tejto teme,tak v puberte si spominam ako mi segra vecer nechcela dat perinu dokial som sa neumyla pred spanim,viditelne som jej dala zabrat.To bolo tak do 14.Tiez som dala mamke zabrat svojim vyberom oblecenia,len tak hocico som si neobliekla,mala som svoj vlastny vkus uz ako dieta,a tak to mamka skoro vzdala a nechala to na mna.Tiez som ako dieta sportovala, kedze som z atletickej rodiny,no usla sa mi mamkina postava,tak som nikdy daleko s velkym zadkom nedobehla.A tak v ramci puberty som potrhala atleticky prevkaz, a asi tak chcela ukazat ze zo mna atletka nikdy nebude.Zato sportovat som rekreacne neprestala,a sport bol vzdy sucastou mojho zivota.No len tento rok mam akusi sportovu krizu,a je najvyssi cas vratit sa do starych kolaji.
Na detstvo spominam rada,byvame na konci mesta v dome,takze les a ulica boli nase.S kamoskami sme hrali loptove hry na ulici,behali po lese,stavali bunkre zo slamy po zatve na poli,stavali bunkre zo snehu,korculovali sa za kolajami a miliooooooooooon inych veci.Tiez svoje dolezite miesto maju vylety k babke a dedkovi,vzdy sme mali preplnene auto a ja som musela sediet v strede medzi segrami.K tomu sa viaze tiez kopec spomienok.Prazdniny u babky a dedka sa vzdy ratali,babka sila a vyvarala ,dedko ma braval na kupalisko ,klzisko,na zmrzku do mesta,do cukrarne.....:):):):)A tiez som sa vzdy tesila ked dorazili k nam.
Dalsim zaujimavym momentom z dectva bolo moje rozbite celo ,ked som asi jediny raz v zivote bola neskutocne odhodlana a odvazna.Za to ze ma segry neobliekli do skolky som prerazila hlavov sklenene dvere.Na to nezabudnem,kedze aj po 23 rokoch sa ma kazdy pyta co to mam na cele.Oco vzdy tvrdil ze dokial sa vydam to zmizne,a tak s vydajom vaham ,lebo je to stale rovnako viditelne:):)Prave som zistila ze by z toho za chvilku bola kniha ak neprestanem,lebo si pamatam na este tisicku inych spojmienok,smutnych,veselych vselijakych,a som skutocne rada ze ich mam.A este jedno podstatne obdobie,skola.Najkrajsie spomienky mam na iskrickovske a pionierske obdobie a na vsetky vylety.Skolu ako taku som zacala mat rada az na vyske,a odvtedy sa stale cosi ucim,dobrovolne a s radostou.Rebeli musia prist na vsetko sami, s musia sa pustat do veci dobrovolne:):)

Mám otázku na Kamku fakt je pravda, že si hriadky na záhrade plela po ležiačky?