Bláznivý román č.15

konečne padla a môže ísť domov. Rýchlo sa vykúpať. A čo si oblečie? Dumá popri chôdzi Izabel, keď do nej nanič veverička /nanič, bo sa jej ich nechcú lúpať/ so šibalským úsmevom hodí tri oriešky. Tak má o šaty postarané. Aspoň si to myslí, keď udychčaná /ako vybehla osem poschodí do svojho bydla/ ich lúska doma. No namiesto rozprávkovokrásnych šiat sa z orieška derú Výčitky a sú paprikovopálivé!

"Kedy si sa modlila? A bola v kostole? A nasypala myšiam?...atď

izabel sa chytí za hlavu...keď rozlúskneš čarovné tri oriešky, nemusia tam byť len šaty, ale i niečo iné...kde to len počula, je to ako keď vykopeš truhlicu, nemusí tam byť len poklad ale i mŕtvola...

Výčitky ju naháňajú po celom byte, zamkla sa pred nimi v kúpeľni, kde ostala prekvapená stáť. Nad plnou vaňou ružového kúpeľa, z ktorého sa šírila omamná levanduľová vôňa. Bodaj by nie, veď na hladine plávalo plno drobulinkých fialových kvietkov a volali ju sa kúpať. Neváhala ani na sekundu a ponorila sa, pričom zmyla zo seba všetko, čo si kedy vyčítala až výčitky slabli pri dverách kým nezdochli úplne.
každý deň si ako správna Izabel od dnes dáva záväzok, že sa to stane jej pravidelným rituálom.

Šup-šup, musí sa ponáhľať, ešte že jej erik poslal limuzínu do tej reštavrácie. Jeho mamu nemusí. Určite bola v minulom živote tou, čo prenasledovala snehulienku, cíti to v kostiach z jej skúmavého pohľadu.

Ke´d tu sa nóbl reštavráciou rozľahne šum a všetky oči sa otočia k dverám. Dovnútra vchádza majestátna osoba. izabel rukou stlmí výkrik a lapá po dychu: "Matka zem!"

Jejdani, veď nás obe zavrú do blázinca, keď jej vstáva oproti. Ale súčasne s ňou sa predbieha aj Erika a víta Matku zem slovami: "taký som rád, že vás znova vidím, Madame..." a dokonca aj jeho mama sa razom premieňa na oslnivú bytosť sršiacu lichôtkami.

No mne sa hádam sníva, alebo som naozaj zošalele, zajtra musím sa dať preveriť, no nemá viac času premýšľať, bo Matka zem u objíma:
"Izabel, moja najdrahšia a jediná neter, čo ma neprídeš častejšie navštíviť?"
Tu oči Erikovej matky zmenili farbu. Tak táto ryšavá potvora je jediným dedičom našej najväčšej konkurencie?

"Čo ste dnes robili?"spýtala sa zo zdvorilosti matky zeme
"Ále, dávala som dokopy priezračnú vílu, celá bola mimo, ako sa do nej tá naničveverička navážala...a pridávala som na servis kadečo nové, mrkni si, hádam to tá nová verzia dup...vydrží, už sú tam aj miláčikovia i to ubytko...a ozaj, počuj, Izabel, ak stretneš tú naničveveričku, odkáž jej, že ak bude denne štyrikrát vytierať prach pod tou skriňou za rohom, nielenže bude mať upratané, ale i schudne tie kilá, čo tak ľahko nabrala...