Bláznivý román č.27

Starenka sa na Izabelu usmiala.
"Myslela som si,ze sa prídeš na to spýtat skorej.Ale to vôbec nevadí.Hlavne,ze si tu."zacala starenka."Ten sveter sa pára preto,lebo sa stále vraciaš do svojej minulosti.Dosiahla si urcitý ciel v zivote a zastavila si sa.Nechceš sa dalej pohnút.Musíš zit v prítomnosti a zit pre budúcnost."Starenka sa láskyplným pohladom pozrela na Izabelino bruško."Jednoducho sa musíš pozviechat a bojovat.Myslím,ze budeš vediet ako dalej.Pár krát zakopneš,ale to patrí k zivotu.Musíš sa vysporiadat s minulostou."
Na Izabelinej tvári sa mihol zvláštny úsmev.Cíti ako jej do tela prúdi nová sila.Chytí si bruško.Starenku pobozká na líce a otocí sa k dverám.
"Tak teda zacnem bojovat.Idem na to.Neviem,ci idem na to správnym smerom,ale spolu to zvládneme.Však?Martin,Erik,Roman,tešte sa.Teraz spoznáte silnú a hlavne inú Izabelu."
A vychádza cez dvere pravou nohou.