Izabela s pokojom anglicana pokracuje do kuchyne.Je prekvapená reakciou Erika.Tušila,ze s tou prácou to môze casom prasknút,ale dúfala,ze to nebude tak skoro.Takto ju obvinit!Nedal jej ani šancu sa obhájit.A zrovna Erikovi chcela všetko vysvetlit.Ze Roman je naozaj iba kamarát,ktorého trápi svedomie a preto sa snazí jej troška pomôct.Ze dieta je Martinovo,ktorý ju nelúbi a zostal by s nou iba pre ich dieta,ze ju klamal...,ze túzi po láske,po pohladení,po bozkoch,po sexe /uz ani poriadne nevie co to je/,ze...Boze...ved....
LUBIM HO!...Erika!?
Otocila sa k dverám.Ešte stále stál vo dverách.Padnuté plecia,hlava dolu.Vyzeral ako školácik,ktorý dostal zlú známku...Ona ho lúbi."Erik..."Dvihol hlavu.Ich oci sa stretli.Zatvoril dvere.Stále pocul v ušiach "Myslíš?Myslíš?Myslíš?."Ani mu nic iné nepovedala.
Šiel za nou.Ani nevie ako si sadol na stolicku.Izabela bez opýtania chystala caj.Áno,pozná ho.Ked má nervy,ukludní ho silný cierny caj.Tak jej veril.Dôveroval. O všetkom sa dokázali pozhovárat,prezili spolu nieco úzasné a teraz toto.Dozralo ho to.Jednoducho vybuchol.Teraz nevie co má povedat.Nieco ho zašiborilo na nohe.Pozrel pod stôl.Macka."Vrrrr".Ako krásne pradie.
"Héééj,mladý!Neurázaj.Pozri lepšie.Ja som kocúr,nie macka!A neutieraj si tie oci,nie si prepracovaný.Dobre vidíš a pocuješ."Erikovi takmer vypadli oci."Pozri sa na nu!Pri nej by si teda hluchý a slepý nemal byt."Erik len privieral oci,zmurkal.Kocúr sa ešte raz obtrel a zmizol.Pozrel sa na Izabelu.Tie froté ponozky a teplé papuce ku kratasám a k tricku nejako nešli,ale bol to zaujímavý pohlad.Niesla dve šálky caju k stolu.
Ticho.Trvalo pár sekúnd,mozno minút,ale obaja mali pocit,ze tam sedia v tichu hodiny.
"Sudicky moje,kde ste?"pomyslela si Izabela.Pozrela sa na Erika,ktorý mal v ociach smútok.
"Tak a teraz co?"
to ukončenie sa mi páči
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Že waaaw, toto som nečakala.
OK - pokračujem.