uspavanie :-)

Ja mám zo slova uspavanie zimomriavky! Nerozumiem mu a neviem, preco si niekto mysli, ze je potrebne.
Samozrejme nehovorim o "vynimocnych" (ale naozaj len vynimocne vynimocnych) situaciach, ale o standrdnom kazdodennom pocinani.
Moji traja minimlane do veku, ked sa naucili sami vyliezat z postielky (a ja som potom radsej tu prednu stranu spustila uplne dole, aby sa mi pri tom preliezani nezabili) zaspavali tak, ze som ich dala do postielky a bolo! Nie, ze by to neskusali, ale jednoducho ak je rodic "nekompromisny", tak dieta pochopi, ze inak to nejde.
Ked mala vnucka dva mesiace a prisla som k mladym, tiez sa obaja stazovali, aki su nevyspati, lebo ju celu noc na striedacku nosia na rukach, ..."lebo ona inak spat nebude" Za par dni som im malicku "nastavila" tak, ze po absolvovani kompletneho vecerneho ritualu (kupel, jedlo,...) bola ulozena do postielky a dokonca nielen, ze neprotestovala a krasne zaspala, ale prespal takto prakticky celu noc (ukladali sme ju okolo 8 vecer a budila sa okolo pol 6, po nakojeni spala dalej minimalne do 9 rano).
Takze - moja rada (aj ked neviem, kolko ma tvoj malicky a ci uz nie je teraz uz neskoro, ked si si uz raz ten "bic na seba uplietla") - pokojne, s laskou, ale rozhodne trvat na tom, ze po vecernom jedle a kupeli uz nie je nic len postielka a ak s nejakou "spolocnostou", tak maximalne iba s oblubenym plysakom.

Súhlasím s adus, tiež som takto naučila svoje decká spať. Len vo výnimočných prípadoch - napr. pri horúčke som ich mala na rukách, alebo pri mne v posteli...ale ak bolo už po horúčke putovali späť do svojej postieľky, alebo postele. Bývalí susedia si presne takto na seba uplietli bič a obe decká uspávali skoro do 7 rokov!
Ak ti môžem poradiť, ak ti malý bude na začiatku štrajkovať, tak mu skús dať do postieľky bavlnenú plienku, nech si ju žmolká pri tváričke. Ono to dosť ukľudňuje. Moje decká na tom vyrastali, vlastne aj ja a moji súrodenci (to mi maminka hovorila)
Ak nemáš bavlnenú plienku, tak skús na začiatok použiť nejaké svoje bavlnené tričko, on bude takto vlastne cítiť tvoju vôňu a tá ho ukľudní. Ak by veľmi plakal, tak skús vydržať, chce to len čas, ale neustúp. Poprípade príď k nemu, pohladkaj ho, povedz mu že si tu, že si blízko, že ho ľúbiš a pod. a zase odíď...a na začiatok nechaj dvere otvorené, aby ťa počul...uvidíš, že sa to zlepší
Držím palce

najdi odolneho plysaka, alebo handrovu hracku, ktoru budes moct prat. potom ju davaj do postielky s prckom - zvykne si na nu. aj ja som sa nechala vymenit vecer za plysiaka, chudak uz je taky opraty ... ak drobec nezaspi hned, tak volaco medvedovi zaspieva (robi presne to co ja, zaspieva, pokeca, pomojka a spia )

Chcela som napísať ako som ukladala svoje deťúrence, lež už ma predbehla moja dcéra."Nicebosorečka" Veru, tá plienočka mala úspech aj u mojích menších vnučkách.Ako náhle dostali plienočku, chvíľku ju v ručkách požmolkali a ... krásme spinkali.

Ešte som si spomenula, hlavne nesmieš stále chodiť za ním, proste aj keby mrnkal, alebo ako že ideš skontrolovať, či už zaspal - nie, v žiadnom prípade - on si totiž všimne, že ťa takto dokáže "privolať" a aj keď síce možno nedosiahne, aby si si ho zobrala k sebe, tak ťa bude "naťahovať" a preháňať do nekonečna.
Matka má tiež nárok oddýchnuť si, aby sa potom mohla lepšie starať o svoje dieťatko a keďže takéto maličké ešte "nerozumie" slovnému vysvetľovaniu, treba mu to vysvetliť práve svojím nekompromisným postojom.
No a znova podotýkam, že toto všetko platí za "štandardných" podmienok, ak mu idú zúbky, ako píšeš, tak samozrejme to trochu mení situáciu, ale z postieľky by som ho asi nevyberala ani tak, len ak by veľmi plakal, tak by som ho prišla utíšiť, pomojkať, ak sa dá, tak nejak zmierniť bolesť (neviem, ale čítala som kde-tu na týchto stránkach, že dnes sú rôzne gély, ktorými sa dajú potierať ďasienka a pod. - za mojich čias to jednak nebolo, jednak moje decká vôbec nemali problémy s prerezávaním zúbkov).
Drž sa!

Adus, založ si živnosť na učenie krpcov režimu a samostatnému zaspávaniu. Určite nebudeš mať o zákazníčky núdzu (že NM žienky?). My mávame cirkus večer dodnes a to už máme riadneho corgoňa.

Ja som tiež dvakrát došla do štádia, kedy som už nevládala. Trikrát denne uspávať na rukách a večer potom nekonečne dlho ležať pri malom a kojiiiiť až kým nezaspal. Načítala som si kopu rád, aj na fóre rodinka.sk sa toho veľa spomína, aj na stránke www.koliska.sk - tam je aj rozumne zdôvodnené a opísané, ako sa spánkový nácvik robí. Lenže realita je taká, že aj keď som bola frustrovaná a unavená, asi sa mi nepáči ani to, čo ten nácvik sprevádza. Všade sa píše, že dieťaťko sa iba hnevá a jeduje, a že do týždňa plač skončí. Neviem, mne ten plač znel zúfalo a trvalo to nekonečne dlho. Pri poslednom pokuse to trvalo tri hodiny. Ku koncu sa na mňa vešal ako opička, trhal mi tričko a cpal si ho do pusinky (hladný nebol, mliečko som si odstriekala a keď som ho po hodine a pol upokojila, dala som mu mliečko lyžičkou). Zaspal o poldvanástej, nasledujúci deň bol malátny, apatický a najmä sa vyhýbal pohľadu do očí, a ja som si začala celý ten večerný cirkus vyčítať. Nakoniec som sa rozhodla, že to ešte nejako vydržím, že namiesto zmeny spánkového režimu zmením filozofiu - keď po večeroch ležím a kojím a kojím a kojím a uspávam a uspávam.. nechávam si zasvietené svetlo a vedľa malého si čítam. Nestresujem sa, že nestíham domácnosť, lebo "bordel v bytě, šťastné dítě". A hlavne, nikde nie je napísané, či a kedy budem mať ďalšie dieťa, tak si toto tuto moje malé sedemmesačné lepidlo budem užívať a venovať mu toľko mojej prítomnosti, koľko jej potrebuje.

Adus, zváž môj návrh

Ale nechcem kaziť morálku, ak si naozaj rozhodnutá a potrebuješ už nejako zasiahnuť, tak určite držím palce !!! Ja si len nemyslím, že existuje jedna univerzálne platná metóda na všetky deti a pre všetky maminy a ty sama vycítiš, čo je dobré v tvojej konkrétnej situácii s tvojim konkrétnym deťulkom. Ja mám proste maznáka maznavého, a zatiaľ je v mojich silách byť pri ňom, keď ma potrebuje. Ktovie, čo budem hovoriť o rok alebo pri treťom dieťati. Asi potom napíšem na nanicmama s prosikom o rady-D

No, súhlasím do určitej miery s tým, čo napísala Konik - že každé dieťa je iné, aj každá mamina je iná. Naozaj sa nič nedá zovšeobecňovať, ale fakt je ten, že ak nechám dieťa plakať, neznamená to, že som mrcha mama.
Pri prvom dieťati zväčša nemáme skúsenosť a pri druhom a ďalších vďačne opakujeme chyby, ktoré sme robili pri prvom (ak nás na ne nikto neupozorní), lebo si myslíme, že to tak má byť.
Všimla som si tu na NM, že sa niekoľkokrát riešila aj otázka, kedy dať dieťatko spať samé do izby - a s tým môžu tiež súvisieť problémy s uspávaním, že ich máte "pri sebe" zbytočne dlho. Nemyslím, že by som nemala svoje deti rada, ale do samostatnej izby som ich odsťahovala vždy hneď ako sa naučili prespať celú noc v jednom kuse a možno aj vďaka tomu, že sme to zaspávanie bez uspávania mali natrénované, tak to bolo u všetkých 3 pomerne skoro. No a u mňa to bolo podmienené aj "priestorovými" podmienkami - do spálne sa mi detská postieľka nezmestila, takže zo začiatku som ich mávala v "kolíske" - bol to veľký prútený kôš na prádlo, ktorý mal prirobený "podvozok" (bol na kolieskach). Z toho ale pomerne rýchlo vyrástli a potom šup do postieľky, ktorá ale bola v samostatnej izbe.
Za samostatné spanie detí hovorí aj "hygienický" argument - čím viac ľudí spí v jednej miestnosti, tým horší vzduch, dospelí môžu priniesť domov bacily, ktoré im nevadia, ale dieťatko by mohlo ochorieť,... nepamätám si presne všetky argumenty, ktoré som si ja ako "mamka - začiatočníčka" prečitala v múdrych knižkách, ale mňa presvedčili, že urobí dieťatku dobre a tak som sa podľa nich riadila.
Nemci majú také porekadlo o otcoch: Stať sa otcom nie je ťažké, ale byť ním, to už áno. Myslím, že to platí aj o mamkách. Maminky, buďte "tvrdé" (na seba) a neustúpte, držím Vám v tom palce.

Ahojte,
ja mam 11 mesacnu dcerku a asi do jej osmich mesiacov som ju uspavala na rukach, pretoze sama v postielke nedokazala zaspat. Prvych par mesiacov zaspala pri prsniku a ked som ju polozila do postielky, tak spinkala, ale potom sa to zmenilo. Vypocula som si od manzela a od svokry obvinenia, ze som si ju tak naucila a ze je rozmaznana!!!! Ale kazde dieta je ine, takze vobec neriesim tie ich reci a beriem to ako samozrejmost, ze mala chce byt pri mne. Postupne sa to zmenilo a teraz zaspavame tak, ze si lahneme spolu do postele a nakojim ju a pri tom zaspi. Uz to vobec neriesim a absolutne sa nepriklanam k tomu, ze ulozit dieta do postielky a nechat ho aj vyplakat, ved raz zaspi same. Prvy raz mi dcerka zaspala v kociku, ked mala 8 mesiacov! Dovtedy sme chodili vonku aj 2-3 razy denne, aby bola na vzduchu, ale len ked bola hore a vydrzala mi v kociku mozno 20 minut. Teraz chodime spat vonku a pospi si aj 2 hodiny. V noci vstavam aj kazdu hodinu, som unavena, ale viem, ze raz sa to zmeni a ze mala sama zaspi, ked ju ulozim do postielky a precitam jej rozpravku.

Ja som pôvodne ani nechcela reagovať na túto tému, lebo čo sa týka argumentov a dôvodov, prečo a ako uspávať deti, mám pocit, že je to dosť vyrovnané na oboch stranách a ide len o to, ako sa mamina rozhodne. Napríklad nekonečná téma, či má dieťa spať samo v postieľke, alebo nie - na jednej strane argumenty od adus znejú logicky, na druhej strane teraz múdre hlavy tvrdia, že spoločné spávanie naopak posiľňuje imunitu, reguluje dýchanie, tep srdca, teplotu, metabolizmus a majú na to aj vedecké zdôvodnenia... A ide o to, čomu uveríš.
A už vôbec si nemyslím, že mamy, ktoré nechajú dieťa plakať, sú mrcha maminy. Stále si hovorím, že u nás doma takto môžeme večer fungovať, kým sama vládzem. Áno, dieťa by nemalo plakať a robím preto veľa. Ale nemá plakať ani matka, od únavy a vyčerpania, vtedy je čas na hľadanie iného riešenia. A ak sa nachádzaš v takomto stave, tak naozaj odporúčam stránku www.koliska.sk - tam sa niekto pohral a krásne rozpísal a opísal, ako na to.
Neviem sa dobre vyjadriť asi, ale chcem povedať asi toľko, že sa musíš rozhodnúť. Alebo nejako dokážeš fungovať aj s bábätkom, čo zle a komplikovane zaspáva a dúfať, že časom sa to zmení (a preto som ti pôvodne napísala - že nie si sama, čo máš doma potvorku, že nechať bábo vyplakať nie je jediná cesta a že keď sa na to necítiš, nesiľ sa do toho). Ale ak už to ide na úkor tvojich síl, naozaj s najväčšou láskou k bábätku skúsiť, čo písali baby vyššie - veď vyčerpaná a nevyspatá budeš čoskoro podráždenejšia, môže ti to vpývať na mliečko a to určite deťúchovi neprospeje.