Nechcem byť žienka domáca!, Ja žena, Diskusie

Ano, Kami, ja by som sa urcite vedela veeelmi dobre vzit do zienky domacej. Ja som taka "trafena", ze si zvyknem na vsetko a este si to aj dobre zdovodnim a som pritom stastna Tym nechcem dehonestovat zienky domace, fakt by som to zvladla a bola by som nou rada.

Ale po tyzdni v "externej" praci si myslim, ze je to skvele tak, ako je. Nakoniec aj tie deti sa budu dat popritom zvadat, mam vybornych sefov (to je mala celkom netradicna firma takych hipisackych matematikov -- vysoky, 40kg s dlhymi vlasmi --a roznych inych technickych ludi), vybornych kolegov (len jedneho trochu vysinuteho matematika - nic v zlom, take typy existuju, to nie je nadavka, to je konstatovanie stavu :)
A casom to bude aj dost flexibilne, ocakavam, ze budem robit aj doma, veci si budem nosit na notebooku, takze si zatial hovorim, ze skvelo naplanovana "buducnost". Poznas to moje: nic nechcem a dostanem vsetko, co potrebujem (a ked nie, tak si to nejako zdovodnim a upokojim dusu :))

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neviem Kami.Veľa som nad tým uvažovala.Baví ma úloha žienky domácej,ale aj moja práca ma napĺňa.Myslím,že hlavný problém žien v domácnosti je,že nemajú veľa možností na komunikáciu s ľuďmi.A tak sa chtiac -nechtiac deptajú,každodenou rutinou.Pretože prácu si doma nájdu,nudiť sa nenudia.Len je to stále o tom istom,ale keby občas vypadli na kávu pokecať,tak by to bolo iné...Neviem!Všetko má svoje za ,aj proti...Keď som bola na materskej5 rokov,vždy som si čosi našla pre seba na sebarealizáciu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

veď práve! Ty si bola na materskej 5 rokov. Prvé roky sú drina, kým bábo nepochopí čo a ako robiť a potom je to vcelku fajn, aj čas na sebarealizáciu aj pod. No po 10 rokoch ťa pomaly prestáva baviť všetko, zisťuješ že zabúdaš aj to málo čo si vedela, komunikuješ len na úrovni základnej - domácej, strácaš kontakty s ľuďmi...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No je super,že si takto môžme poradiť.Ja ,keď som bola na materskej ,myslela som si,že zakrpatievam,mala som chvíle ,keď som si vôbec neverila.No teraz vidím,že aj iné mamičky sú na tom rovnako.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kami, mala som obdobie, keď mi išlo nesmierne na nervy byť doma. Ale odkedy som si v sebe upratala, tak sa nesmierne vytešujem z tohoto privilégia, lebo mám čas na milión vecí, ktoré som vždy chcela aspoň vyskúšať. Teraz už len netrpezlivo čakám, kedy mi pošlú z opravy Nikona a hor sa na fotenie. A to nehovorím o tom, ako sa vytešujem z toho, že ide byť teplo a môžem vytiahnúť korčule, bike a konečne poupratovať po robotníkoch...a mám tu celý zoznam vecí, ktoré chcem robiť...a už veľmi dlho si robím srandu, že napíšem knihu...aspoň kuchársku.

***hrošica***

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

a ja som sa jej vzdy cudovala, preco dokelu jej to tolko vadi ale nakoniec nikdy nie je neskoro.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ty si sa čomu čudovala? veď veľmi dobre vieš, tak sa tu teraz nerob, áno?! ...sa ti to tu ľahko rozpráva, keď ti príde raz za čas aj dáka babka, sestra a pod. a ešte k tomu máš vyštudované čo si chcela, máš aj prácu ktorá ťa teší (aspoň sa zdá) a manžela, ktorý ti je priateľom a všetkým...mňa to upratovanie v sebe samej stálo dosť veľa energie, nervov...je iné byť doma, keď nepotrebuješ spoločnosť, nemusíš sama chodiť na dovolenky, máš byt, ktorého upratovanie ti nezaberá toľko času a neoberá o toľko energie, ako doma...celé je to o tom, že človek, ak si povie, že bude spokojný tak to dokáže iba vtedy, ak si to do svojej makovice "vypálil", lebo ak má niekto sklony k melanchólii a depresiu v génoch, má čo robiť...že sa teraz cítim tak, ako sa cítim, je vďaka viacerým faktorom a hlavne jednému veľkému: už nemám kojencov, ale dve opice, s ktorými sa dá o veciach hovoriť a aj keď ma oberajú o energiu, je to iné...a ešte čosi...od 14.tich som zarábala, bola sama sebe (kvázi) pánom čo sa financií týka a vždy ma hnalo vpred vedomie, že sa chcem dostať ďalej, keď som už nemohla študovať, čo som chcela...začalo mi byť veľmi skoro nepríjemné, že nemám "moje" peniaze, že nikto moju prácu neocení, že nemám denno denne kolektív, v ktorom sa dá načerpať dosť silná energa do ďaľších dní...teraz čerpám energiu na inete, v knihách a víkendami v Bratislave...vďaka tomu, viem fungovať ďalej...potrebujem ľudí a žiť občas aj v dave...

***hrošica***

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Plne chápem.:-}

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no hej, teraz ti mozu tu slobodu akurat zavidiet )
ale prave ze nie, takto si mozeme navzajom zavidiet kazda inej a nakoniec prezijeme zivot len ocakavanim ineho stavu. v tom je asi to kuzlo, vediet vyuzit moznosti, kt. mam teraz, okolnosti sa zmenia, tak zas vyuzit cosi ine.

ja som napr. fakt den oplakavala moju "stratu slobody". ale nakoniec som nejako pochopila, ze prichadza ine obdobie a ja mam realnu moznost povedat, ze to ine nechcem, alebo sa pokusit zit inak. bodka.

ano, hrosica, mas pravdu, "mam to vo vela veciach jednoduche". Ale vzdy premyslam, preco je to tak ... fakt neviem, cim najviac to je ovplyvnene, aj moj manzel, ked sa o tomto rozpravame vzdy povie, ze ja som mala vzdy statsie. Nejako vzdy islo vsetko tak, ako "malo" a mne sa ani moc nezdalo, ze sa musim silit, stacilo sa "prisposobit".
Ked som bola tehotna s Alexom, tak som intenzivne premyslala, co urobim, aby sa moja praca zase raz viac uberala matematickym smerom, inspirovala ma jedna znama, co zostala vo fachu. Na nic som neprisla ... a ono to po 3r prislo same. Vobec som sa tym nezozierala, nejaka tuzba tu bola, hlavne aktivny manzel, .... Proste vzdy to nejako takto je. Stastie, alebo prinizke naroky ?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Stastie, alebo prinizke naroky? Asi oboje a aktívny manžel k tomu.

***hrošica***

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Teším sa na tvoje knihy, písať vieš krásne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

... teda este som chcela dodat, ze pre mna zienka domaca znamena, ze aj tak pracujem cast dna na nejakych svojich aktivitach. podobnych ako v externej robote, ale doma ma to nik nenecha robut 8hod denne.

trochu odbocim k hlupnutiu ... na tuto temu sa casto vedu pobavene rozhovory, ako zienky na matersej hlupnu. Ja som celkom dost pracovala aj hlavou, ale dnes keby som isla na matersku s terajsimi skusenostami, tak by som sa snazila pracovat este viac.
Fakt by som radila kazdej zienke, co zostava s detmi doma, aby si vymyslela nejaku zataz na hlavu - hadanky, krizovky, hlavolami, cvicenia z vysokoskolksych skript, novy kurz internetom... cokolvek, co nuti cloveka pouzivat mozog.

Ja mam napr. "len" cosi cez 8r. od vysky, este som potom 3r robila (a cez matersku ciastocne tiez), ale ako som teraz zistila, tooolko som toho zabudla. Samozrejme sa to dostava spat ovela rychlejsie, ako keby sa clovek nic nikdy neucil, ale strata to je tak, ci tak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja si neviem predstavit byt doma. Za chvilku ma to caka, lebo budeme mat prve babatko ale fakt si to neviem dost dobre predstavit. Budem si musiet uplne ale uplne preorganizovat zivot a bude to asi riadna fuska. Ked sme sa o tom rozpravali s mojim muzom tak povedal ze by nechcel aby som bola doma ako zena v domacnosti, ze by to proste nezniesol. Radsej mi bude pomahat s domacnostou ako keby som kazdy den mala cakat kedy pride aby som mohla rozpravat :)))))))
No myslim ze su obdobia kedy to je nutne ako materska aj ked zatial sa utesujem tym ze dlhsie ako dva roky urcite nebudem no clovek nikdy neviem :))
Mozno to vypali ako u teba Kami. Aj ked teraz si hovorim ze uz viac deti mat nebude, lebo mi je stale zle, som unavena a neviem si predstavit sa starat este o dalsie dieta.

zuzik

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zuzik, my este rodinu necakame, ale to co si napisala je ako keby som to pisala ja a rozpravala som sa s mojou polovickou.. u mojho priatela je tato myslienka este viac "podciarknuta" tym, ze jeho mama ostala doma "na stalo" odkedy sa on narodil a kedze si to financne mohli dovolit, uz sa nikdy nevratila do prace.. Moj priatel na to spomina ako na nieco velmi "neprirodzene" hlavne, ked si v puberte, lebo ak sa ulial zo skoly, musel sa "flakat" kade tade kedze mama bola doma, pamatam si napriklad, ked sme spolu zacali chodit a chceli sme byt "sami" tak sa to nedalo, lebo ja som nebyvala sama a on mal mamu stale doma.. takze on je vyslovene proti, aby sa zo mna stala "zianka domaca" aj kvoli "osobnej slobode" nastrocnych (ja som to tak tiez vnimala, ked mama zacala byt na dochodku a vlastne bola stale doma, cez to vsetko, ze mi nedavala ziadne "kapky" do zivota, niekedy mi to vcelku bolo proti srsti nemoct robit "to co chcem a kedy chcem" lebo bola doma) a okrem toho ja som z tych, co stale musia nieco robit a musia mat kontakt s okolim.. takze ja by som doma byt nechcela viac ako je potrebne!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vydrž moja. Ten žalúdok je naozaj hrôzostrašný. V akom si mesiaci?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zuzik, ja som si to podobne hovorila ... najviac zostanem doma pol roka, max. rok. Ale jedno je fakt, ze ani netusis, ako na vsetko zareagujes po porode. U nas z toho boli 2 deti a 5r. A manzela mame veeelmi podobneho, ten moj by asi umrel, keby mal mat doma zienku domacu. Ale teraz mi postivo pomaha, zatial vozi deti do skolok rano on, casom sa uvidi.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zuzik, to isté som si hovorila aj ja, keď som bola tehoška. Mala som rôzne aktivity a neobsedela by som len tak doma. Po narodení našej kočky sa mne aj môjmu unbelamimu život úplne zmenil! Už nie som ja a on a naše záujmy, ale na prvom mieste je Helenka a jej záujmy a až potom kdesy v zadu som ja a moje záujmy. Zo začiatku to bolo ťažké a nevedela som si na to všetko zvyknúť. Teraz je to úžasné! Všetok môj voľný čas patrí dcérke, čo som si vážne ako tehoška nevedela predstaviť. A ešte som si nevedela predstaviť, ako budem rozdelovať lásku medzi dieťa a manžela. Teraz si to nemusím predstavovať. Dá sa to. Ona je naše malé slničko, vidíme jej pokroky. Je to vážne skvelé. Myslela som si, že viac ako 2 roky doma nebudem, ale určite budem! Vychutnám si to! Veď tak rýchlo rastie a neskôr, keď bude veľká si to už nebudem môcť vychutnať! Držím Ti palce! Neboj! Bude a je to krásne!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zuzik, spravička, že čakáte dieťatko je úžasná!! Drž sa , žalúdočné problémy tak od 5mesiaca prejdú()
A čo sa týka organizovania, ten hlavý "organizáter" sa ešte len narodí

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No som v piatom mesiaci ale bolesti akosi neprestavaju ono to ani neviem definovat, stale ma nieco boli, tlaci, picha uz sa to ani nesnazim analyzovat ale brat to tak ze je vsetko ok a musi to byt. Doktor povedal ze je vsetko v poriadku a ze kazda to prezivame rozne. Hlavne ze po psychickej stranke je to super, som celkom vyrovnana a ani nemam take nejake nalady aspon zatial nie. Ja sa len tak utesujem ze nebudem doma tak dlho lebo si to neviem predstavit. Hlavne preto lebo byvame tak trocha od ruky a inac sa s tej mojej "jaskyne" ako to ja volam nedostanem iba busom, kedze manzel chodi autom do prace. Ale nejak to budeme musiet zvladnut. Snazim sa presvedcit ze sa da vsetko ked sa chce a hlavne ked si citam o vas ktore tu pisete.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neboj budeme s tebou, dúfam, že máš doma počítač, hneď ti bude veselšie. Aj ja vďaka stránke zvládam štvrtú materskú, tiež zašitá na dedine.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja chcem byť žienka domáca aspoň 1 deň v týždni, lebo ten deň by sa mi na "servis" domácnosti veľmi hodil. Inak keď som bola na materskej tiež som sa nenudila, vždy bolo čo robiť, na veľa vecí teraz nemám čas, ale nemenila by som, stačilo, asi hlavne preto, že aj tak som časť práce ktorú robím teraz robila po večeroch a dnes sa za to obdivujem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ty si vždy bola šikovná.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ale nie, ale veď to poznáš, keď musíš, tak musíš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dievčatá, hoďte na mňa všetky vaše problémy, som zamestnaná, ale verte, že po dnešnom dni, by som bola aspoň
na mesiac "žienka domáca" sama samučká! Dnes mám stres v práci, doma, čo sa deje neviem sama....ale viem, len si to nechcem pripustiť - bližšie na stretku!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Strašné, čosi visí vo vzduchu. Nech sa všetko čím skôr normalizuje, drž sa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nechcem byť žienka domáca! Ale na druhej strane ťa mamika plne chápem. Po niektorom dni v robote, ktorých sa občas nazberá aj 5 do týždňa mám všetkého plné zuby!!! A to ma ešte doma čaká druhá šichta a boj s veternými mlynmi-mojimi puberami a domácimi prácami(
Občas si s nostalgiou spomínam na moju prvú materskú, keď som si vychutnávala pomalé rána. Ale moje spomienky su okrášlené uplynulým časom a viem isto, že by som si to veru nechcela zopakovať. Každé obdobie má svoje čaro!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kamila, v kútiku duše sa na Teba teším! Už nech sme na stretku. Niekedy mám pocit, že som nejaká prebytočná, Ty máš svoje deťúrence, dom, domácnosť kopec povinností a ešte nám dokážeš vliať do našej duše takú pohodu, ukľudnenie ......bože čo si Ti za "diablicu"?! Veď Ty si nadžena!!! Obdivujem Ťa! Ďakujem Ti že si vytvorila túto perfektnú stránku a že si to práve Ty, čo nás supišne povzbudzuješ a vlievaš do nás tú neskutočnú silu, ktorá nás drží.../Ďakovanie osobné na stretku!/

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veď to, ja som hlavne ta diablica u nás doma, ten pokoj hľadám tu a vďaka vám aj nachádzam, takže je to vzájomné.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

mamika, čo ťa to napadá, že si prebytočná? si naša a tak isto hodná véééééľkého obdivu. drž sa a dúfam, že čierne mraky čoskoro odídu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kami, konečne som sa sem po malých problémoch dostala, tak sa pripájam do debaty. Ja som už 13 rokov "žienka domáca". Istý čas je to celkom fajn, ale toľké roky už človek doslova blbne z domáceho stereotypu (plne ťa chápem). Mňa tiež drží pri živote internet, aspoň takto mám pocit, že som medzi ľuďmi, nakoľko od nášho "drobca" sa veľmi nedá odísť a s ním tiež nie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hurá, asi toho 14.3. na mňa padlo všetko hrozné ašte aj tento stroj /PC/ vypovedal službu, ale vďaka šikovnému zaťovi môjho suseda je to dnes OK - HURÁ!!!! Dnes som v pohode, mala som tu odvčera vnúčika, včera som ho celé doobedie kočíkovala-juj to bola paráda. Stav sa normalizoval! A hor sa zajtra do práce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veľmi sa teším.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

čauki , dúfam že ma príjmete do klubu . Od včera mám internet a veľmi ma zaujala táto super stránka. Ja som sa z druhej materskej doslova ponáhľala. Chýbali mi ľudia. Už rok pracujem a doslova som pookriala.Zo začiatku to bolo ťažké , doma kopa prádla, rozhádzané izby, beh do škôlky a potom do roboty trvalo týždne kým som si vedela prácu zadeliť. ale teraz je to fajn. Mám čas aj pre seba. S kámoškami sme si založili spolok frustrovaných žien a raz za 6 týždňov ideme na babskú večerku. Pekne sa obliecť, zakusnuť niečo chutné a ešte aj dobre poohovárať naše polovičky.Môj mužíček, starostlivo vyzvedá ako som sa mala a pod. No čo mu poviem? Že riešime, deti a neúspechy v manželskom sexe? Ale život je predsa krásny!!