Ubehol takmer mesiac, čo som sem naposledy písala. Za tie tri týždne som zase prežila kopec vecí, viac zlých ako dobrých a znovu som sa utvrdila v tom, že môj manžel je na odstrel. Naše mesiace a dni sú asi také,že dva týždne v pohode, dva týždne úplne nanič, čo v preklade znamená, že dva týždne, keď je úplne nanič manžel rieši s bývalou milenkou nejaké tajné veci, o ktorých ja nesmiem nič vedieť /údajne sa týkajúce len jeho nemanželskej dcéry/ a dva týždne keď je to v pohode, manžel už s milenkou nemá chuť niečo riešiť, tak sa pred ňou zatajuje a doma je z neho anjelik. Minulý týždeň som si už ani neviem po koľký krát položila otázku, či mi všetko to trápenie stojí za život s ním. A dala som si aj odpoveď: "Nestojí!"
Asi tak pred dvomi týždňami som mu povedala, že buď bude naše manželstvo ako má byť alebo to zúžime len na finančné otázky. Mal týždeň na rozmyslenie. Za ten týždeň sa skoro každý večer flákal. Chodil na pivko s kamarátmi a tak, všetko to vyvrcholilo minulý týždeň vo štvrtok, najprv to vyzeralo dobre, malý mal o 16.00 hod. Vianočný večierok, boli sme tam obaja, ale keď sme prišli domov, znovu "musel niekam odísť". Povedala som mu, že sa s ním chcem vážne porozprávať, on na to, že o 10 minút je doma, potom mal už však vypnutý mobil, dovolala som sa jeho bratovi, s ktorým samozrejme zase posedkával na pivku, keď prišiel domov tak sme sa pohádali, povedal mi, že so mnou proste nechce žiť, lebo som taká a onaká, nechápem jeho ťažkú situáciu, jeho pocity, že ja som mala vraj všetko a on nemal nič /tým myslel, že sme si kúpili byt, kúpil mi auto/, on len chodil do roboty. Potom povedal, že tá malá je takým istým jeho dieťaťom ako náš syn /tejto vete som nerozumela, pretože môj postoj bol vždy taký, že sa to snažím akceptovať a dokonca som bola aj zato, aby ju k nám nosil, aby malý o nej vedel a poznal ju/. Na moju otázku, či ma ešte ľúbi, mi povedal, že niekedy ma ľúbi a niekedy nie, na otázku, či ľúbi svoju bývalú milenku odpovedal, že s ňou už nič nemá, len tú malú a že ju má rád, a že je to žena, s ktorou sa dokáže aj päť hodín rozprávať, čo so mnou teda nie. Celé to bolo emotívne a nieslo sa to v duchu, že mal v sebe asi také štyri pivá. Pobalila som zopár vecí a povedala som mu, že pôjdeme s malým spať mimo domu a že dúfam, že keď prídeme na druhý deň domov už tam nebude. On sľúbil, že sa odsťahuje. Prespali sme s malým u babky. Našťastie na naše pobodné návštevy si už za posledný rok zvykla a tak keď som jej povedala, že nechcem o tom hovoriť, nič sa nepýtala. Na druhý deň keď sme večer prišli domov, manžel bol samozrejme na svojom mieste, tváril sa akokeby sa nič nestalo /jeho zvyčajný postoj/, zopakovala som mu, že keď ďalej nemôže so mnou žiť, tak nech dodrží čo sľúbil a odíde, že mu chcem uľahčiť výber s kým bude na Vianoce a že my sa bez neho zaobídeme. On na to, že on nemá kam ísť, že s nami mu je dobre a bla, bla. Tak som ho znovu poprosila, že by som bola rada, keby dodržal slovo a odišiel, že chcem mať už pokoj a to nekonečné naťahovanie ma unavuje, povedal, že v sobotu svoje bývanie dorieši /neviem, čo chcel riešiť, pretože ešte pred rokom, keď som ho s plačom prosila, aby zostal s nami, dookola sa vyhrážal, že odíde bývať k maminke a okrem iného žena, s ktorou sa vie rozprávať aj päť hodín má štvorizbový byt a určite by ho prichýlila/. Pretože ma neskutočne rozčuľovaľ ten jeho kľud Angličana a to že sa tvári ja nič, ja muzikant, tak som sa rozhodla predísť ďalšej hádke a s malým sme prespali u kamarátky. V sobotu sa žiadne sťahovanie nekonalo, manžel stále s nami obýva náš byt, v sobotu dokonca upratoval, v nedeľu urobil poriadok v garáži a včera mi dal na aute vymeniť prasknuté predné sklo /ktoré bolo praskuté dva roky, ale nikdy nebol čas/ a večer s malým čítal šlabikár. Ja už fakt neviem, čo s ním mám robiť?
Ahoj Alla,
mne mama hovorila ze ked sa rozvadzala s prvym manželom - ale to teda viem len z počutia, lebo ja som sa narodila až v druhom manželstve - tak tiež jej ešte vtedy manžel sekal dobrotu a robil sa vzorným manželom, upratoval staral sa o dieťa a tak vlastne to čo píšeš - len aplikovane na nich dvoch. A samozrejme nechodil na pojednávania a preťahoval rozvod donekonečna - keď bolo po rozsudku do par minút sa odsťahoval k tej svojej a je u nej dodnes(cca už 30 rokov) hoci hovoril že chúdatko nemá kam isť ..... Neviem teda prečo to tak chlapi robia asi je to všeobecná nálada po tom ako niečo pokakajú...
Inak to mi ušlo, už sa rozvádzate alebo nie?
Inak mali by ste sa
ako to je len môj názor, neradím, ale ako si si povedala za takéto stresy a prespávania kade tade ti ten chlap nestojí.....
A držím palčeky,nie je to pekné obdobie ale verím že to vyriešiš aby si bola aj s malým spokojná
tvoj muz citi realne ohrozenie a zatvara pred nim oci...
Eva 
Aj ja si myslím, že nemá gule na vyriešenie vašej situácie...
alla ja si myslím,že tvoj muž ťa ľúbi a uvedomuje si že mu je s tebou dobre. To je jeden fakt, napriek tomu čo vám vyviedol si myslím,že s tebou, tam kde je váš domov že tam to aj on tak cíti, že tam je doma...Ale na druhej strane ak čakáš, že on urobí nejaké jasné rozhodnutie, stanoví si sám sebe hranice, hranice komunikácie s matkou jeho dcéry, také hranice aby to tebe neubližovalo, tak toho sa asi nedočkáš...Tvoj muž sa mi javí ako typ: že dáko bolo dáko bude, načo prijímať nejaké rozhodnutia...Zatiaľ si to rozhodovala ty a jemu to vyhovovalo. Ty si rozhodla, že zabojuješ, že nebudeš hysterka, že ho ľúbiš a nechceš oňho prísť...To je tvoja časť...Ale tá jeho? Dospel? Pochopil?, došlo mu, že niekedy sa v živote treba aj jasne rozhodnúť a držať sa svojej vytýčenej "trasy".Myslím, že toto mu ešte nedošlo...Jemu je len s tebou vlastne dobre, lebo si strašne strašne fajn ženská...ale to je tvoj vklad do vášho vzťahu...Je načase aby aj on niečo vložil...Niečo čo je jasné, čo nezraňuje...Samozrejme ak si chce takú fajn babu udržať...
...ja si myslim, ze on nieco sleduje....a vyckava a caka, ze zakopne alla...vsak maju s pravnickou plan, nie? o com to potom kecaju 5 hodin??? ak ovsem kecaju...
dievca, mas to velmi tazke...ja by som toto nedokazala, ani vo sne...uz len ten cas, co sa vam to vsetko vlecie by ma dorazil........a ty? ty ho takto velmi lubis???
Crystall,ja by som nekombinovala veľmi,myslím si,že sa zľakol,že ju naozaj stráca.Vieš,keď si je istý,tak to sa vyskakuje,ale keď chcela,aby sa pobalil,tak zrazu ju strácal,to už je o inom.len nech chlapec vyskakuje,ono sa to nedá do nekonečna,raz Alla príde na to,že ho už vlastne neľúbi.Alla,dievča,drž sa,a ako píše Klódik,už by bolo načase,aby aj on do toho vzťahu niečo vložil.Možnože začal,tak držím palce.
Eva
Alla, len zopakujem spomínanané - si strašne strašne fajn ženská!
Alla ja ťa naozaj obdivujem, pretože viem, že ja by som to s takou chladnou hlavou nedokázala riešiť ako ty. Musíš to mať naozaj ťažké. Radiť je v takejto situácii veľmi ťažké. Ako som sa dovtípila ty svojho muža naozaj miluješ, ak mu to všetko toleruješ. Ale dokedy? Takto sa dlhodobo žiť nedá, odsaje ti to všetku energiu. Prajem ti veľa síl
tiez si myslim, ze je vylakany. doteraz si pohodlne preslapoval na mieste a premyslal, ci sa necha presvedcit milenkinou alebo manzelkinou snahou o neho. zaoberal sa pocitmi sebalutosti a nepochopenia jeho tazkej situacie. a tym, ze temer dva roky su na riesenie takehoto problemu velmi kratka doba. to po nom predsa nikto nemoze chciet.
myslim, ze ta ma rad a tesi ho tvoja snaha a tolerancia, ale nevazi si ju. kazde tvoje zakopnutie (kontrola mobila, hadka, vycitka) je dokazom, co on musi vytrpiet, ze ostal a nesiel radsej k nej. typujem, ze mu to sekanie dobroty vydrzi zase len velmi kratku dobu. mozno skusi aj taktiku - ako chces, tak sa rozvedme - a bude skumat, co to s tebou urobi. budes si stat v slove, ci nie?
mozno aj odide k nej - ved si to tak chcela a okrem toho, je to zase ta lahsia cesta. naco si robit nasilie.
jasne, ze nemoze byt dozivotne pranierovany za tu istu chybu. ale ani dozivotne hladat najpohodlnejsiu cestu na jej odcinenie. lebo neexistuje.
Ja osobne si tiež myslím, že to dlho nevydrží a tiež si myslím, že to bude ako vlani, to som sa ho týždeň pred Vianocami spýtala, či chce byť na Vianoce s nami a on povedal, že s kým by mal byť, že my sme jeho rodina, ale kým ja som ešte na Štedrý deň do obedu bežala do Tesca niečo kúpiť, on stihol milej napísať "Štastné a veselé miláčik, nezabudni." Vtedy som mu ešte telefón nekontrolovala a k tej SMS som sa dostala náhodou, pretože tie Vianoce dostal malý pod stromček mobil a ja som mu z manželovho mobilu preposielala nejaké zvonenia. Krajšie zavŕšenie Štedrého dňa si ani neviete predstaviť, urobila som mu scénu ako z talianskeho filmu a chcela, aby okamžite odišiel, on samozrejme hral svoju rolu,že kam by šiel, druhý sviatok vianočný som ho u nej načapala. Tohto roku sa zase bojím, že ho chytí pod stromčekom pocit viny, že Vianoce netrávi so svojou dcérou a my s malým budeme musieť počúvať jeho vzdychy a dívať sa na jeho utrápenú tvár. Je jasné, že on z bytu neodíde, aspoň nie teraz pred Vianocami. A je tu ešte niečo, tak ako som už sto krát od neho počula, že som nechápavá a neviem ešte aká, tak som si aj vypočula, že on je bezo mňa stratený. Zo začiatku som si myslela, že je to fajn, že v určitých veciach je na mne závislý, ale teraz mi to strašne vadí, pretože mám pocit, že aj keby sme sa rozviedli a neboli spolu, stále by sa s určitými vecami na mňa obracal. Ona má strašnú výhodu v tom, že s ním rieši len tú málú. Myslím, že keby sme sa aj rozviedli a doriešili majetok, že u nás by to len o malom nebolo, pretože môj manžel nevie fungovať samostatne a mňa už nebaví hrať sa na priateľa na telefóne, ktorý všetko vie a všetko vybaví.
Vidíš,Alla,to už je o tom,že veľa vecí človek dokáže odpúšťať,ale čo je veľa,to je veľa.A myslím,že ten pohár trpezlivosti u teba začína pretekať.Hovorí sa,koľko človek miluje,toľko dokáže odpúšťať.ja som voľakedy pred mojim manželom veľa vecí dokázala odpustiť môjmu bývalému a potom prišla úplna blbosť a mňa to zrazu prestalo baviť a bol koniec.Pre obyčajnú blbosť? Nie,to len ten pohár pretiekol.Myslím,že ty už strácaš chuť bojovať za vzťah,ktorý tvoj muž nedoceňuje.
ved potom by stacilo nedvihat telefon. bud by sa postavil konecne na vlastne nohy alebo by sa zavesil na krk tej svojej pravnicke a mozno by nakoniec nasiel zivotne stasttie v tom, ze ona je dominantna a zivot by mu konecne ktosi nalinkoval az do truhly.
no a na prvy sviatok vianocny by si si uzivala jeho vzdychov pohladov, ze je s vami tak malo a chcel by viac a ake to bolo kedysi pekne... pokial by mu to ona nezatrhla.
stale si myslim, ze s nou nie je preto, lebo sa zivota s nou vlastne boji.
Vieš on stále hovorí, že aj keby so mnou nebol, určite by s ňou nežil, asi vie prečo to hovorí. Keď človek s niekým žije, ráno s ním vstáva, večer ide spať a rieši aj iné veci, vzťah je zrazu trošku iný, nie je už len o láske, ale aj o zodpovednosti a podobných veciach, môj muž je ale bohužiaľ dosť nezodpovedný. A tiež si myslím, že sa bojí toho, že by ho tá slečna uvidela aj v inom svetle a možno by prišla na to, že nie všetky manželky sú harpie, ktoré chcú svojich dobrých mužov doniesť pod zem a preto sa musí nájsť nejaká dobrá duša - milenka, ktorá ich z takého hrozného vzťahu zachráni. Nech už tieto Vianoce dopadnú ako chcú, rozhodla som sa, že nepopustím, buď - alebo. Buď sa začne chovať ako chlap alebo nech ide. Myslím, že ho stále ľúbim, ale už si tak trošku viem svoj život predstaviť aj bez neho, čo je myslím u mňa veľký pokrok.
alla, zrejme som absolútne zadebnená, ale vôbec ti nerozumiem. Teba to neponižuje neustále mu odpúšťať a neustále o tom diskutovať ? Dokedy to vydržíš? Dala si mu šancu, počkala si kým sa s tým vyrovná, bola si nadmieru tolerantná a chápavá a teda čo ešte máš viac spraviť ? Chápať ho viac ? Ako viac ? To akože aby mohol spávať s tebou aj s ňou ?
Moja zlatá, taký skvelý typ ženy ako ty sa rodí raz za 100 rokov. Stanov jasné hranice a keď ich bude porušovať, ukonči to.
Pre Vás dvoch - teba a syna - existuje na svete chlap, ktorý vas bude brať všetkými štyrmi. A presne- manželstvo nie je len o láske, ale aj o zodpovednosti voči partnerovi a deťom. Ja som toto riešila 13 rokov, len mňa podvádzal manžel so svojou mamou a ich dieťa bola opičia láska.
Adapek,každý sme iný,niekto vie odpúšťať viac,iný menej.Alla to ešte nerieši 13 rokov ,aj keď niekto by to možno vzdal už oveľa skôr.Nech spraví tak,ako to cíti.
vyvyka, lenže ona nevie čo cíti, preto sa nás pýta. A myslím že je nadmieru tolerantná a jej manžel to značne zneužíva. Dokedy má čakať?
Ahoj Alla. Keď som čítala tvoj príbeh, bolo mi veľmi smutno. Niečo podobné som zažila pred necelými dvoma rokmi. Myslím podobné v tom, že presne v tomto predvianočnom období sme začali riešiť našu krízu. Boli to najhoršie sviatky v mojom živote. Ešte aj teraz sa mi tisnú slzy do očí, keď si na to spomeniem. Nebudem sa rozpisovať, možno na to bude niekedy čas. Len by som ti poradila, skôr ako podáš žiadosť o rozvod, skúste nejaký čas žiť oddelene. Vieš, myslím si, že na súd je vždy čas, ale cesta späť už nie je taká jednoduchá. Možno tvoj manžel len potrebuje zistiť, že má vedľa seba super ženu.Možno aj ty zistíš, že aj keď sa zdá, že všetko bude potom lepšie, nie je to celkom pravda. Prídu iné problémy, ťažkosti, večery osamote...Vieš, niekedy si začneme vážiť to, čo máme, až keď o to prídeme. Neviem, ako dlho ste spolu, ale myslím si, že za pokus to stojí. Muži sú "frajeri" keď majú doma dokonalý servis a pred milenkami sa pretŕčajú vo vyžehlených košeliach. Ale keď treba riešiť bežné každodenné veci bez pomoci toho druhého sú zrazu ako malé deti. Prajem ti, aby tvoje rozhodnutie bolo rozumné. Nielen pre vás dvoch, ale aj pre vaše deti. A ešte ti prajem veľa dobrých ľudí okolo. Maj sa. A hlavu hore. Nikdy nebolo tak zle, aby nebolo ešte aj horšie .
Ahoj Alla.
Vraví sa, že Vianoce sú krásne ... Sú, ale len vtedy, ak je v duši pokoj a doma pohoda. Pre veľa z nás (a radím sa k nim aj ja) sú bolestivé, lebo vtedy sa tie vzťahy intezívnejšie prežívajú. Všade vidíš výzdobu, atmosféra sa stupňuje, reči kto čo chystá, čo komu chce kúpiť a tak. A v tvojom vnútri ti je z toho nanič, lebo vieš aké si to chcela a aké to je. A preto chcem povedať tebe, sebe a podobným smutným babám, prečo sa necháme takto od svojich chlapov zraňovať, kradnúť si svoje sny, povedzme na plné "gule" toto ÁNO, TOTO NIE. Tak ti /aj sebe/ držím palce.
Ahoj Alla
Myslím, že konáš celkom reálne k daným okolnostiam. Som zástancom, že ak sa muž takto nerozhodne a nejasne k veciam stavia, treba mu dať jasne najavo o čo ti ide, ale neznásilňovať jeho pocity. Je na nom, aby ukázal čo vlastne chce.
Držím palce, ale bude to hlavne na tebe .