reklama

Nervacik

Muska , 12. 09. 2007 - 13:32

reklama

Ahojte!
Mam 25 rokov, cakam prve babo. Vzdy som si predstavovala, ake budem mat pekne tehotenstvo, milujuceho muza...No a nejak to nevyslo podla mojich predstav. Cele tehotenstvo musim riesit problemy, hadame sa kvoli financiam...Za cely cas ho nenapadlo prist a povedat nieco mile alebo len tak pohladkat brusko ( a to som mu aj viackrat povedala, ze mi chyba neha a laska ).Smútok
Moja setra vravi, aby som sa nestresovala a obcas sa smeje, ze ten maly ( cakam chlapceka ) bude totalny nervacik. Myslite, ze to, v akej pohode (al.nepohode ) je zena pocas tehotenstva, vplyva na to, ake bude dietatko?
Sestrina kamoska ked cakala babo, ta veru ani neupratovala. Setrila sa, lezala, pozerala telku alebo citala mnozstvo knih. Ale to ma manzela, co jej fakt pomahal. ( Keby som ja neupratovala, tak by som asi musela prekracovat spinu...). Bola proste v maximalnej pohode a dnes ma zlateho tichuckeho anjelika, nepotrebovala ani ziadnu pomoc prve tyzdne, vsetko si pri nom stiha porobit.


reklama


reklama

siza, St, 12. 09. 2007 - 13:41

Mozem len potvrdit - tretie tehotenstvo som si tiez poctivo odlezala doma - v klude, ziaden stres. A dnes mam to najlepsie dieta na sveteVeľký úsmev
(dufam, ze som to nezakriklaMrkám )

Pekny den:-}

Muska, Št, 13. 09. 2007 - 16:31

Este ma napadlo, ze ten moj malicky bude skorpionik ( mal by sa narodit v nov. ). Osobne nepoznam ziadneho skorpiona, ale vraj to nie dobre znamenie. Mate daktora skorpionika?

apolienka, Ut, 18. 09. 2007 - 19:27

Hihi, ked sme planovali bábo, tak sme nesexovali v mesiaci, aby sa nám nenarodil skorpion. Veľký úsmev Mrkám
ako deti su trosku viac tvrdohlavejsie, ale vzdy to i tak zalezi od vychovy, takze neboj. ja som sa strasne bala tiez toho znamenia, kym som nezistila, ze vsetci moji blizki priatelia su prave skorpioni.

lienka, Št, 20. 09. 2007 - 09:59

Mrkám Mrkám si ma pobavila ApolienkaVeľký úsmev Veľký úsmev
Hambím sa Prekvapenie a ja som škorpiónka Prekvapenie Prekvapenie Mrkám

rinka, Št, 20. 09. 2007 - 12:01

a ja som sa zas bála vodnára a tiež to nemal byť vodnár, ale osud je osud a narodil sa skôr a som rada, konečne začínem viac chápať aj vodnárov. Mimochodom tiež som škorpión... a tiež by som sa nechcela za dieťa... Veľký úsmev

rosoluna, Št, 20. 09. 2007 - 09:56

Ja mam doma coskoro trojrocnu skorpionkuÚsmev Je to fakt extra special dieta, ale ja si nemyslim, ze je to koli znameniu.
Inak Apolienka ma pobavila s tym, ze nesexovali vtedy ako by im vyslo dieta skorpion Veľký úsmev Nam by taketo pocty nepomohli, lebo mala sa narodila o 5 tyzdnov skor a prvorodeny je zasa baran vdaka tomu, ze sa narodil o 12 tyzdnov skor.Prekvapenie Obe nase deti podedili zopar "tazkych" vlastnosti, s ktorymi sa pasujem a snazim sa ich trosku utlmovat ale je to tazke. Takze Muska, nerozmyslaj, ci Tvoje dieta dostane dobre alebo zle znamenie. Dietatko bude kokteilom genetickeho materialu od otca a od matky a casom uvidis, co to priroda vlastne namixovalaMrkám A nezabudni: "Ohybaj ma mamko, pokial som ja Janko. Az ja budem Jano, neohnes ma mamo!"

Vea, Pi, 21. 09. 2007 - 19:40

Soni, no si ma potesila :-/ :-/ :-/ :-/ Adam je baran akko vysity a teraz mala nam hrozi skorpionka podla TP .... Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie Prekvapenie vidim ze ma caka super kombinacia

rosa (bez overenia), Št, 20. 09. 2007 - 21:30

tak ja mám doma pravú nefalšovanú škorpiónku a zatiaľ sa nemôžem sťažovať, keďže od pôrodu bola totálne kľudné dieťa a je ním dodnes v porovnaní s našou račicou, ktorá je neposedná a ukecaná a večne čosi kdesi rieši a pod...ale vraj sa to môže zmeniť, tak čakám čo bude Veľký úsmev

r.r.

Moťa, Po, 24. 09. 2007 - 10:46

Áno mám, a môžem potvrdiť, že nechcela som tomu veriť ale je to tak. Už má 11 rokov a od začiatku vedieme siahodlhé debaty o tom, či to, čo mu navrhujem ja a pokladám za skvelú vec, aby vzal za svoje. Pokiaľ príde na to, že to, čo mu hovorím je správne trvá aj pár hodín, ale keď si to uvedomí, tak to stojí za to. Je to najzlatejší syn, akého som si mohla priať. Napriek všetkým nástrahám, ktoré sme zažili keď sa narodil, tak je to super! Ale stále platí, že je to veľmi komplikovaná povaha. Musí na určité veci prísť sám, no cesta býva sem tam dosť ťažká. Vysvetľujeme a vysvetľujeme do omrzenia. Ale keď si niečo vezme do hlavy že to urobí, tak vie tomu všetko podriadiť. Je trpezlivý, čo sa nedá povedať o veľa znameniach. Napríklad veľmi rád mi pomáha pri pečení.
Nachystám mu cesto a od dokáže pri ňom stáť aj 2 hodiny a vykrajovať medovníčky od výmyslu sveta. No akosi som sa rozpísala. Zatiaľ by to hádam bolo všetko.Áno

rinka, Po, 24. 09. 2007 - 11:55

Moťa, gratulujem, zdá sa mi, že si pochopila povahu škorpióna Áno , že on nie je zlý ako sa javí všetkým naokolo keď to vyzerá, že stále protirečí, on len chce sám všetko pochopiť, potrebuje vždy nejaký argument a ešte aj ten sa snaží nalomiť, čiže nasleduje ďalšia otázka, pochybovanie a za ďalšou odpoveďou - argumentom ďalšia a ďalšia otázka, ale to len preto, že si chce byť istý a pripravený na všetky možnosti čo by mohli nastať. mne to zostalo dodnes a neúnavne sa vypytujem a vypytujem na čokoľvek, čo ma zaujíma až ľudia pri mne strácajú trpezlivosť a myslia si, že to robím naschváľ. a možno niekomu poriadne leziem na nervy mojimi otázkami typu: "a čo keď sa to urobí takto a čo keď sa to nebude dať a čo keď ...." Som ako také veľké dieťa a čakám, kedy dospejem. Doteraz mám v pamäti, ako ani moji rodičia nemali trpezlivosť odpovedať na moje nekonečné otázky a mne sa to zdalo vždy životne dôležité, takže som sa cítila ukrivdená keď to končilo vetou: "Už prestaň, už sa toľko nevypytuj" Najhoršie je, keď dieťa neberú vážne. Snažím sa tú chybu neopakovať na svojich deťoch.

Alia, Ut, 29. 04. 2008 - 11:43

Úsmev ja mám malého škorpióna....a musím ti povedať, že je to riadny nervák...aj moja sestra je škorpión a občas si robíme srandu že malý je jej...lebo je úplne ako ona...ak nedostane to čo chce spustí hysák...pleští sa o zem a búcha si hlavu ...
Ja som prišla na to, že prestane len keď ho začnem presne napodobňovať...a mimochodom - tehotenstvo s ním som mala v klude a miery Veľký úsmev

LennyB., Pi, 14. 09. 2007 - 13:39

Muska, z vlastní zkušenosti Ti neporadím, také čekám první bábo, má se narodit na Silvestra a bude to Kozoroh jako jeho tatínek, aspoň vím, co mě čeká, partner mi doma taky nic nepomůže, má moc práce, z finacema to také není růžové, stavíme, do toho vinobraní a musí nakoupit hrozny a vyrobit víno...... ale vše jde, když se chce a občas si udělám radost v podobě ponožtiček, overálku.....věciček mám spoustu po sobě, nejsou to super moderní věci, ale na doma stačí a stejně to děláme my dospělí, mimi je jedno, jestli má košilku za 50 nebo za 2000 a ségra má 17ti měsíční holčičku, tak spoustu věcí podědím. Spoustu věcí jsem pořídila z druhé ruky od maminek na mimibazaru.sk a .cz, autosedačku jsem koupila z druhé ruky přesně tu, co jsem chtěla za poloviční cenu.... Partner také na mě nemá čas, takže vše řeším sama, včetně občanství pro miminko, nejsme manželé a já jsem "cizinka", ale doporučuji, užívej si, haž to za hlavu, peníze byly, budou i bez nás, občas si udělej radost, zajdi se jen pokochat do obchůdků, jen tak na něco dobrého, prostě si to užij i bez toho chlapa, taky jezdím sama nebo s mamkou nebo se ségrou o víkendech, jen se podívat, pokochat, nebo jen tak sednout si na kafíčko. Našemu tatínkovi také moje zvětšující se bříško nic neříkalo, až viděl ultrazvuk, prolomilo se toMrkám, když jsem o mimi jen mluvila, nic mu to neříkalo, téšil se, ale nebylo to pro něj reálné, hmatatelné.....
Moje kamarádka celé těhotenství prostresovala, problémy s partnerem, těhotenství bylo nechtěné, nakonec zústala sama..... múžu jen říct, že tak nervózní miminko jsem nikdy pŕedtím neviděla. Moje ségra měla klidné těhotenství, problémy začaly po narození neteřinky, trpěla poporodníma depresema a než se uklidnila a vše šlo do normálu, s malou jsme si užívaly, uplakané nervózní miminko, které ještě maminku víc znervózňovalo, protože si s plačícím dítkem, které nešlo utišit nevěděla rady, celá rodina jsme se střídaly v chování, utišování maminky i miminka, ale po 4 týdnech vše bylo OK.
Co se týče znamení, každé má svoje, já jsem Váha, můj partner Kozoroh - jak občas říkám, koza umíněná, můj švagr je Škorpion, kamarád taky, jsou hodní, hodní, ale občas umí vystrčit jedovatý váček a bodnout, ale nebála bych se. Moje neteřinka je beran už od prvních minutekVeľký úsmev , ale je zlaťučká a občasné tvrdohlavé projevy se lehce přejdou.Mrkám

Muska, Pi, 14. 09. 2007 - 14:34

Tak podla toho vsetkeho, co som citala, som sa rozhodla, ze budem viac relaxovat...A som rada, ze sa mi ohlasila aj nevydata buduca mamina. Lebo niekedy si pripadam ako cierna ovca, vsetci sa ma vypytuju, kedy sa zoberieme...Ale ja som si povedala, ze teraz sa vydavat nechcem, az ked ma partner presvedci, ze ma naozaj lubi. Lebo on chcel svadbu uz davnejsie, ale vela sme sa hadali a raz som sa ho tak zlakla pri hadke, ze to tak lahko nevymazem zo svojej pamate a vtedy sa vo mne cosi zlomilo a povedala som si, ze len kvoli papieru sa brat nebudeme. Starsia generacia to odsudzuje, minule mi ujo povedal, ze nerobim dobre, lebo ze takto mi moze priatel rychlo zdupkat. Ale ja nechcem byt s nikym nasilu, ked chce odist, tak nech odide a ked ma bude lubit a aj to malicke, tak zostane s nami. Niekedy su aj pekne dni a vravim si, ze musim byt trpezliva. urcite som neni ani ja super idealna a teraz pocas tahotenstva mozno az moc citliva. Len ma strasne oklamal v jednej podstatnej a dolezitej veci pre kazdu rodinu - vlastne mi daco zatajil a ja som sa to dozvedela prednedavnom ( a rozoberat to tu moc nechcem ).Takze necham cas plynut a mozno sa nasa situacia vyriesi.

zuzča, Pi, 14. 09. 2007 - 16:46

muška, ja som tiež slobodná, v 38. týždni. sme spolu 4 roky, tri roky zasnúbení, ale svadba nám nehrozí. jediné, čo sme v našom vzťahu legalizovali na nejakom úrade bolo, že sme zbehli na matriku a tam nám vystavili niečo ako "uznanie otcovstva", tým pádom bude mať matej po narodení priezvisko po tatinovi. pred pôrodom je to zadarmo, po pôrode to na matrike vykonajú tak isto, ale už sa za to platí (neviem koľko).
a určite zbehni pozrieť na tú stránku www.mimibazar.sk - fakt dobrý tip lenny Áno

rinka, Št, 20. 09. 2007 - 12:07

tak na to, že si ma zobere, až keď to obaja budeme tak cítiť, čakám aj ja.... a máme dve deti a starší bude mať onedlho 5 a nič... začínam chápať, že si ma zobere, keď mu to poviem: zober si ma, on to vykoná a hotovo, ale ja to tak nechceeeéééééeeem. a rinka, neboj tí ľudia sa časom prestanú vypytovať... tých okolo nás to už omrzelo a to skôr keď sa budeme náhodou brať, sa budú čudovať a pýtať, že prečo?

Muska, Pi, 14. 09. 2007 - 17:21

Diky za informaciu, nevedela som, ze po porode sa za to plati. Áno Uz som to mojmu priatelovi spominala, ze by sme mali skocit na matriku. Asi je lepsie, ked sa dieta vola po otcovi. Podla mna. Ma niekto aj iny nazor ( samozrejme hovorim o pripade, ked sa rodicia nemienia zobrat )?

LennyB., Po, 17. 09. 2007 - 09:24

No jsme na tom podobně, já jsem s partnerem 6 let, z toho 2 roky žijeme spolu, nevdala jsem se ze dvou důvodů, jedním jsou jeho rodiče, moc jsme si do noty neklapli a jeho maminka na mě viděla spoustu chyb, vyčetla mi je dost nevybíravým způsobema a za týden si to rozmyslela, že to tak vlastně ani nemyslela a budeme nejlepší kamarádky ne?, respektuji ji, ale žádné kamarádství už mezi námi nehrozí. Mají pocit, že jsem přišla do jejich rodiny jen kvůli penězům a majtekům a hlavně pocházím z obyčejných poměrů a oni mají pocit, že jsou ta lepší sorta, ale je to jen jejich pocit, okolí je tak nebere a pořád si hrají na něco, co nejsou. Taky jsme s partnerem prošli dost těžkým obdobím, je poznamenaný nezájmem rodičů, jen příklad, když jsme se stěhovali do bytu, já jsem přivezla od kapesníků přes kompletní kuchyni až po nábytek skoro vše, on odešel z domu jen s taškou oblečení a jeho matku nezajímalo, jestli má v čem spát, jestli má z čeho jíst, však já určitě mám, tak na co by se starala:-/ a tak je to se vším, o miminko se moc nezajímají, dělají, jako by jejich nebylo, ale kašlu na ně, bude mít milující babičku a tetu na Moravě a super tetu tady na Slovensku, moji kamarádku, která se na něj těší jako na své. Přitom múj partener je jejich jediným synem. Druhým důvodem je, že jsem starší než můj partner o dva roky, mě je 29 a už jsem miminko moc chtěla a nechci aby měl pocit, že jsem ho do něčeho dotlačila, říkám že pokud to má být dobré, papír k tomu nepotřebujeme a pokud to má být zlé, papír nám v tom nepomúže. Co se týče lidí, na to mám jednoduchou odpověď - nejdřím vyzkouším jaké dělá děti a pak si ho nechám, nebo ho vyměnímHambím sa
K tomu otcovství, v některých porodnicích to vyžadují, budu rodit v Ružinově v Bratislavě a tam musíš mít buď oddací list, nebo potvrzení otcovstvíMrkám U nás taky bude mít mimi partnerovo příjmení, stejné plánujeme, že pokud vše dobře dopadne, za 2-3 roky se vezmeme.Veľký úsmev

lienka, Ut, 18. 09. 2007 - 07:42

jednoduchou odpověď - nejdřím vyzkouším jaké dělá děti a pak si ho nechám, nebo ho vyměním
Áno Áno Veľký úsmev

Zuzana, Št, 20. 09. 2007 - 10:09

Lienocka, odkedy si zmenila jazykPrekvapenie Prekvapenie Veľký úsmev

lienka, Št, 20. 09. 2007 - 10:12

som len okopírovala z textu, čo ma "chytilo"

LennyB., Pi, 21. 09. 2007 - 15:07

Jsem huba nevymáchaná a toto lidi odzbrojí a mám klidVeľký úsmev

Mira-Mária, Št, 20. 09. 2007 - 14:31

Dievčatá, neexistujú dobré a zlé znamenia. To iba nedostatkom lásky a pozornosti sa v deťoch kumuluje sklamanie a odpor a vážka osobnosti sa nakláňa na stranu negatívnych povahových vlastností.
Čo sa týka priezviska dieťaťa, to moje má tiež po otcovi a nepamätám sa, že by sme po pôrode za uznanie otcovstva na matrike niečo platili. No skúste každý osve vycestovať do zahraničia a zistíte ako sú deti diskriminované podľa slovenských zákonov... =moja najčerstvejšia životná skúsenosť - neprajem vám tie stressy a to ešte nie je všetko...

Lucinkaaa, Po, 28. 04. 2008 - 16:36

Zareagujem, aj ked som tuto stranku a prispevky nasla az teraz. Absolutne nesuhlasim s tvrdenim, ze pokojne tehotenstvo = dobre babo. Ja som mala tehotenstvo jedno z najkrajsich obdobi, akych je v zivote naozaj malo, muza mam takeho ze mi ho mozno len zavidiet, je suprovy, vzorny manzel aj otec a babo sa nam narodilo maly nervacik, je velmi zlozita, hoci uz mame skoro 8 mesiacov. Mozno je to nejakymi genmi, mozno prezila tazku porodnu traumu - lebo porod bol velmi nasilu, kedze bola vo mne zakliesnena a rodila som prirodzene, ktovie.
Takze muska, nesuhlasim, ze to az tak ovplyvnuje.

kačena77, Po, 28. 04. 2008 - 17:05

No ja si myslím,že to v akej sme pohode v tehotenstve sa veľmi odrazí na bábu.Náš je tiež škorpionik a je to niekedy o držku.Tiež som bola na nervy a teraz máme nervy my z neho.Ha-ha-haChichocem sa

bettty, Ut, 29. 04. 2008 - 12:58

Ahoj
myslím, že závisí aj od povahy rodičov aké to dieťa bude. Tak napr: Ak je jeden z rodičov nervák tak dieťa dostane nejaký ten gén nervou aj od rodičovu. Ja som počas tehotenstva chodila aj do práce a po práci na kurz angličtiny, stále som sa niekam ponáhľala a moja malá to zdedila po mne. Stále niekam uteká. Keď jej poviem, že ideme von tak beží ku dverám nevie chodiť pomaly. Ráno som vstávala o šiestej do práce a aj to moja malá zdedila po mne. Či je týždeň alebo víkend vstáva vždy okolo šiestej.
Niekde som však čítala, že povaha detí sa dedí po starých rodičoch. No nemám to overené.

andurejka, Ut, 29. 04. 2008 - 13:11

ale určite to je aj tým, ako sa cítime a čo riešime v tehotenstve, poznám mnoho príkladov, kedy, väčšinou prvé pokojné tehotenstvo malo za výsledok malého anjelika a tehotenstvo, kedy je mamička vystresovaná, nervózna alebo nešťastná (to báva väčšinou pri ďlaších deťoch, kedy sa nestaráme len o svoje bruško, ale aj o poletujúcich miničlovekov ) ma za následok, že sa narodí sa malé uplakané ukričané a nedajbože hyperaktívne Mrkám dieťaÚsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama