reklama

Nič nestíham,alebo "asi ma porazí"

Pridal/a Hella dňa 12. 01. 2009 - 20:55

reklama

Ahojte dievčatá!
Tak som tu zas. A znova problém. Ja viem, som hrozná, lebo vždy napíšem len keď ma niečo "straší". A možno to ani neni problém, len si asi neviem usporiadať deň Prekvapenie .V decembri som nastúpila do novej práce, celkom sa mi to pozdáva, aj keď doma sme museli dosť výrazne zmeniť chod domácnosti a aj manžel sa musel viac zapojiť. Zo začiatku to síce patrične okomentoval, ale pomaly si už asi začína zvykať. Predtým som totiž pracovala od 7:00-11.00, občas do 12:00 a sem tam raz za 7 dní do 15:00. a hlavne mala som prácu v mieste bydliska. Teraz pracujem od 7:00-15:30 a dokiaľ sa dohrkám z práce domov autobusom je asi 16:30. Nemám to ďaleko, asi 16 km, ale je to neskutočný autobus, stojí pri každej vŕbe. Potom bežím do obchodu, ak je manžel v práci tak pre malého k babke a keď prídem domov je 18:00-19:00. A idem robiť večeru a uložiť malého a trochu sa pomojkáme Objímam a tak, však to poznáte. No a samozrejme už sa mi potom nič nechce. A v čom je problém? Mám pred štátnicami, nemám sa kedy učiť, na novom pracovisku ma šéf zavalí raz do týždňa 3-4 knihami a ja to vôbec nestíham čítať , no des.Pripadám si úplne neschopná. Večer odpadávam do postele, pretože ráno vstávam okolo 5:00-5:30. Ak máte niektorá tajný recept, poraďte mi prosím čo s únavou a ako si ušklbnúť trochu voľného času. Mám totiž pocit, že to takto dlho nevydržím.Smútok


reklama

reklama

crystall, Po, 12. 01. 2009 - 21:50

....moja, musis to, dievca, uz len prezit a momentalne verit, ze vsetko nejako dopadne .......a preplavat dako bez ujmy tym obdobim, v ktorom momentalne si...dokoncis skolu a si za vodou, zivot sa ti dostane do normalnych kolaji...

...a aby nebolo, ze dristam, len tak do vetra, tiez som si presla takym naporom: po roku materskej matematicka vysoka v dvoch cudzych jazykoch + nastup do zamestnania, do 15,30 v praci, potom do 18,00 s drobcom vonku, potom chystanie na spanie a na druhy den do 20,00, potom nastupovala domacnost, popripade skola tak do 1,00 v noci. Zaspavala som hocikde, kde ma dali. Pri umyvani riadu, na prednaskach, na tie som dochadzala 200km, to, ked som docestovala a lahla o polnoci, tak 4,40 mi siel vlak.... Co mali ini na skusky tyzden, ja som mala 1 noc, v lepsom pripade dovolenku 24 hodin: redbull, kava, redbull, kava... Prve statnice: priprava za tri dni, potom nemocnica, kolaps...druhe statnice som si rozlozila na mesiac, ale aj to bolo s krvavym potom, lebo som v poslednom rocniku porodila dcerku a to som bola predtym na rizikovom a v case, ked som potracala jej dvojca mi jedna profesorka vykricala, ze sa postara o to, ze JA tu skolu neukoncim, ak sa nedostavim do skoly a ze ju moj zdravotny stav nezaujima.

...moj zaver je len taky realny, ze pokial si zdrava a este zvladas, dako to vydrz, vsetko prejde a ak neprejde nejde o nic........ono, to dako dopadne...len sa lubte a navzajom si pomahajte....

...pre mna ten papier stratil hodnotu, nestal za to trapenie, dokoncila som tu skolu v poslednom rocniku, len z ucty k prvorodenemu synovi, aby tych 5 rokov malo nejaky vyznam....

Kamila, Po, 12. 01. 2009 - 22:25

Crystal, tak to si presla riadnym peklom, kolko jedna zena unesie. A titul, ja viem ze mnohych zamestananiach sa od toho odvijaju platy a mozno ich pytaju etse aj od upratovaciek. Mne ten moj svieti v porodnych spomienkach: "pani inzinierka zatlacte" Váľam sa od smiechu po podlahe

Hela, drzim palce aby si bez umy na zdravi zvladla statnice, mas to uz len za par, ak su posledne.

balalajka, Ut, 13. 01. 2009 - 06:20

Božeeee, Kamilka ty si rodila v Trenčíne? U môjho doktorááá? Aj mňa tak titulovaaaaal.
A môžem ti povedal, že keď to povedal, tak síce pri tlakoch som mala zavreté oči, ale musela som sa naň pozrieť, že či to myslí vážne. A kontrakcia sa stratila, akoby ju ten titul naľakal.
"Pani inžinierka tlačtééééé"
Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe
( a že na pôrodnom stole sa nedá nasmiať )

vyvyka, Po, 12. 01. 2009 - 22:32

Jejéj,to poznám a ešte mi volajú spolužiačky a pýtajú sa,či už mám bakalársku prácu hotovú.akože nie,však som doma na materskej,proste......neviem,nestíham,neriešim......Radšej idem na sem,aby som úplne nezblbla.Všetko má svoju daň.Bozkávam

sonia, Po, 12. 01. 2009 - 22:32

Hela,nemáš to sama tažké-je nás takých viac.Ja som na tom trošku ako ty len s tým rozdielom že nechodím do školy a nemusím sa učit.Ale mám prváčika tak je to niekedy tiež zaujímavéChichocem sa ...Ráno vstávam o 4.15,letím na autobus,v robote som tak do 14.30 ale kým prídem domov je 15.30.,utekám pre malého do družiny,niečo uvarím/niekedy síce aj muž/,a potom sa učím s malým a zachvílu je večer.Večera,príprava na další den a stále dokolečka do kola.Ale dnes je pravda že ked som prišla z práce bola som ešte aj po víkende taká nejaká unavená,musela som si íst lahnút tak ma môj drahý plnohodnotne zastúpil a ja môžem teraz sediet za počítačom,aj ked už iba chvílku lebo zajtra ráno to budem mat zasa tažké s tým mojim vstávanímVyplazený jazyk ...Slnko Kvietok Slnko

klodik, Po, 12. 01. 2009 - 22:42

No ja som si "štátnicový problém" vyriešila dlhou dovolenkou...Dokonca som chcela aj neplatené voľno aby som sa mohla v pohode učiť bez stresov, ale to mi šéfka odmietla dať s tým,že jej by sa to oplatilo keby som to mala tak na dva mesiace. Tak mala pre mňa aspoň dosť pochopenia a čerpala som dovolenku. Potom mali kolegovia v lete voľno a ja som v práci zarezávala, lebo dovolenku som už nemala...Hella deň nenatiahneš, to chce nejaké rozumné riešenie, ale aké to ti neviem poradiť...

balalajka, Ut, 13. 01. 2009 - 06:31

Hella, vysokú som robila diaľkovo - popri zamestnaní, síce bez detičiek, ale stálo ma to žalúdočné vredy.
Poradiť? Hmmm - ak sa ti dá tak niečo čítaj priebežne, autobus čo stojí pri každej vrbe je na to priam stvorený - teda ak si máš kde sadnúť.
A organizácia dňa? Ja vstávam 4.20 ( dnes výnimočne o 3.30 - zaspala som s deťmi o 8mej, tak ma čakalo prádlo a riad ) - potom robota - 5.15 z domu, do 14,00 so v práci a ideme - jasle, škôlka s deckami nákup, to je tam 16.00. Z nákupou deti nevynechávam, lebo inak sa to nedá stihnúť. Treba písať lístky som zoznamom, lebo nakúpiť pri detičkách aj to čo nechceš, teda okrem nejakého lízatka - daň za spoločný nákup Chichocem sa . Riad sa naučil umývať aj manžel. S detičkami sa prehrá kým ja varím, nedajbože si uvarím kávu a vyložím nohy, ale to už mi je v pätách Maťo ( "mama KIKIIIIK", Aja1 hovorí, že nebyť toho že mi zavolá, tak sa malý nenakojí Chichocem sa ).
Kúpanie má v kompetencií plne manžel. To ja padnem na postel a oddychujem - dlhých 7 minut. A potom uložiť, skrotiť "šelmy" no a cca 21.00 - v pracovný deň, cez víkend skôr, lebo Aďko poobede nespí a tak je unavenejší, idem makať. Niekedy to vyzerá, že o 23.00 idem žehliť Úsmev a baby si ťukajú na čelo, ke´d s týmito slovami odchádzam z chatu.
Držím ti palce, už to nie je ďaleko, len kúsok a budeš mať mooore času oproti tomu, čo je teraz. Tak ešte trošku vydrž. Veľa šťastia.

eifelovka, Ut, 13. 01. 2009 - 11:11

Tu v Italy studujucim zamestnancom je povolene nejaky den pred skuskou a v den skusky brat si volno, ma na to ako student narok a je to myslim dokonca nejako platene.. neviem kolko tych dni mozne vyuzit.. tym som ti len chcela povedat, ze by si sa mozno mohla informovat, ci aj u nas nieco take neexistuje...
Mimochodom, ja si neviem predstavit mat male dieta, lebo ja chodim do prace medzi 8 - 9, to mame urcene a tym padom mozem odist medzi 17 - 18.. vacsinou to nie je skor ako o tej 18.. a presne ako pises ty, tiez sa mi potom nic nechce a keby som mala okolo seba este stebotavy hlasok + studium a rodinu a tak.. kazdu z vas baby obdivujem :-o

nielen žienka domáca, Ut, 13. 01. 2009 - 11:17

Ja mám tiež často taký pocit, ako je nadpis tohoto článku a nerobím toto všetko čo vy. Asi preto, že si vážim svoje zdravie...
Ja to neobdivujem. Všetko dohnané do krajnosti je vždy na úkor niečoho.

eifelovka, Ut, 13. 01. 2009 - 11:21

Ja obdivujem uz len to, ze sa stihate tocit okolo domacnosti.. mne niekedy totiz chyba energia aj na to, a to sme dvaja dospeli Chichocem sa

nielen žienka domáca, Ut, 13. 01. 2009 - 11:36

My sme traja dospelí (býva u nás kamoš... keď sa rozišiel s babou /január 2008/, tak sa u nás na pár dní zastavil, lebo nemal kde bývať.................) a jeden kus vo veku tri roky a vždy, keď sa ráno zobudím po trojdňovke dvanástok (ako dnes) je mi do plaču, keď vidím tú spúšť. Máme linku veľkorysých rozmerov, ale keby si chcela nájsť miesto na rozkrojenie pečiva, hľadáš márne. Stopy od zablatených a zasnežených topánok (zaschnuté mláky a tak...) vo všetkých miestnostiach. Poháre tam, kde sa z nich napili. Oblečenie tam, kde si ho vyzliekli (neviem, či je čisté-či špinavé, v každom prípade je riadne pokrčené, takže zase budem tie dva dni voľna celé prať...) Ja nemám slov. A nemám síl o tom s nimi diskutovať.
Neviem ich to inak naučiť. Nechápem to. Celé dni sú v práci a škôlke, ako dokážu za 3 večery urobiť takýto bordel?! Ja počas trojdňovky vo worku do kuchyne ani nevkročím, odchádzam skoro ráno (škôlka, nákup, prispôsobiť sa MHD), prichádzam neskoro večer (MHD, sprcha), jedávam až v robote. Ach jaj. Tak som sa posťažovala. Hneď mi je lepšie. Idem kuknúť, či sa už špina odmočila, práčka doprala, podlaha vyschla... Klamem. Ešte som dnes nič nespravila Vyplazený jazyk Len prečítala, čo je nové na NNM. Ale už sa musím do toho pustiť, veď čo nevidieť budem musieť ísť po krpca.
Ale napriek tomu sa mám vcelku supersky Slnko

eifelovka, Ut, 13. 01. 2009 - 11:59

Konvalinka.. ja sa tu takto Chichocem sa lebo si to naaaaadherne opisala.. tak sa nehnevaj, ze sa skerim, lebo si viem predstavit ako sa asi citis ty Prekvapenie No ale vidis, den si zacala spravne, citanim, ved clovek musi byt aj kulturne v obraze a chvilku relaxovat Veľký úsmev

balalajka, Ut, 13. 01. 2009 - 12:06

KOnvalinka ,no moooja a keď už si u nás, lebo vidím, že to opisuješ dobre, tak prosím ťa opláchni a vyber tie hračky z vane. Ozaj a kvety sme polialy.
Inak - celá naša domácnosť. Ale prádlo som zložila, čo bolo oprané. To na zemi treba oprať.Vďaka.

balalajka, Ut, 13. 01. 2009 - 12:34

Chechtáš sa moja, chcetáš? By ťa prešiel smiech, keby si bola u nááás Úsmev .

eifelovka, Ut, 13. 01. 2009 - 12:40

Baby, ked to je take krasne, ked sa takto rozpravate Chichocem sa V buducnosti sa vas budem pytat, ze "ako ste to zvladli" Veľký úsmev

nielen žienka domáca, Ut, 13. 01. 2009 - 11:18

Nebrať PLS osobne.

Hella, Ut, 13. 01. 2009 - 19:35

Dievčatá, ani neviete ako mi to dobre padlo, keď som si to tu prečítala. Aspoň viem, že nie som v tom sama. Ale aj tak mám pocit, že ma čoskoro vykotí. Tak dnes som prišla z práce pre istotu až okolo 18:00. Mali sme 2 hodiny seminár o nejakých nezmysloch a ja nielen že som tomu nerozumela, ale som nad tým nedokázala ani len rozmýšľať. Vážne nemám potuchy ani o čom to bolo. Viem len jedno, snažila som sa tam nezaspať Vyplazený jazyk . A vydržala som Váľam sa od smiechu po podlahe . Bola som celá rada keď som odtiaľ odchádzala. No nejako to budem musieť prežiť, aj keď neviem ako Vyplazený jazyk . A vážne Vás mnohé obdivujem Slnko .

Fany1000, St, 14. 01. 2009 - 20:35

Ahoj Hella. Mám úplne super receptÚsmev. VYDRŽAŤ!!! Po štátniciach budeš mať viac času, ver mi, že viem, o čom hovorím. Toto som absolvovala pred cca pol rokom. Mala som depku z toho, že nič nestíham, nemala som sa kedy učiť, keď som si aj našla čas, tak som nad skriptami zaspala. A stále som mala pocit, že nič neviem. Ale to je len stres. Všetko bude dobré, len sa tomu nepodaj úplne. Určite sa nedá všetko zahodiť za hlavu a tváriť sa, že je všetko super, ale nepripúšťaj si také myšlienky. Hovor si:som super, všetko zvládnem a ak sa niečo nepodarí, tak sa skús na tom zasmiať. Veď, čo je dôležitejšie, ako zdravie a TVOJ život? Myslím na teba. Drž sa.

crystall, St, 14. 01. 2009 - 23:03

...tiez myslim...jedine vydrzat..... cas nenatiahnes ale ak ti bude tazko, postazuj sa spoluziakom....urcite musis mat nejaku krvnu skupinu. To su ludia, ktory prezivaju rovnaky stres ako ty, zazivaju podobne pocity.....ked sa takato banda navzajom vystazuje...kazdemu sa ulavi....aspon tym, ze to dostal zo seba....kazdym dnom sa ti z toho stresu ubera.....a potom sa obzries a prehodnotis ten cas inymi ocami....drzim palce!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama