chlap kamarát?

Saly , ja som si tiež dlho myslela, že funguje len kamarátstvo medzi ženou a mužom. Ale s odstupom času , po rokoch som zistila, že to len ja som to brala ako iba kamarátstvo , z jeho strany to bolo viac a stále tajne dúfal ... a bol nešťastný a ja slepá som to nevidela.
Ale to čo popoisuješ ty je predpokladám niečo iné , píšeš , že sa stretávate spolu s vašími partnermi , ktorí sa navzájom poznajú, tu by som nehľadala nejaký iný význam. Treba čo najviac komunikovať s manželom, aby sa necítil byť odstrčený, na návšteve u známych nejako zapájať do debaty aj jeho a samozrejme dávať mu najavo , že nemá najmenší dôvod žiarliť.

Osobne si myslím, že je zdravé, ak má každý z partnerov svoj okruh priateľov a nemal by byť problém s kamarátmi ženy a kamarátkami muža. Tá neistota, ktorú tvoj muž zrejme cíti je následok jeho osobných problémov, najskôr asi so sebavedomím a sebadôverou. To, že máš kamaráta, s ktorým si rozumieš je len impulz. Ťažko s tým niečo urobíš...vysvetľovanie, láskavé dohováranie...to všetko môžeš skúsiť, ale samo o sebe to väčšinou nezaberá. Skús ho povzdbudiť, podporiť jeho sebadôveru, prejaviť obdiv, ak sa mu niečo podarí, pýtať sa na jeho názor, prirodzene a spontánne samozrejme. Tým, že sa začneš obmedzovať problém nie len že nevyriešiš, ale ho môžeš ešte zhoršiť v tom zmysle, že mu vlastne odovzdávaš riadenie nad vecami, ktoré sú vlastne tvoje osobné - s kým sa stretávam, ako často a podobne. Ak je nie len žiarlivý, ale aj tak trochu manipulátor, mohol by to začať celkom pekne zneužívať a dožadovať sa ďalších a ďalších obmedzení a opatrení, ktoré upokoja jeho žiarlivosť.
Napadá ma ešte - skrývať niečo určite nie, ale zas tiež nemusíš inciatívne a detailne popisovať ako veľmi si s kolegom rozumieš, aké sú vaše rozhovory a podobne. Možno je to ozaj nadbytok informácií, ktoré sú vlastne úplne zbytočné, veď každý by mal mať taký svoj súkromný svet. Je to úplne v poriadku napriek tomu, že všeobecne sa pokladá za správne, aby jeden o druhom všetko vedel, je to hrozný omyl, z ktorého vyplývajú úplne zbytočné nedorozumenia. Nechcem o mojom mužovi a každom jeho kroku vedieť všetko...nie som predsa jeho chúva, ani jeho psychológ, ani farár

saly17,
priklanam sa k jahodkinmu pohladu.
Ale myslim, ze toto je tak individualne, zavisle od mnohych konkretnych faktorov, ze jednoznacna odpoved asi neexistuje.
Ak by na navsteve moj muz a zena z druheho paru zivo diskutovali a my "zvysni" by sme sa nedostali k slovu, asi by mi to znacne prekazalp (teda ako by som sa ja nedostala k slovu, si neviem nejak predstavit, ze ano ). Su ludia menej komunikativni, menej vyrecni a mozu byt z takeho rozhovoru frustrovani. A ty ako partnerka tvojho muza mu mozes byt pomocou v komunikacii v ramci takeho stretnutia.
Ak by sa moj muz stretaval s kamoskou nad ramec mojej tolerancie, prekazelo by mi to - bol by to moj problem, mozno tiez ziarlivost, ale zasa je to aj o tom, ci vnimam mojho muza ako "balica", alebo je to clovek priatelsky, komunikativny... Nuz hovorim, jednoznacne odpovedat neviem...
Eva

Vo svojej profesii sa stretávam s množstvom ľudí a po čase sa z niektorých stanú aj kamaráti. Sú medzi nimi aj muži. Nevidím v tom problém, a ani jedna strana nemá potrebu prekračovať hranice.
Inak súhlas s Evkou a Jahodkou

Ja som to už niekde písala, patrím k tým ženám, ktoré si skutočne dobre rozumeju s kamáratmi mužmi a všetko som musela ukončiť - nie preto, že to niekto odo mňa požadoval, ale preto že každý jeden môj iba kamárat sa v tej nejnevhodnejšej dobe ukazal aj ako iný kamárat.
Vysvetlili mi, že muži v tom nevidia rozdiel, ak sa veľmi dobre cítim s niekým tak by som sa dobre cítil aj v inom.
Ono to bolo celkom na uzde, kým som sa nerozviedla a potom už každý chcel byť viac.
Existovalo by v tom prípade, že muž je sväty alebo je teplý, to je moja skúsenosť.

Keď som ako 25-ročná prišla do Bratislavy /33 rokov dozadu juj, ja som mala kedysi aj 25 ???? / za prácou. Pracovala som v kancelárii so 4 mužmi. Všetci mali okolo 30-tky, boli ženatí,mali deti...A boli to najlepší len a len kamaráti, akých som kedy v živote mala...Pracovala som tam 7 rokov a spätne na to spomínam ako na najkrajšie roky môjho pracovného života. Tak, ja mám takúto skúsenosť. A vlastne fakt verím na čisté kamarátstvo medzi žena-muž.

Tak ja mám tiež kamošov aj kamarátky a našťastie mám muža ktorý to berie normálne. Keď poviem že idem von s tým alebo tou nevidí v tom rozdiel. Asi že mi verí, či...?
Ale o inom som chcela. Pred asi 12timi rokmi som mala super kamoša, ale z mojej strany to bolo aj o inom . No on nechcel, tak som pristúpila len na kamarátstvo. Chodili sme spolu von, robili si domáce videotéky (požičali sme si 4-6 filmov a pozerali ich až do rána)dávali si k narodeninám malé darčeky no nebol medzi nami sex a stretali sme sa sem tam. Potom som sa rozišla s priateľom, chvíľu bola sama a znovu som prejavila o neho záujem, no zasa sa nedal. A tak som to uzavrela s tým, že ozaj neni pre mňa . Na scéne sa objavil nový feši , vyzeralo to sľubne, pozval ma na predĺžený víken, potom ma chcel predstaviť doma .... no skrátka klasika. A samozrejme som to zdieľala so svojím kamošom. Zo začiatku v poho, po čase sme boli spolu stále menej a potom z ničoho nič smska, ľúbim ťa.
Skoro som sa prehodila na stoličke a fakt som si myslela že ten kúsok pizze čo som mala v ústach mi spôsobí smrť. Len tak z ničoho nič, bez prípravy, strela ako z dela....
No a dnes sme 7 rokov manželia.... Potom z neho vyliezlo že kým to mal ako tak pod kontrolou tak mu to nedošlo ale keď videl že feši sa činí tak mu docvaklo (a samozrejme aj pokec s kamošmi mu otvoril oči, vraj na čo čaká že či ma chce nechať pre nejaké blbca... slušná argumentácia )
No späť k téme, myslím že si úplne normálna a že je fajn že máš priateľov no myslím že nerobíš dobre keď ich odsúvaš kvôli rodinnej pohode hoci chápem prečo to robíš. Môj názor je že žiarlivosť je nedostatok dôvery a tvoj MM by mal nad tým tuho porozmýšľať bo to nemdopadne dobre . Vidno že ty potrebuješ aj kamošov tak by to mal chápať veď aj on má svojich kamošov a kamošky, či? A potom kde je napísané že on ťa s kamarátom nemôže podviesť, dnes je doba všelijaká..... (myslím to fakt len žartom, nikto za tým nehľadajte nič úchylné či nenormálne, ďakujem za pochopenie )

Ak sú hranice rešpektované, existuje aj skvelý kamarát-kamaráti aj opačného pohlavia. Manžel aj ja máme svojich kamarátov oboch pohlaví. Je to skôr záležitosť pohľadu partnera na vec a schopnosť tolerancie. Ak sám nemá takého-takú skutočnú kamarátku taté "spojenie" môže zle chápať. Ak verí svojmu partnerovi, nemá dôvod na žiarlenie a ak i tak žiarli je to už o inom

Ja som vždy mala kamarátov.Dokonca viac ako kamarátok,lebo som sa pohybovala na pracoviskách prevažne z mužským osadenstvom.Z mnohými z nich sa občas stretnem aj v súčasnosti.Mnohí z nich sa časom stali aj kamarátmi MM.Ked to vezmem z opačnej strany,MM má tiež dosť kamarátok.Jeden druhého však neobmedzujeme.MM je dokonca žiarlivý.Ale jeho dôvera ku mne je asi silnejšia ako žiarlivosť,lebo nikdy sme sa nehádali ked som sa otvorene priznala s kým som bola kávičkovať.Je normálne,ked má človek kamarátov opačného pohlavia.Mna by určite bolelo,keby som sa musela vzdať kamarátov len preto,že to vadí MM.Dôvera a určitá tolerancia je naozaj nevyhnutná pre šťastné a spokojné manželstvo.