ja som toho môjho "donútila", aby sme pred svadbou chodili do tanečnej. Teda, mne až potom došlo, že to bola od neho obeta, ja som proste nad tým neuvažovala. vyhlásila som, že na svadbe potrebujeme aspon par krát zatancovať, tak som našla učiteľa a začali sme chodiť. Vtedy sa ešte prispôsobil. Horšie to bolo po takých 4-5 rokoch. To zázračne pred každou tanečnou príležitosťou ochorel, začalo bolieť koleno alebo členok. Až tento rok sa ženil synovec a konečne sme si zase mohli zatancovať. A čo viac. jednej z družíc sa podarilo vytiahnuť od stola aj nášho juniora. A dokonca to máme aj na fotke. Čo viac si želať 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môj tancuje, ale na modernú hudbu, kde môže riťkou vrtieť do rytmu. Klasické tance ako tak odtancuje, aj keď do tanečnej nechodil, ale cítiť, že je neistý a je rád, keď tanec skončí. Na ľudovky sa mi ho ešte nepodarilo nahovoriť. Nedávno som spomenula, že by sme mohli ísť v lete na nejaký folklórny festival a jeho odpoveď: "A prečo? Veď som bol dobrý celý rok." 
Spomenula som to v jednom komentári, ale nedá mi to. Takto oficiálne oznmujem, že som si konečne zatancovala s vlastným chlapom!
Ja by som si oveľa skôr, ale nebola až taká jednoznačná príležitosť, uznajte, že na svadbe (aj keď nie vlastnej) sa tancu vyhýba ťažšie. Potreboval síce trochu whisky a musela som ísť párkrát tancovať bez neho, aby mu došlo, že si s ním fakt chcem zatancovať, ale podarilo saJ)
Nakoniec ho to tak chytilo, že ma donútil pristúpiť na to, aby sme sa zahrali na Pulp Fiction, problém bol, že nebola hudba. Tak sme si to odtwistili na to, čo bolo k dispozícii a nakoniec ma nechcel pustiť z parketu. Tri roky. Tri roky som na to čakala a konečne som sa dočkala!
A tí vaši tancovali hneď? Či to je len ten môj taký oneskorený?:))))))))