Komunikacia - neviem ako dalej

Paula, je to tak, môžeš sa vyrozpravať, a pomoc veľmi nečakaj. Ja mám skôr opačný problém, môj manžel všetko chce riešiť, až mi to dakedy ide na nervy. Ale zvykla som si. Nech rieši, nemusim ja. A vykecať sa môžeš aj mame, kamaratke, alebo aj tu. A problémy rieš tak, ako doteraz, povedza mu to, ale veľmi radu nečakaj, neboj kedy to bolo veľmi dôležite, tak mu zapne, chlap je tvor ješitný, rieši veci, ale len tie, ktoré sa jemu zdajú dôležite. Ono sa to počas manželstva utrasie. Pokiaľ je tam láska, dôvera, tak je dobre.

Zaujala ma jedna Tvoja veta: Veľa vecí riešime mailom.
Dnešná doba je taká nejaká divná, že ľudia sa pomaly prestávajú rozprávať. Skôr vedia dať svoje myšlienky von cez klávesnicu, za monitorom hrdinovia. Poznám takých viacerých, čo sú na nete, resp. v písomnej komunikácii úžasní, milí, sčítaní, vtipní a pod., a potom keď sa s nimi v reále stretneš - nekomunikatívny trtkovia. A to hovorím o chlapoch.

Ale k Tebe: máte sa radi? Napriek tom, že sa s tebou nerozpráva je k tebe nežný? Napríklad tak, že ťa len mlčky obijme a je s tebou? Tak je to OK, len ste komunikačne naladení každý inak. On dotykovo, činmi, ty - slovami.

Vykecaj sa inde, u kamošiek, alebo tu. A mužovi skús začať písať. Maily. Nielen o tom, čo treba zabezpečiť, ale možno aj o tom, čo by si s ním chcela predebatovať. Začni zjemna - len načrtni tému, uvidíš ako zareaguje. Alebo mu napíš len tak, že ho ľúbiš a tešíš sa na večer

Ja s mužom niekedy riešim veci takto, pošle mi mail, že toto by som chcel, alebo ja jemu, že aha - toto a toto. Alebo smsky. A nemyslím si, že by to nebolo v poriadku. My sa teda aj rozprávame a naozaj hodne, lebo bývame cez pracovný týždeň každý inde, takže rozhovory sú najbežnejšou komunikáciou, ale pamätám si tiež, ako som sa s ním nevedela "pohádať", lebo ma nepočúval. Proste sa zobral a šiel robiť niečo iné, alebo mi položil telefón. Nakoniec si ma raz musel vypočuť - na diaľnici v aute som mu raz všetko možné vyhučala. Nemal kam odísť a tak ma musel počúvať.

Ahoj - precitala som si tvoj prispevok a vratili sa mi spomienky na moje mladsie roky; boze co som sa naplakala. Ked ste randili, urcite to bolo ine. To nie je ze introvert. To je, ze sa mu nechce. "Uz si ta zobral, tak co este chces?" Teraz ide o to, ako to budes riesit ty. A to lahke nie je. My zeny si predstavujeme, ze aka to romantika bude po svatbe, ked uz budeme fakt spolu, deticky a tak ... a muzi si predstavuju, ako uz konecne budu moct lezat pred TV a mat zabezpecene miesto v posteli a pripadne aj teplu veceru. Ja som cez take presla s viacerymi partnermi a mozem ti povedat, ze vzdy to skoncilo rovnako - a ked sme sa stretli kazdy sa zdal iny, najprv. Pana co mi vsetko pisali a telefonovali v kuse, kdeze introverti! Nastastie po prvom raze som sa viac nevydala, to by bolo slz. No a ten, co ho mam teraz, mi telefonuje ked je prec (je prec casto) aspon raz za den, ak sa da aj viac, proste zrazu som pre neho dolezita. A ked pride domov, uz len rozmysla ako za priatelmi a TV a tak. Ani sa ma neopyta, co by sme mohli robit spolu - prve si dohodne "rande" s priatelmi. No a co ja? Ano da sa povedat kasli na to, rob si svoje ... ale city su tu, srdce len tak nezmeni svoj rytmus ... a poplacem si znova. Takze nejaka rada? Ak sa ti to da, skus robit, co vyhovuje tebe, a jemu len povedz ze toto sa ide robit (a ked uvidis starsie zeny ktore "prehanaju" svojich muzov, spomen si, ze aj oni mali dakedy ine predstavy o svojom manzelstve) ... najdi si dobre kamaratky a duse, ktorym sa mozes zdoverit, poplakat s nimi ... tak to je. Proste vyvojovo su muzi daleko za zenami, ale bohuzial zeny su este stale vychovavane ako Popolusky, a ked zistia, ze vlastne ten princ si ich zobral len aby mal teplu veceru, uz je neskoro ... sorry ale moja skusenost ma naucila, ze lepsiu radu nemozem dat. Drz sa.

a vies co ... tie reci ako muzi su z inej plantey, na tie som uz alergicka. Nie su, len tahaju zeny za snurky a tvaria sa, ze zeny ich nechapu. Smiesne mi to nie je.

Paula.
Ja by som na tvojom mieste skusila toto - napisat MM mail.

Kde by som mu vysvetlila vsetko, co ma trapi na vasej komunikacii. To, ze mas pocit (urcite pis len o svojich pocitoch, nie o tom, ze to vies urcite, lebo v podstate mu do hlavy nevidis a nevies...), ze nema zaujem o komunikaciu, lebo reaguje tak a tak a z tvojho pohladu zeny je to pre teba minimalne matuce/nezrozumitelne a pod. Z nicoho ho neobvinuj. Ved ozaj nevies, co je vo veci.

Ono to moze byt o tom, ze tvoj MM moze mat pri tvojich vylevoch pocit,ze ho zasypava hora snehu, s ktorou si on nevie rady a tak sa radsej otoci a uhana prec. Mozno mu vadi alebo lepsie povedane robi zmatok v hlave prave ten zensky sposob ventilovania sa, kedy sme schopne zo seba vypustiti vsetku paru, ale uplne vsetku, nehladiac na logicke suvislosti medzi jednotlivymi problemami. Bolo mi vysvetlene od muza, ze toto nie je ta spravna cesta, pretoze nevedia, co maju vlastne riesit, cim zacat a co vlastne chceme a tak radsej neriesia nic a co najskor sa zdekuju z dohladu.
Takze by som to v tom maily/liste usporiadla pekne do prehladnych bodov.

Odporucam si takto napisany mail niekolkokrat po sebe precitat, vela veci sa v tebe utrasie a zistis, ze v podstate je problem v tebe.

Par mesiacov dozadu mi takto napisany mail pomohol vyriesit problem, ktory sa tahal dost dlho, ktory som v priamej komunikacii nevedela uz riesit bez citovych vylevov a prave tej zenskej ventilacie, ktora tomu uz iba dodala punc neriesitelnosti pre druhu (muzsku) stranu.

Co sa tyka travenia volneho casu spolocne, nepisala si ake to bolo pred tym, tak sa len odrazim od predpokladu, ze ste ho asi travili spolu. Mozno ma tvoj MM pocit toho, ze teraz potrebuje viac casu pre seba. Vtom pripade by som ustupila a snazila sa postarat sa aj o to, aby som mala svoj volny cas, len sama zo sebou, tak ako to tu tusim pisala Buba sposobom "Drahy, vtedy a vtedy idem tam a tam a toto a toto treba medzitym spravit.....".

Pevne verim, ze prekleniete toto obdobie. Nakoniec nie si v tom sama, je nas kopa, ja som len tak mimochodom vydatat pat rokov a mame dve deti

Dievcata, prosim vas, neverte, ze muzi nemozu ... ano sme ini, ale nie sme ini tak, ze sa nemozeme ani dohodnut, ako spolu zit? Ze ked kvapka voda tak nechapeme, ze to treba opravit? A sme to vedeli pred sobasom?? Ano, niektore zeny nie su technicke - ale mnohe su! Ved si len zoberte, ze stare mamy ani univerzitu nevystudovali a pritom vedeli vysivat geometricke obrazy ktore by Pythagoras nepochopil! Cim skor si uvedomime, ze napriek tomu, ze sme citovejsie, nie sme o nic menej - ale sme o to viac! A vsetci muzi technicki nie su tiez, akurat ze oni to nepovazuju za nieco zle. Oni su co su a su spokojni so sebou.
A ze sme ovplyvnovane menstruacnym cyklom? No a co, to je zapor? Mozno to je prave vyhoda! Lenze zeny su neustale v obrannej pozicii, tam je problem. Proste sa bojime, ze nie sme dokonale, takze prosim ta hocijaky muz zamiluj sa do mna, lebo nic lepsie si nezasluzim.

No vidis, ked sa to tak povie, hned to inak vyzneje. Ano, sme ine, nie sme muzi, ale to by nemal byt problem v komunikacii.
Mimochodom, ja mam celkove s muzmi skusenosti dobre, ale vela mojich priateliek nie. Ja mam asi lepsie skusenosti, lebo muzi vedia, ze mna neoblbnu. Na druhej strane, zaroven aj viem, ze muzi "vedia" ked chcu. To je, co tu chcem povedat.

rozviedla som sa velmi davno, a ten povodny manzel ma na kolenach prosil nech sa k nemu vratim ... a zatial mi ziadny vztah nestroskotal, jeden muz umrel, s druhym som este stale ... ale vidim, ze je to preto, lebo ja sa snazim, ale nie on. Moje skusenosti s muzmi nie su len s tymi, s ktorymi ja konkretne zijem - to je, ze vidim, co sa okolo mna deje. Pozri ak so mnou nesuhlasis, ja som rada, to znamena, ze ty mas len dobre skusenosti a tym vlastne potvrdzujes, co ja cely cas pisem, ze muzi MOZU, ked CHCU ... ze?

Aj tak velmi nechapem, ze co mi vlastne vycitas. Ak teda sme vselijaki, tak ja ja som vselijaka. Toto dievca tu pise, ze plakala a muz sa zdvihol a odisiel do druhej izby. Dost krute, nemyslis? Ako ma takeho prerobit? Ved to skusa a ocividne on sa ani nenamaha nad tym zamysliet. Tak tu jej ja mam napisat, ze nech drzi hubu a krok lebo ze on je odlisny? to s tym nic nema, ci ja som mala s muzmi dobre alebo zle skusenosti. Tiez som bola volakedy naivna a som si myslela, ze laskou a dobrym slovom sa vsetko napravi. Teraz uz viem, ze na to musia byt dvaja, co chcu. Lenze uz som aj starsia, tak ma vela veci tak nerani, ako by ma ranilo vtedy. Ked ten "moj" ide za priatelmi, ked ja by som ho rada mala pri sebe, nuz nech si ide. Ale ked som mala tych nieco vyse dvadsat, puklo by mi srdce od zialu.
Ty si si to zrejme v zivote vyriesila, ako ti vyhovuje, a to je dobre. Prajem ti nech ti to vydrzi.

Ja pridam pohlad mojho manzela. On NENAVIDI, ked placem. Vysvetlil mi to tym, ze nevie, ci mi nejako ublížil, ci som nahnevana, rozcitlivena, nevie, co tie slzy znamenaju. Vieme sa porozpravat o vsetkom, ale ak potrebujem rozobrat nejaky problem, viem, ze musim rozpravat vecne, argumentovat rozumne, bez emocii. Sam moj manzel mi povedal, ze vie pochopit tu emocionalnu stranku zeny, ze si obcas poplaceme, ze tak ventilujeme svoj hnev, lasku, smutok, ale ked pride na plac pocas komunikacie vnima to ako citove vydieranie.

Prečítala som si všetky komentáre a súhlasím s časti s každou.
Nie je úplne pravda že musíme byť rozdielni, lebo sme opačné pohlavie - jednoducho ako príklad Geo je technický typ a skôr mi spáda pod stranu mužov a predsa je to žieňa aj jemné. Medzi ženami najdete mnoho typov atak ako aj medzi mužmi.
Umelecký zameraný muž, nebude vedieť nič čo sa týka mužských akože prác alebo naopak bude vedieť všetko. jednoducho nič sa neda škatuľkovať.
Ja ked som bola vydatá a manželstvo nebolo najlepšie, ja mladučká a malé deti a tak som viac oveľa plakala, no jediný raz som pochopila že sa bál môjho plaču, ked som plakala tak, že som si išla vyplakať dušu a vtedy som sa rozhodla urobiť koniec. Potom som už pred ním neplakala, ale plakala som veľa aj ked som ostala s deťmi sama a veľmi chorá, bez bývania, bez všetkého.
No zrejme som dozrela a môj Mirko veľakrát mi povedal, prečo sa nevyplačeš? Môj plač trval veľmi krátko, bolela ma z toho hrozne hlava a ja som prestala mať slzy, ale buliť nad romantikušom to hej, to som plakala vždy, ale to nemalo nič spoločné s tým iným plačom, plačom o mojom nešťastí.
Je veľmi dobre ak viem že sa môžem rozplakať a nik ma za to nebude odsudzovať, ale tiež je treba si uvedomiť, kedy by malo byť dosť.
Ja som mala šťastie, v mojej rodine vedeli plakať aj muži / samozrejme, že nebulili stále, ale ak niekto umrel či sa stalo niečo smutné, alebo išli sme z domu/ a bolo mi ľuto vždy mojej švagrinej, lebo ona namiesto plaču mala iba zlosť a hrču v krku - hovorila že niekedy si myslí že ju zadusí, ale plač žiaden.
No a súhlasim s tou kamaratkou - ak muži chcú vedia sa aj porozprávať aj vcítiť sa, len nie každý je ešte toho schopný a všetko potrebuje čas a zmenu.
Kamilka, mňa vždy veľmi ovplyvňoval spln a to som vtedy nemohla spať a pritom som nevedela ani vstať, najradšej by som bola ostala v posteli celý deň.
Neskôr aj to, lebo som mala veľmi silné bolesti a veľmi som krvácala a bola som nervozná, ale myslím že to bolo z tej bolesti.
Pri splne som potrebovala rozhovory a zdieľať svoje pocity s niekym, chcela som byť milovaná aj slovami počas tých dní, pre mňa to bolo ako keby moja duša potrebovala veľa veľkých pohladení.

Ahoj Margori,
ano tak nejako som to chcela aj ja povedat, co si napisala ty. Je to pekne radit tej zene ze ako ma na neho ist inak ... ale paneboze preco je to vzdy len ona? Co on je v tom vztahu spokojny, aj ked sa nebavia, nemaju nic spolu, nikde nejdu? Ja mam priatelku co sa s manzelom vadili hadam desat rokov. Ale preco s nim je doteraz - nuz lebo aj on "chcel". Vzdy, ked bol problem, tak aj on sa snazil ho vyriesit, nejako, podme sa porozpravat, urobme nieco. A tak to islo, ze po case si aj ona uznala svoje nedostatky v tomto vztahu - napr ona ked vstane, asi dve hodiny je totalne neprijemna, to som si aj ja vsimla - a hovori, ze teraz je to lepsie nielen medzi nimi dvoma, ale aj pre nu samu, ako zije a vychadza s ostatnymi ludmi. No a teraz maju vztah celkom dobry, vela peknych spolocnych chvil. Pritom ona mala predtym manzela, ktory bol totalny fesak a vsetky baby jej ho pomaly zavideli - ale on bol ten typ, ze spokojny sam so sebou a s tym, ze ma domace zazemie a robi si, co jemu vyhovuje. S tym vztahom sa nic robit nedalo, hoci sa vtedy snazila asi viac, nez v tomto dalsom vztahu, a naplakala sa dost. Vzalo to vela odvahy toho manzela opustit, obdivovala som ju, ze to dokazala.
No a na tie komentare, kde ma tak kritizujete ze som ako pubertacka a "vsetko" vidim cierno - biele ... tu sa predsa nemozem rozpisovat na lakte, snazim sa napisat nieco, co je relevantne pre pisatelku, ktora sa pyta o radu, nie? Preco na mna tu utocite, to nechapem. Neviete, ako naozaj zijem, a nic o mojom partnerovi. Celkove by som povedala, ze ak by sa mu pri mne nepacilo, moze odist, ja ho nedrzim, nie sme zosobaseni - ani sa nemienim, naco - a ja som vo svojich nazoroch otvorena. Vzdy (ako to aj tu vidite). Co mam muzov priatelov, vzdy im hovorim, spravajte sa pekne k svojim zenam, lebo dopadnete ako moj byvaly ... a verte, mam vela muzov-priatelov. Ved tak aj viem, coho su muzi schopni. Celkove teda este raz by som povedala, ak partnerovi na vztahu zalezi, on tiez by sa chcel porozpravat, a slzy by ho nenastvali, ale skor by si uvedomil, ze toto je asi vazne, ked uz moja milovana place ... NIE?? Co by ste urobili vy, keby ste videli svojho partnera PLAKAT?

Podľa mňa žena má väčšiu mieru empatie ako muž. Žena má väčšiu hĺbku srdca, to si tiež myslím.

Nemôžeš chcieť od niekoho, aby urobil niečo na čo "nemá". Muž nedokáže vyjadriť účasť tak ako žena, napr kamoška, mama, kolegynka. Inak rozmýšľa a nepovie nikdy nič akoby vystrihnuté z romantického filmu. Podľa mňa by vám odborník dokázal zlepšiť vzájomnú komunikáciu, možno i za jedno sedenie. Že len zájsť do poradne s touto jednou vecou, jedna hodinka a vyriešené. Úplne mi je jasné, že to narúša váš vzťah a že je to vec, s ktorou treba niečo robiť.

Ospravedlňujem sa vopred za rodové zovšeobecnenia, ale mám dojem, že je to proste tak.

Ahoj,

nečítala som všetky príspevky, ale napadlo ma, či si sa ho spýtala priamo, prečo Ti neodpovedá na otázky a čo vlastne očakáva od vášho vzťahu a kam si myslí, že to povedie, ak bude mať takýto prístup....